Narodil sa v chudobnej rodine v Castel San Giovanni (Piacenza). 27. mája 1937 bol vysvätený na kňaza. Pokračoval ďalej v štúdiu na Pápežskej diplomatickej akadémii. V roku 1939 získal doktorát kánonického práva.
V rokoch 1940 - 1961 pôsobil ako úradník na Štátnom sekretariáte. Ján XXIII. ho v roku 1961 menoval za námestníka tajomníka Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. 4. júla 1967 bol vymenovaný za sekretára Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti. 16. júla ho Pavol VI. vysvätil na biskupa a v roku 1979 ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála a štátneho sekretára.
1. decembra 1990 rezignoval z dôvodu veku na všetky úrady. Zomrel 9. júna 1998 v Ríme.
Pôsobenie kardinála Casaroliho
Kardinál Casaroli bol hlavným svätiteľom troch slovenských biskupov (Július Gábriš, Jozef Feranec a Ján Pásztor) v roku 1972 v Nitre. Bola to prvá úradne povolená biskupská vysviacka od roku 1949, pričom v tom čase nebol na Slovensku ani jeden verejne pôsobiaci biskup. Pri príležitosti uvedenej polstoročnice bude trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch sláviť slávnostnú svätú omšu v nedeľu 5. marca 2023 o 11:30 h v Katedrále sv. Jána Krstiteľa.
Vysviacke predchádzala dlhá aktivita Svätej stolice za menovanie nových biskupov, ale predstavitelia štátu, zodpovední za vzťahy medzi Cirkvou a štátom, brzdili rokovania, kládli nesplniteľné podmienky na menovanie biskupov. Až koncom roka 1972 sa ukazovalo, že Vatikán bude môcť vymenovať niekoľkých biskupov. Vo februári 1973 sa Cirkev na Slovensku dočkala menovania troch biskupov.
Traja biskupi pre Slovensko a jeden pre Moravu. Ich biskupská konsekrácia sa uskutočnila na dvoch miestach: v Olomouci a Nitre. Nitra sa 3. marca 1973 stala opäť svedkom biskupskej konsekrácie troch nových slovenských biskupov, ako to bolo aj vo februári 1921. Rozdiel však bol veľký.
Kým v roku 1921 sa konala konsekrácia nových troch slovenských biskupov v čase slobody Cirkvi a nádeje na nové menovania biskupov, konsekrácia v roku 1973 sa odohrávala v čase silnej normalizácie pomerov v štáte po okupácii republiky v r. 1968 vojskami Varšavskej zmluvy, v čase zosilneného boja proti Cirkvi a v stupňujúcej sa snahe štátu podriadiť si Cirkev. V čase boja proti podzemným hnutiam, ktoré vznikli ako prejav radikálneho odporu proti snahe KSČ zlikvidovať Cirkev alebo maximálne obmedziť jej vplyv. V čase biskupskej konsekrácie bola v Nitre vyhlásená karanténa, v snahe zabrániť veriacim v príchode na biskupskú konsekráciu. Napriek tomu prišlo množstvo ľudí, ktorí dokázali počas celého obradu biskupskej vysviacky stáť na nádvorí pred katedrálou, pretože do katedrály neboli vpustení.
Menovanie nových biskupov bolo ohrozené skutočnosťou, že kandidát Ján Pásztor požiadal pápeža Pavla VI., aby z osobných dôvodov ustúpil od jeho menovania. Vláda vyhlásila, že ak nebude Ján Pásztor menovaný za nitrianskeho biskupa, nebudú ani iné menovania.
Mons. Ján Bukovský sa narodil 18. 1. 1924 v Cerovej, okres Senica. 18. 8. 1990 vymenoval pápež Ján Pavol II. pátra Jána Bukovského za pápežského nuncia v Rumunsku a za titulárneho biskupa tabaltského. Biskupskú konsekráciu mu udelil dňa 13. 10. 1990 v bazilike sv. Petra v Ríme J. Em. kardinál Agostino Casaroli, štátny sekretár Svätej stolice.
Sv. Otec ho vysoko ocenil za jeho zásluhy: „Otec Bukovský dokázal na poli rešpektovania ľudských práv, že vie tieto náročné úlohy spĺňať. Vyslovujem mu uznanie a vďaku za všetky služby, ktoré Svätej stolici a svätej Cirkvi nezištnou a rozumnou prácou preukázal.“
Arcibiskup Ján Bukovský patril medzi veľkých svedkov politických a vnútrocirkevných premien vo východnej Európe v uplynulých desaťročiach.
V závere knihy, kde hodnotí svoju poslednú etapu aktívnej činnosti - službu nuncia v Rumunsku a Rusku, - arcibiskup Bukovský akoby zhrnul celé svoje životné dielo do týchto slov: „Moja práca bola diplomatická...Predovšetkým som sa vždy cítil ako kňaz a biskup, ktorý sa musí postarať o vnútorný život a organizáciu Cirkvi. A to mi dalo silu a radosť z práce.“
Arcibiskup Ján Bukovský, SVD odišiel r. 2000 na dôchodok.
Kardinál Josef Beran nespravodlivo prežil takmer 20 rokov svojho produktívneho života vo väzenských podmienkach. Arcibiskup Beran nebol nikdy súdený. Internácia bola nezákonnou formou väznenia a k nej režim nepotreboval dôvod.
Po menovaní za kardinála v roku 1965 mu režim dovolil vycestovať do Ríma, avšak bez možnosti návratu. Vatikánsky veľvyslanec Agostino Casaroli situáciu v miestnosti, kde mu túto informáciu odovzdal, opísal zhruba nasledovne: Atmosféra sa dala krájať. Arcibiskup bol pripravený znášať ústrky a šikanovanie v zapadnutom kúte svojej vlasti, ale rozhodne ju nechcel opustiť.
Komunizmus bol a je strašný systém života. Pokusy o kontakty nemuseli byť zlé. Pokusy o kontakty nemuseli byť zlé.
Dobrú snahu diplomacie trvá dodnes. Tvrdosťou zo strany Cirkvi sa dosahuje málo. Diplomaciou zo strany štátov sa dosahuje viac.
P. Šebastián Labo SJ. napísal ešte počiatkom 90. rokov vtedajšiemu arcibiskupovi Agostinovi Casarolimu „otvorený list“. Týkal sa práve tej jeho diplomatickej činnosti, jeho tzv. Ostpolitiky, aj keď ju robil in bona fide...
O diplomatickej činnosti A. Casaroliho vo východnej Európe existujú rôzne názory. Monsignor A. Poggi, vyjadril radosť nad touto zmenou a doslovne o. i. udrel i po stole, keď ich usvedčil z klamstva. Porovnával nešťastnú a škodlivú politiku A. Casaroliho s tým, čo sa všetko medzi nimi odohralo.
Ján Bukovský: Spomienky spoločníka. Podľa arcibiskupa J. Ch. Korca práve 24. augusta 1976 na deň 25. výročia biskupskej vysviacky kardinála chodieval rokovať s č.-s. predstaviteľmi Ostpolitiky Casaroliho typu. Ak mal arcibiskup J. Ch. Korec práve 24. augusta 1976 na deň 25. výročia biskupskej vysviacky kardinála chodieval rokovať s č.-s. predstaviteľmi Ostpolitiky Casaroliho typu.
Monsignor Bukovský tam bol a počul to. Arcibiskup J. Ch. Korec práve 24. augusta 1976 na deň 25. výročia biskupskej vysviacky kardinála chodieval rokovať s č.-s. predstaviteľmi Ostpolitiky Casaroliho typu.
Tabuľka: Významné míľniky v živote kardinála Agostina Casaroliho
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 24. november 1914 | Narodenie v Castel San Giovanni, Taliansko |
| 27. máj 1937 | Vysvätený na kňaza |
| 1939 | Získal doktorát kánonického práva |
| 1940 - 1961 | Pôsobil ako úradník na Štátnom sekretariáte |
| 1961 | Menovaný za námestníka tajomníka Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti |
| 4. júl 1967 | Vymenovaný za sekretára Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti |
| 16. júl 1967 | Vysvätený na biskupa |
| 1979 | Vymenovaný za kardinála a štátneho sekretára |
| 1. december 1990 | Rezignoval na všetky úrady |
| 9. jún 1998 | Úmrtie v Ríme |
Kardinál Agostino Casaroli