Vianoce sú čas zázrakov, radosti a rodinnej pohody. A čo môže byť lepšie, ako prežiť tento čarovný čas s deťmi pri sledovaní vianočného divadelného predstavenia? Tento článok vám ponúkne prehľad rôznych typov vianočných divadelných programov pre deti, s cieľom uľahčiť vám výber toho pravého predstavenia pre vašu rodinu.
Vianoce sú jedným z najkrajších sviatkov na svete, no spôsob, akým ich oslavujeme, sa výrazne líši v závislosti od krajiny, kultúry a tradícií. Každý národ má svoje jedinečné zvyky, ktoré dodávajú tomuto sviatku osobitý charakter.
Či už ide o náboženské oslavy, stretnutia rodín, alebo jedinečné zvyky, ako sú vianočné lotérie, sauny, alebo „Las Posadas“, Vianoce prinášajú nádej, radosť a zdieľanie chvíľ so svojimi blízkymi.
Čaro Vianoc ožívajúce na javisku
Divadlo má moc preniesť nás do iného sveta a Vianoce sú ideálnym časom na to, aby sme sa nechali uniesť fantáziou. Pred Vianocami sa dejú skutočné zázraky a divadelné predstavenia to dokážu sprostredkovať deťom tým najkrajším spôsobom.
Ožívajú staré príbehy, vianočné zvyky a tradície, a to všetko v podaní talentovaných hercov a s využitím kreatívnych scénických prvkov.
Predstavenia pre najmenších divákov
Pre najmenšie deti sú ideálne interaktívne predstavenia, ktoré ich aktívne zapájajú do deja. Batolária a divadielka pre deti od 10 mesiacov do 3 rokov sú zamerané na rozvoj ich zmyslov a motoriky. Tieto predstavenia často využívajú jednoduché bábky, hudbu a hravé prvky, ktoré deti zaujmú a zabavia.
Divadlo ZáBaVKa ponúka interaktívne predstavenia a divadlo pre deti s klaunami, ktoré sú plné smiechu a radosti. Každá materská škola, škôlka, klub detí a materské centrum miluje ZáBaVKu!
Rozprávky s ponaučením pre staršie deti
Pre staršie deti sú vhodné divadelné interaktívne rozprávky zábavky s ponaučením. Tieto predstavenia sú určené pre deti v materských školách a pre mladších žiakov základných škôl (1.-4. ročník). Okrem zábavy a smiechu prinášajú aj dôležité posolstvá a hodnoty, ktoré sú pre deti v tomto veku dôležité.
Divadlo SpozaVoza je profesionálnym nezávislým divadlom, ktoré bolo založené v roku 2012 absolventmi Katedry bábkarskej tvorby VŠMU. Tvorivý tím tvoria etablovaní umelci, pedagógovia, dramatoterapeuti a študenti umeleckých odborov. Divadlo tvorí poučné inscenácie pre deti, mládež, ale aj dospelých ľudí. Ich predstavenia sú známe kvalitným spracovaním, originálnymi nápadmi a silným posolstvom. Jednoducho ZáBaVKa spieva celá rodinka!
Vianočné príbehy s originálnym spracovaním
Jedným z príkladov originálneho vianočného predstavenia je príbeh fotografa Cyrila Cvaka, ktorého vyhodia z práce tesne pred Vianocami. Nič iné, ako fotografovať nevie, a preto mu z celej záležitosti poriadne špliecha na maják. No keďže sú Vianoce, pritrafí sa mu jeden zázrak. Jeho starý fotoaparát ožíva. A keďže už nemôže fotografovať, rozpráva príbehy - príbehy vianočných fotografií. Sú o kaproch, psíkoch a komároch. O kamarátstve a blízkosti. Sú trochu smiešne a trochu dojímavé. Hrajú: Lukáš Tandara, Ján Morávek a.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Predstavenia pre teenagerov
Pre teenagerov je určená divadelná inscenácia určená teenagerom od cca 11 rokov. Vhodné pre žiakov 2. stupňa ZŠ a prvých ročníkov SŠ! Tieto predstavenia sa často zaoberajú témami, ktoré sú pre mladých ľudí aktuálne a dôležité. Môžu to byť príbehy o priateľstve, láske, hľadaní identity alebo o problémoch, s ktorými sa mladí ľudia stretávajú v každodennom živote.
Vianočné tradície sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrnej identity rôznych krajín.
Programy pre firmy, obce a kultúrne domy
Okrem divadelných predstavení pre verejnosť existuje aj ponuka programov pre firmy, obce, mestá a kultúrne domy. Tieto programy môžu byť rôzneho typu, od karnevalových vystúpení až po vianočné koncerty. Možné je vyskladať program podľa potrieb a požiadaviek zákazníka.
- Karnevalové programy - Program je postavený na karnevalovej hymne, ktorú sa UsmievAnka snaží naučiť spievať vaše deti, aj UsmievAnka si nahodí klobúk alebo šašovský nos, veľkého motýlika….
- Programy ku Dňu Zeme - Program/koncert tematicky upravený s oslavou Dňa zeme. Porozprávame sa o tom ako našej matičke Zemi ubližujeme a ako jej naopak vieme pomôcť.
- Programy ku Dňu rodiny - Zábavný a krásny program na najmilší sviatok - Deň rodiny- tematicky ladený okruh piesní a vystúpenia so zreteľom na rodinu, na mamku, na ocka, ….takto sú vybrane aj pesničky aj básne, plus samozrejme animácie, diskotéka a prípadne kúzla…ústredná pieseň „Svet je plný detí úsmevov a radostí“, ďalšia pieseň Detská koleda a iné ďakovné piesne pre rodičov.
- Programy na rozlúčku so školským rokom - Veselý pesničkový tanečný program usporiadaný pri rozlúčke so školským rokom, je to akcia najviac obľúbená v exteriéri…., tanec, kúzla básničky, diskotéka, prípadne divadelná zložka so Zvedavkom, kde môže byť prizvaný aj bábkoherec. Akciu vieme vykonávať vonku aj vo vnútri vášho interiéru, na akcii sa môžu rozdávať aj darčeky po vzájomnej dohode s organizátorom.
- Programy pre výročia firiem a jubileá - Zábavný program pre vaše detičky v súvislosti s výročím vašej firmy alebo iných jubileí. Tu je vhodné dohodnúť s firmou a dať vyrobiť napríklad papierové klobúky pre detičky so špeciálnou grafikou…..s logom firmy, alebo internetovými adresami firmy, ich sponzorov a podobne…
- Zimné a vianočné programy - Hodinový program so zimnými a následne vianočnými piesňami spojený s interaktívnymi piesňami - kde sú deti zapájané priamo do programu, držia obrázky, dostanú mikulášske čiapky, ukazujú ako sa pečú perníčky…. Stredobodom je zimno - vianočná diskotéka s prvkami zimy, alebo Vianoc. Deťom sú rozdávané balóniky (v bielej farbe s potlačou), omaľovávacie kartičky, cukríky.
- Silvestrovské programy - Sú tými najkrajšími akciami počas zimy, vianočných a silvestrovských sviatkov na ľadovej ploche, a to či už krytej alebo nekrytej. Hlavnými postavami sú dvaja súrodenci, ktorí nemajú radi učenie a tobôž nie Vianoce. V noci pred Štedrým dňom sa im prisní sen, v ktorom sa stretnú s rôznymi rozprávkovými postavami, ktoré im pomôžu spoznať krásy slovenskej ľudovej kultúry, zvykov či pranostík. Program je interaktívny, deti sú vhodne zapájané do programu. s najkrajšími zimnými pesničkami a diskotékou, a samozrejme so Silvestrovskou „hymnou“ , čo je pesnička Silvestrovská a tiež so silvestrovskými básničkami. Platba krasokorčuliarov podľa vzájomnej dohody.
Tipy pre výber vianočného divadelného predstavenia
Pri výbere vianočného divadelného predstavenia pre deti je dôležité zvážiť niekoľko faktorov:
- Vek detí: Zohľadnite vek a záujmy vašich detí. Pre menšie deti sú vhodné interaktívne predstavenia s jednoduchým dejom a pre staršie deti predstavenia s hlbším posolstvom.
- Typ predstavenia: Vyberte si typ predstavenia, ktorý vaše deti baví. Môže to byť rozprávka, muzikál, bábkové divadlo alebo interaktívna hra.
- Dĺžka predstavenia: Dĺžka predstavenia by mala byť primeraná veku detí. Menšie deti sa rýchlejšie unavia, preto je pre ne vhodnejšie kratšie predstavenie.
- Hodnotenia a recenzie: Pred zakúpením vstupeniek si prečítajte hodnotenia a recenzie na dané predstavenie.
Slovenské vianočné tradície a zvyky
Naša história je mimoriadne bohatá na rôzne zaujímavosti a inak to nie je ani v súvislosti so sviatkami radosti a pokoja. Preto sa pohodlne usaďte sa začítajte sa do posledného tohtoročného príspevku s vianočnou tematikou.
Prvé Vianoce v histórii. Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia v tomto období stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. Následne 25. decembra sa konali tzv. Juvenálie, oslavy na počesť detského boha známeho pod menom Mithra.
Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, budeme oslavovať 24. decembra. Dodnes nie je tak úplne jasné, prečo sa tak rozhodol.
Magický deň. Dátum 24. december je široko známy pod pomenovaním Štedrý deň a je spomienkou na bohatú hostinu. V niektorých regiónoch sa tomuto dňu hovorí aj Kračúň, prípadne Vilija. V dávnej minulosti ho niektorí nazývali aj ako Dohviezdny večer.
Celý tento deň sa už od nepamäti spája s rôznymi úlohami, prípravou špeciálnych jedál, zvykmi a rôznymi poverami. Gazdiné v niektorých domácnostiach sa do prác zvykli púšťať už krátko po polnoci, aby stihli napiecť do východu slnka. Podľa starých zvykov si ruky zašpinené od prípravy cesta utierali o kmene ovocných stromov vo svojich záhradách, aby si tak zabezpečili dobrú úrodu.
Niet divu, že s prípravou na Vianoce sa neoddeliteľne spája pečenie. Pečivo malo totiž vo vianočných obradoch mimoriadne dôležité miesto. Mnohé domácnosti dodržiavali počas Štedrého dňa pôst - niekto počas dňa nejedol vôbec, iní si dali aspoň niečo malé a ľahké pod zub. Pôst sa skončil až vtedy, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Počas štedrovečernej večere sa následne musel každý najesť do sýtosti, pričom z jedál muselo zostať aj na pohostenie návštev.
S 24. decembrom bolo spojených aj niekoľko zvykov, ktoré mali ochrániť celé hospodárstva. Typickým bolo napr. sypanie soli alebo oblátok do studne. Takto si obyvatelia chceli zabezpečiť dostatok čistej vody. Netypickými neboli ani rôzne obrady na odpudenie nechceného alebo pre úrodu škodlivého hmyzu.
Zázračné imelo
Medzi častú výzdobu domácností a vianočných stolov patrí imelo, ktoré je známe ako znak túžby po šťastí pre celú rodinu. Za symbol života či zmierenia sa považuje skutočne od nepamäti. Aspoň jedna vetvička by preto nemala chýbať počas Vianoc ani jednej domácnosti. Magickú moc imela posudzovali starý Slovania aj podľa toho, z akého stromu pochádzalo. Napríklad imelo z hlohu a jablone namočené do vína zaháňalo zlých duchov a keď sa dalo dieťaťu pod vankúš, snívali sa mu krásne sny. Naproti tomu imelo z liesky znamenalo, že je nablízku poklad a prútikár, ktorý mal z neho konárik v tvare vidlice, mal zaručené šťastie pri hľadaní vody.
Odlišná legenda tvrdí, že imelo bolo kedysi stromom, z dreva ktorého bol zhotovený kríž pre Ježiša Krista. Strom od hanby zoschol, premenil sa na rastlinu a zahŕňa dobrom tých, ktorí pod ňou prejdú. Takisto sa ale hovorí, že imelo nosí šťastie iba tomu, kto je ním obdarovaný a nie tomu, kto si ho kúpi sám. Ak takýmto milým darčekom niekto obdaruje mladý pár, podľa zvykov im praje veľa šťastia, odvahu, lásku a plodnosť.
Známou a obľúbenou tradíciou je bozkávanie pod zavesenou vetvičkou imela. Hovorí sa, že tento zvyk sa do sveta rozšíril z Anglicka a patrí všetkým, nielen zaľúbencom. Avšak, ak sa pod vianočným imelom pobozkajú manželské či zaľúbené páry, ide o znak vernej lásky a pevnosti partnerského zväzku.
Odkiaľ prišli darčeky?
Dodnes sa žiadnemu historikovi nepodarilo zistiť, odkiaľ sa do sveta rozšírila tradícia dávania vianočných darčekov. Údajne však môžeme s istotou povedať, že aspoň drobnosti sa pod stromčekom rozdávali aj v najchudobnejších rodinách. Už Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli Ježiškovi dary, no darčeky sa objavovali aj skôr, konkrétne počas vyššie spomínaných Saturnálií.
Typ darčeka záležal hlavne od majetku danej osoby či rodiny. Do daru sa dávali zvieratá ako napr. papagáje, rôzne parfumy, hračky pre deti, oblečenie a dokonca aj špáradlo z rybacej kosti. V dnešnej slovenskej kultúre deti veria, že im darčeky nosí Ježiško, v iných kútoch sveta to ale môže byť aj Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus. Napríklad v Taliansku darčeky rozdáva striga La Befana, pričom v severských krajinách ako Nórsko a Švédsko sa považuje za nositeľa darčekov vianočná koza menom Julbukk.
Jasličky a betlehemské hry
K jedným z najkrajších ľudových zvykov patrili celosvetovo známe betlehemské hry. Najčastejšie v nich vystupovalo 5 postáv - bača, traja valasi a anjel. Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi. Na jeho rozkaz vznikli živé jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia. Práve na tomto mieste bola slúžená aj prvá polnočná omša, ktorá dnes už neodmysliteľne patrí k Vianociam. Jasličky spravidla pozostávali z podrobnej inštalácie postáv Márie, Jozefa a novorodeného Ježiška. Naokolo nich boli v prostredí maštale rozostavané postavy troch kráľov a domácich zvieratiek. Takto vyskladaná scéna približovala bežnému, často negramotnému obyvateľstvu to, čomu boli vianočné sviatky zasvätené.
Sviatočné ľudové divadlá
Príjemnú sviatočnú atmosféru medzi 24. decembrom až 6. januárom pomáhali v minulosti dotvárať vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Najčastejšie vychádzali z biblických motívov, pričom historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. Vianočné hry mali bohato rozvinutý dej, najčastejšie veršovaný text a dotvárať ich pomáhala aj improvizácia, ktorá bola silne poznačená humorom.
Prvý a druhý sviatok vianočný
V minulosti sa prvý sviatok vianočný považoval za Nový rok. Populárnym zvykom bolo, aby niektorý člen domácnosti priniesol skoro ráno čerstvú vodu z potoka s pozdravom: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň, narodil sa Ježiško v tento deň.“ V tejto vode sa následne všetci poumývali a hodili do nej aj pár mincí. Aj vinšovanie a chodenie na návštevy malo v tento deň svoju tradíciu, avšak prísť mohli len blízki príbuzní. Pustiť do domu niekoho cudzieho bolo zakázané.
Svoje zvyky si roky niesol aj druhý sviatok vianočný. Keďže od začiatku decembra do prvého vianočného sviatku boli zakázané zábavy, ľudia zasvätili 26. december veľkým zábavám, ktoré dodnes poznáme ako tzv. Štefanské zábavy. Mládenci na Štefana obchádzali domácnosti s dievčatami, vinšovali, pozývali na zábavu a zároveň zbierali peniaze na zaplatenie muzikantov a naturálie na občerstvenie.
Bizarné vianočné tradície vo svete
Vianoce sa po celom svete oslavujú nespočetne rôznymi spôsobmi. Niektoré národy a regióny sa pýšia tradíciami, ktoré môžu prísť v iných kútoch sveta zvláštne.
- Japonské KFC Vianoce - V Japonsku si na Vianoce tradičného moriaka či vianočný koláč nevychutnáte, no americký vplyv tu zanechal nezmazateľnú stopu - a to v podobe špeciálneho vianočného menu v KFC. Tento netradičný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec spustil geniálnu marketingovú kampaň „Kurisumasu ni wa kentakkii!“ - v preklade „KFC na Vianoce!“ Kombinácia malých japonských rúr a presvedčivej reklamy, ktorá vykreslila KFC ako tradičnú americkú sviatočnú pochúťku, urobila svoje. Výsledkom je, že na Štedrý deň si Japonci v KFC rezervujú miesto už v predstihu.
- Islandský knižný príval - Islanďania si na Vianociach dávajú darčeky, ktoré sú plné príbehov a zážitkov, vďaka jedinečnej tradícii, ktorá spája sviatočnú atmosféru s láskou ku knihám. Tento krásny zvyk, známy ako „jólabókaflóð“, má svoje korene v druhej svetovej vojne, keď Island čelil obmedzeným zahraničným dovozom. Papier však bol dostupný, a tak sa knihy stali vianočnými darčekmi číslo jedna. Od tej doby sa tradícia každoročného darovania kníh počas Vianoc na Islande udržiava a je stále živá.
- Švédska vianočná koza - Táto nezvyčajná tradícia má naozaj dlhú históriu. Svoje korene má už v 11. storočí, keď sa spomína „koza veľkosti človeka“, ktorá sprevádzala svätého Mikuláša. Po celom Švédsku sa každoročne na začiatku adventu stavajú vianočné kozy, pričom najznámejšia z nich sa nachádza v meste Gävle. Táto obrovská slamená konštrukcia, ktorá dosahuje výšku až 12 metrov, je symbolom vianočnej tradície a miestnej kultúry. Napriek svojej impozantnosti sa často stáva cieľom nelegálnych pokusov o jej zapálenie, čím sa z nej stáva obrovská vatra.
- Mexický sviatok reďkoviek - Fascinujúci mexický sviatok, ktorý sa každoročne koná 23. decembra v meste Oaxaca. Táto oslava je zmesou kreativity, kultúry, tradícií a… reďkovky! Sviatok má korene v 16. storočí, keď španielski misionári do regiónu priviezli reďkovky. Miestni pestovatelia začali na trhoch svoje produkty tvarovať do rôznych podôb, aby prilákali kupcov. Tento zvyk sa neskôr transformoval do oficiálneho podujatia, ktoré mesto Oaxaca prvýkrát zorganizovalo v roku 1897. Počas sviatku miestni obyvatelia vytvárajú ohromujúce scény, legendy a postavy z reďkoviek. Tieto reďkovky sú vyrezávané do rôznych tvarov a zobrazujú vianočné témy.
- Katalánske kakajúce polienko - Jednou z najzaujímavejších a najzábavnejších vianočných tradícií je tá zo španielskeho regiónu Katalánsko, kde majú zvláštnu vianočnú tradíciu zvanú Caga Tió alebo „kakajúce polienko„. Caga Tió je drevené polienko, ktoré má tvár namaľovanú na jednom konci, často zdobenú veselým úsmevom a nosí tradičnú katalánsku čiapku nazývanú barretina. Telo býva zakryté dekou, aby „neprechladol“. Po vytvorení polienka ho rodiny dva týždne „kŕmia“ ovocím, orechmi a sladkosťami - aby zosilnel a pripravil sa na veľký deň. Na Štedrý večer deti bijú poleno palicami a spievajú mu tradičnú pieseň, kým „nevykaká“ všetky darčeky.
- Nórske schovávanie metiel - Nóri veria, že Štedrý večer sa zhoduje s príchodom zlých duchov a čarodejníc. Je preto logické, že v nórskych domácnostiach si pred spaním pre istotu schovajú všetky svoje metly a nezabudnú ani na mopy - aj na tých sa predsa dobre lieta! Zvyk pochádza zo stredoveku, kedy sa v Nórsku verilo, že na Štedrý večer sú čarodejnice a zlí duchovia najaktívnejší. Predstavovali hrozbu, pretože podľa poverčivých predstáv mohli ukradnúť metly a lietať na nich po oblohe, aby páchali zlo. Aby sa tomu zabránilo, ľudia začali metly ukrývať na bezpečné miesta, napríklad do skríň, pivníc alebo na miesta, kde ich duchovia a čarodejnice nemohli nájsť. Rodiny niekedy dokonca pália smrekové polená v kozube, aby zabránili zlým duchom vstúpiť do domu cez komín.
Vianoce pre všetkých v Národnom divadle Košice
V nedeľu 22. decembra sa Historická budova Národného divadla Košice (NDKE) stane dejiskom jedinečného galavečera Vianoce pre všetkých, ktorý prinesie spojenie opery, baletu a vianočnej atmosféry v podaní výnimočných domácich a zahraničných umelcov. Diváci a diváčky sa môžu tešiť na nezabudnuteľný večer, ktorý osloví všetky generácie a spojí tradíciu s krásou svetového umenia. Zaznejú árie a duetá z Pucciniho Bohémy a Toscy, Dvořákovej Rusalky, Bizetovej Carmen či Lehárovej Zeme úsmevov.
Baletnú časť doplnia výstupy z klasických titulov, ako je Minkusova Bajadéra, Čajkovského Labutie jazero a Luskáčik. Nedeľný slávnostný večer bude patriť špičkovým operným sólistom. Tenorista Dmytro Popov, známy z prestížnych operných scén, ako sú londýnska Covent Garden, Metropolitná opera (MET) v New Yorku či Bavorská štátna opera, sa v Košiciach predstaví po prvýkrát. Jeho repertoár zahŕňa ikonické postavy Rodolfa v Pucciniho Bohéme, Dona Josého v Bizetovej Carmen či Cavaradossiho v Pucciniho Tosce.
Na galavečere vystúpi aj slovenská sopranistka Soňa Godárska, ktorej príbeh je dôkazom, že talent, odhodlanie a láska k umeniu nepoznajú prekážky. Hoci operný spev začala formálne študovať až vo veku 26 rokov, rýchlo sa presadila aj na medzinárodnej scéne. Do Košíc prichádza ako tohtoročná držiteľka prestížnej Ceny Thálie za stvárnenie postavy Manon v rovnomennej Massenetovej opere v Divadle J. K. Tyla Plzni.
Stálych návštevníkov NDKE istotne poteší aj návrat výraznej mezzosopranistky Eleny Maximovej, ktorá sa do Košíc vracia z účinkovania na prestížnych svetových scénach, vrátane milánskej La Scaly. Baletná časť večera prinesie vystúpenia medzinárodných hviezd, ako sú prvá sólistka Holandského národného baletu Riho Sakamoto, či prvý sólista Bavorského štátneho baletu Alejandro Gonzáles Virreles.
Balet NDKE uvedie okrem svetovej klasiky aj choreografie inšpirované slovenským folklórom, vrátane diel Rodná zem a Jánošík.
Príbeh o narodení Krista doplnený o prvky z ľudových hier v syntéze s tradičným obradovým umením z východného Slovenska. Roždestvenské (vianočné) hry o narodení i spasení, naivné i poučné, úsmevné i o slzách. To všetko uvidíte v predstavení KOLÍSKA A KRÍŽ (Kolyska i chrest) v Slovenskom národnom divadle.