Životopis Karola Koníčka: Farár a Národný Buditeľ

Karol Koníček bol významnou postavou slovenského národného života, kňazom, neúnavným pracovníkom a oddaným Slovákom. Jeho život a dielo sú úzko späté s bojom za autonómiu Slovenska a s úsilím o národné obrodenie.

Podľa vydania Karola Sidora z roku 1941 edične upravil a doplnil PhDr. Štefan Baranovič. 2. vydanie.

Politická Činnosť a Väzenie Andreja Hlinku

Andrej Hlinka bol kľúčovou osobnosťou slovenského politického života. Jeho zatknutie a uväznenie v roku 1919 boli prelomovými udalosťami. Počas pobytu vo väzení na Mirove a neskôr v kaštieli na Brodeku Hlinka prežíval ťažké obdobie, no jeho odhodlanie pre národnú vec neochablo.

Hlinku z Ružomberka doviezli do väzenia na Mirove v pondelok 13. októbra 1919. 12. októbra 1919 ho odviezli do väzenia na Mirove. Potom previezli Andreja Hlinku do kaštieľa na Brodek, ako sám hovoril: „do zlatej klietky".

Vo väzení Hlinka bilancoval svoju politickú minulosť a ľutoval svoju neobozretnosť. Uvedomoval si, že jeho zatknutie nebolo márne a že jeho život mal zmysel. Je prvým písomným prejavom Hlinku - väzňa.

Hlinkom, dr. a Štefanom Mnoheľom. Veľmoci v otázkach strednej Európy prijali koncepciu dr. sa diviť, že dr. Slovensko, aby tam zorganizoval a sústredil vlastnú slovenskú silu. však pomocou svojich emisárov dr. tomto duchu zorganizovala a sústredila aj slovenská Amerika.

Hlinkov Súd nad Tvorcami Versailleskej a Trianonskej Európy

Hlinkov väzenský prejav odzrkadľuje jeho súd nad tvorcami versailleskej a trianonskej Európy. Doslovne píše, že napr. neopýtali Slovákov na ich mienku. Prejavenie ľútosti nad tým, že bol 30. Martine pri vynášaní Deklarácie slovenského národa. Za chybu a za neobozretnosť. Sa Slovákov a Čechov. Jediným politickým východiskom.

Slovenska v povojnovej Európe za číre bytie a žitie národa. Nepredstavoval si živočíšne. Zápasy a donášať obete. Slovenského musí byt vedúcou hviezdou našej politiky. Bude potom, keď táto idea zvíťazí, rozhodne si na základe svojho vydobytého samourčovacieho práva sám slovenský národ. Sú základné myšlienky Hlinkovho prítomného prejavu.

Európy? Na koniec článku pripísal: „večer 7. mesiaci októbri o 7. hod. dňa 16. sŕdc ľudských, navyknutých na pohodlie a poddanosť. Vedúcou hviezdou našej politiky. Slovenský národ, prebudený novými silami povstalými zo sutín starej Európy, je života schopný. Českého. Slováci ešte nezačali žiť a už majú umrieť ? Meno, ráz, svoju originalitu a obrátiť sa v národné nonsens, v čechoslovákov? To pokladám za vytvorené.

Legionárov by mala zahynúť? Všeličo, o čom by svet nebol sníval. Zlomený, ale nie premožený. Nadiktované podmienky, ktoré mu predložili majitelia moci. Ministra s plnou mocou a Slovenského klubu? Bez nich. Alsaska-Lotrinska. Ktoré som toľko slobody, života a prúce obetoval. Otcom národa.

Juriga, Turčiansky Sv. Martin, Liptovský Sv. Županská. Národa boli opýtali, čo myslí alebo čo si žiada? Jeho synom, celý život som držal ruku na jeho tepne životnej. Desiatok zhromaždení, budil kriesil som národ, dodával som mu sily. Česko slovenského zbratrenia. .nespal, oddychu nemal, len aby národ nezahynul. Podával som v lahodnej oblátke. „Lepšie byť a žiť s niekým, ako zuhynúť osamote".

Silnejší a starší ako ja. Ale veď i súm som to zle nemyslel. Ľudí tak malej koncepcie ako sú títo? Práporčíkov, nieto za generálov postavení neboli. Ale génius slovenského ľudu vstáva. Budí k životu a žiada svoje prirodzené práva. Zvíťazil som. Nelapili ma nadarmo, nežil som naprázdno. Mne kameňom.

Európy a hospodársky bankrot, pred ktorým už i tak stojíme. Nás Slovákov sa pri uzavieraní pokoja nepýtali. Samourčenia dostali len mocní a víťazi. Pravdy. -Uhorsko? To sa nesmie stať! Hľa, na východe Slovenska sa už ukazujú trhliny. Už je v blku. Rendiiletlenul". Slovensko je tiež choré. Príšera revolúcie sa hlási. I menom viazaní. Nespokojnosť rastie. 18. ktorého mal rozhodnúť výkonný výbor strany. Mienku v tejto otázke a Dr. Stranu si veďte, mužne vystupujete a ja budem tu vaším základným kapitálom. Maďarské svetské vrchnosti väznili.

Prišiel som, došiel som, že som vykonal, čo som za Slovensko mohol. parlament, ale ani stolovú spoločnosť pána Šrobára, tzv. nedržím za kompetentný súdiť v mojej veci. Každá bytosť sa bojí smrti a zamknutia. klubová spoločnosť podobne. jeho milosti sa stali veľkomožnými pánmi. vynášajú zákony a nazývajú sa poslancami. Toto predsa len niečo znamená.

Stranou. Prahy išiel len vtedy, keď som už musel. obchádzal. Bol som v ňom len hosťom, nerád videným. Kmeťko má rovnako cítiť s Pociskom, dr. Jehlička so Štefánkom, dr. Kolísek s Borekoni. Milanom Hodžom ? Mandátov. Prahy a neponesiem zodpovednosť za činy tohto klubu. to, čo nemal a on nedal? Sa deje, deje sa to na úkor pravdy a zákona. Či mne azda Slovenský klub dal mandát? Na členstvo? Zložení? Nikdy a nijak! Dôverníkov ľudu. Ja.

Ľud. ktoré patrí na prvom mieste autonómia Slovenska. Vlastizradu, lebo ja ani na chvíľu nechcem ostal v tomto podozrení. Dnes ráno o 2. pripísať zase mne. môjmu lapeniu v noci. spiacich občanov. ako nejaký dobytok, vsadiť. by som i len kvapku vody bol vypil. dve hodiny pod otrhanou plachtou. sprievodcov, či si želám raňajky.

Slovenská republika rodila. Poradenstva zapredali. Ich zimničná triaška. Pána ministra s plnou mocou pre Slovensko dr. Emilovi Novákovi. zastavil náš časopis „Slovák". najväčšieho maďarského teroru. Opozičná tlač, ktorá tlmočí vôľu ľudu. ničia. Kňazov celé desiatky internovali v Terezine, Brode alebo v Ilave. v mesiaci júli a auguste bolo naraz zatvorených 3 000 ľudí.

Pošepnúť slovo a človek bol chytený, odvlečený. 17 ľudí. Týchto hrozne trýznili a bili. Pobrali im peniaze, šaty i bielizeň. Robili si z nich bláznov. reštauratér na ružomberskej stanici, musel si topánky vyzuť a chodiť bosý. spodky. korún škody. V hotovosti im vzali 17 000 korún na ceste. vpádu na Slovensko, českí robotníci napádali a bili ľudí. že sa to každému sprotivilo. kričali „kde je Hlinka, i toho treba internovať". nevôľu v ľude. krokom krivdení. majú okrem základného platu ešte 40-50 korún denných diét. šéf Slovák; tamten má diéty, Slovák je toho pozbavený. K tomu dodajme nepriateľov vnútorných i zovňajších. tu sú Česi, Slováci, Rusíni, Nemci a Maďari. Nemáme hranice prirodzené, len od Poľska.

Sa nám naskytla otázka horalská. I Maďari. Lebo ju nepoznám; Tešín patril do rakúske] ríše. Otázke Spiša a Oravy až veľmi dobre rozumiem. Otázky by vôbec nebolo. Oravy. Legionármi. Námestovský farár verejne bozkával na zhromaždení českú zástavu. Dostrieľanú sochu. A za akých okolností! Socha nedošla. Sochy, dostrieľanej českými vojakmi.

Spiši, chce zachrániť celistvosť Slovenska. Zhromaždenia boli v Trstenej, v Chyžnom, ale nemohli byť v Jablonke. Starej Vsi na Spiši. Hovorili sami ľudáci, lebo iný nemá prístupu k ľudu. Starej Vsi hovorili naši dôverníci: Herbst a Klein. Trstenej dr. slovenskému ľudu? Republikánskej roľníckej strany nemali ani jedného roľníka. To mohlo byť asi 50 ľudí. Praha vyslala do Oravy a Spiša Dr. svojho dôverníka. Čoho sa nedopustil Šrobár, minister s plnou mocou?

Ml., ktorý sa vyhráža strieľaním do ľudu. To je politika! Ale nie štátnici. Aj rojčivý autonomisti. Svojmu presvedčeniu aj na najvyššom mieste. Cenzuruje noviny a každý katolícky pohyb chce v zárodku udusiť. A chváli ministra s plnou mocou. Sa plody ducha. Toto je zúfalá hra s ohňom a dušou slovenského ľudu. Utrpenia. My stvorili sme Slovensko, my nová škola katolíckeho kňazstva! No, Slovensko mu dá opačnú odpoveď. Lenže bohužiaľ, na našu najväčšiu štátnu a majetkovú škodu.

„Slovenský klub" prehral na Slovensku vojnu. Slova. Som spokojný. Za slovenskú slobodu! Uvažovalo o slovenskej slobode pod Maďarmi a pod Čechmi. Prízvukuje štát, a druhé Hlinkovo, v ktorom je dôraz na národ. Spomína Vavra Šrobára a Ondreja Jančeka. Štátu idú s celou vehemenciou proti Hlinkovi.

Dňa 14. som sa vo štvrtok dňa 9. októbra večer do Ružomberka. Žalúdočný katar. Vo štvrtok dňa 9. priateľov zo Žiliny, o trištvrte na 6. osobný vlak. Bez akejkoľvek nápadnosti došiel som na poludnie o pol 12. do Žiliny. Tu usalašil som sa u dobrých Otcov sv. Františka. Žilina je ako v obsadení, hemží sa českým vojskom. Popoludní o 4. na stanicu. Vlak, ako obyčajne meškal. strany v Ružomberku - bez roľníkov. útek českých radcov a inšpektorov. Ružomberku vyobšívali redaktora „Slovenského denníka" Karola Hušeka. mrežami sv. Žofie v Ružomberku. A generál ostal sám... Ružomberčanov na čele s Andrejom Hlinkom ako „generálom". stal sa minister s plnou mocou. ona ho vykúrená čaká na stanici celú noc. vrátiť na jeho komando. Auto stojí k dispozícii dňom i nocou. návštevy. Dáva audiencie a sľubuje. s plnou mocou pre Slovensko, povedzme, pre úbohé Slovensko. est mol," Slovensko som ja.

Času. Sa vzniesol jeden rok, okúsil tiež už z moci. Štátu, ako uhlie a iné suroviny, nasledovne aj on ostal štátnym. V Amerike dňa 30. mája 1918, vybledla. Nepotrebuje ideály a myšlienky. On má radšej skutočnosť. A slovenčina len pláštikom a stupňom na dosiahnutie výhod od štátu. Zápalkární, ktorej je on predsedom za ročných 40.000 korún. Bezpodmienečnú ráznosť a ideálnosť. No, generál neostal bez vojska. 1910 neopustilo svojho generála. Slovenčinu, ale aj za cirkev. Inakší. Ešte 2. Došli sme do Ružomberka o pol 11. hod. mal veľké meškanie. Ani slova. Ním trhlo, ako mi hovorili sprievodcovia, iste som ho prekvapil. V Benátkach. V piatok ráno napísal som tri listy.

Administratívnemu výboru župy do Liptovského Sv. Mikuláša. Bezmála rovnaký. Protestoval som proti upodozrievaniu z vlastizrady. Jej pôvodcovia. Zakročiť. Do Prahy i do Mikuláša. Celý piatok prežil som pokojne. Predsedníctvo strany Dr. Alexander Štefček, Dr. Dr. Strany na Morave. Ako omráčení sme sa uvítali. On ma tiež nečakal. Tak vzácneho hosťa vidím pred sebou. Smrť hľadali a zabiť chceli. Inej stanici zosadol. Katolíckeho kruhu, kde ma priatelia čakali. Hrudi, dávali výraz svojej radosti nad šťastným návratom. Srdca k srdcu. Sľúbil som vernosť a neochvejnosť k môjmu ľudu. Matku, toho ctím, túto bránim: mám národ i cirkev. A protestantizmu. Mám otca na nebi, mám matku na zemi. Aby som došiel požehnania. O pol 9. hod.

V sobotu ráno 11. rýb, ako i na slobodné ovzdušie do Korytnice. Ma1atinským. Tento mal mať v nedeľu prvú svätú omšu. Ma s kázňou na primície. Mal som kázať. Ale prekazili moju radosť, novovysvätencovi zakalili radosť, mne odobrali slobodu. Od pol 6. hodiny ráno do večera prešiel čas. Poriadky. Večer chystal som sa na primičnú reč. Asi o pol 12. hod. Bolo ticho pred búrkou. - Ste naším väzňom. vydaný je na Vás zatykač - - Praha. . . mňa ako na zločinca v noci. mojej imunity lapajú. Nepomáhalo nič. policajti a niekoľko vojakov. dva páry bielizne. Ty1ka. - Pán kaplán! Oznámte celému svetu, akú máme slobodu. na mňa ako na lotra v noci, keď každý človek spí. Tí ma chytili vo dne, „bratia" ma vytrhli v noci zo sna. Riaďte faru. Na prízemí bol už i druhý kaplán, Peter Bačkôr. som nikoho.

Životom. Aby pochovala nepriateľov rodu. Ale nedržal som ich na to za hodných. Veď sa oni budú ešte plaziť. Nie, lev nechytá muchy. Kňazskú a junácku pravicu. Tá má žehnať a chlieb lámať. Celé Slovensko. Obzri sa na svoj národ, celý hľadí na teba. Podliakom ani zbabelcom. Ty sa nesmieš odplácať za zlo zlým. Svätyňou. Nevedel som, kde a ako. Čo sa dialo doma, neviem. Traja úradníci, dvaja vojaci vonka na kozia, a hučalo všetko okolo mňa. Som ničoho. Okolo mňa noc. Tmavá noc slovenskej slobody. Si vybľadla, a potratila svoje kúzla. Sa narodila, a už si zahynula. Pri Mame, a pred Parížom. Ktorí nikdy nenosili medu a nepracovali. Zradcovia.

Slovenčinu zapredali tvoji synovia za úrady a výhody. Hej, noc je ešte pre roduverného Slováka. Verná, nepoddajná, bude svitať. A ak je, aký? Či je rozdiel medzi väznením maďarským a českým. Hodiny sa míňali. Na raňajšom nebi. Mesiac, ukonaný, dokonával svoju púť. Keď sme popred jeho dvor uháňali. Blízkej dedinke, keď zvonili na deň. Na deň zvonili. V nedeľu zvonili, dňa 12. Mne sa zdalo, ako by mrkalo. Nezvonili na deň. Od Maďarov som dostal dva razy dva roky. Tyranov môžem dostať hojnejšie. Dokazovať. V Tekovskom Sv. Kríži i v Žarnovici. Mastných hrncoch a válovoch. Okolo 7. hod. ďalšiu cestu. O 8. hod. a za mnou Skalka s rozpomienkou na slovenských mužov. Andreja a Svoráda. Cestoval. Ochorel. Mnou na život a na smrť, že sa tokajským mokom náležíte potúžil. Jednom mieste. Pýtali sa ma, či si želám raňajky. Predpoludním okolo 10. hod. sme sa pohli. Cesty sine neznali, išli sme vše napred, vše nazad. Vojaci leteli so mnou ako šarkani. Za nami ostalo Slovensko. Už sa hodne zvečerievalo, keď sme dorazili do Mohelnice, kde nám koleso odpadlo. Vystavaná na vysokom kopci, obohnaná baštami. Strážnikov je 80 % Nemcov i správca je Nemec. Ráno o pol 8. hod. aby som kvapku vody bol vypil. Bol som premrznutý a utrápený. Prešiel bez zvláštností. Balkanizovanie Európy?

A priamo ho zelektrizovala v smutnom ovzduší väzenia. Mirov, dňa 18. Obrátilo sa na oktávu. V živote žiadnej premeny. Úslužní sú nad mieru. Ich bolí, že mi v ničom netrafia na vôľu. Musím vedľa nich. A cítia sa tým poctení. V peci celý deň horí, ale zato teplá málo. Pec prepálená. Kristus" od P. Didona. Čítam, meditujem. Je sychravo, pravý jesenný čas. Posvätením chrámu. Všetko sa čistí, drhne. Mňa ako by nožom bodli: zase nám doviedli... Všetko sami mladí ľudia v 18-20. roku. Obraz ma netešil. Vežu so štyrmi vysokými výbežkami. Ježišovho". Pláňou Rephaimskou. So svojimi holými piesočnatými vrhmi, hromadám šedého popola podobnými. Ožaruje túto púšť, ale na jej spustošenej pôde nič nepučí. Skrýva svoje modré vody Mŕtve more. V predizbe zazneli ťažké kroky. Bolo, že idú vi...

Zhrnutie

Karol Koníček bol kľúčovou postavou slovenského národného obrodenia, ktorá sa aktívne podieľala na politickom a kultúrnom živote Slovenska. Jeho životný príbeh je svedectvom o neúnavnom boji za národnú identitu a autonómiu slovenského národa.

Tabuľka: Dôležité míľniky v živote Karola Koníčka

tags: #karol #konicek #farar #caka