V roku 2019 otriasol svetom obrovský požiar slávnej katedrály Notre-Dame v Paríži, ktorá sa považuje za jednu z najznámejších pamiatok Francúzska. Poškodenie pamiatky, patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, šokovalo celý svet. Napriek značným škodám však udalosť oživila záujem o skúmanie renomovanej francúzskej pamiatky.
Ako obnova Notre Dame nenápadne zmenila aj budovu | Správy DW
Katedrála Notre-Dame de Paris pred požiarom
Vyšetrovanie príčin požiaru
Nie sú žiadne náznaky, že ničivý požiar parížskej katedrály Notre-Dame bol v apríli založený úmyselne. Francúzski vyšetrovatelia preverujú mnoho teórií „vrátane chybne fungujúceho elektrického systému alebo toho, že požiar spôsobila zle zahasená cigareta“, uviedla prokuratúra vo vyhlásení. Medzi pravdepodobnými príčinami požiaru sú zle zahasená cigareta či elektrická porucha.
Avšak vyhlásenie zdôrazňuje, že vyšetrovanie ešte neobjasnilo skutočnú príčinu požiaru. Ešte nie je možné vyvodiť záver, či najpravdepodobnejšou teóriou je práve porucha elektriny alebo nesprávne uhasená cigareta, dodáva sa vo vyhlásení. „Teraz sa začnú hĺbkové vyšetrovania, s využitím dôležitých odborných znalostí,“ píše sa ešte v oznámení.
Hovorca lešenárskej spoločnosti Le Bras Freres, ktorá sa podieľala na rekonštrukčných prácach na katedrále, v apríli po požiari pripustil, že zamestnanci občas na mieste fajčili. „Ľutujeme to,“ povedal vtedy hovorca a dodal: „Ohorok z cigarety v žiadnom prípade nemohol byť príčinou požiaru v Notre-Dame.“
Podľa tohto zdroja vyšetrovateľom z bezpečnostných dôvodov stále nedovolili pracovať priamo v poškodenej katedrále a hľadať stopy v troskách, ktoré zostali po požiari. Parížska prokuratúra v stredu vyhlásila, že vyšetrovanie požiaru katedrály Notre-Dame zatiaľ neprinieslo nič, čo by naznačovalo, že išlo o trestný čin.
Priebeh požiaru
Prvýkrát v parížskej katedrále Notre-Dame zaznel požiarny alarm v pondelok o 18:20. O 18:43 sa alarm aktivoval znova. Požiar začal v oblasti drevených trámov pod strechou, ktorú prezývajú aj les. Požiar v parížskej dominante sa rýchlo rozšíril. Napokon požiar zničil dve tretiny strechy katedrály a spôsobil pád jednej z vežičiek.
Pohľad na horiacu Notre-Dame od rieky Seiny.
Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa.
V istom momente počas dramatického pondelkového večera sa zdalo, že zhorí celá katedrála. Napokon Notre-Dame odolala požiaru relatívne dobre. Zhoreli dve tretiny strechy, časť z 13. a časť z 19. storočia. Dve hlavné ikonické veže však odolali, rovnako aj hlavný organ, tvorený z 8000 píšťal, jeden z najväčších na svete. Takisto aj mnohé umelecké predmety. Veľké maľby na stenách sú trochu zničené dymom, no podľa francúzskych médií sa budú dať zreštaurovať.
Následky požiaru a obnova
Francúzsky prezident Emmanuel Macron sľúbil, že katedrálu Notre-Dame obnovia. Viacerí už sľúbili, že prispejú na obnovu. Ako povedal Patrick Palem pre Le Monde, obnova môže trvať 15 až 20 rokov a stáť by mohla stovky miliónov eur. Francúzski miliardári už sľúbili na rekonštrukciu 600 miliónov eur.
Následky požiaru Notre-Dame v roku 2019 odhalili nielen rozsah architektonických škôd na slávnej parížskej katedrále, ale na povrch vyplávali aj prekvapivé archeologické objavy. Pod zhorenými troskami katedrály boli objavené dva veľmi zvláštne sarkofágy z olova, ktoré pochádzajú z obdobia pred niekoľkými storočiami.
Zaujímavý objav
Tri roky po požiari sa robotníkom podarilo počas prestavby odhaliť jedno z najzáhadnejších tajomstiev stavby. Našli totiž nie jeden, ale až dva staré sarkofágy, ktoré vzbudili pozornosť mnohých vedeckých tímov. Robotníci pri prestavbe pamiatky objavili tieto vzácne artefakty 20 metrov pod zemou, a to medzi tehlovými rúrami vykurovacieho systému katedrály. Predpokladá sa, že aj keď toto zariadenie pochádza z 19. storočia, samotné rakvy sú podľa odborníkov o viac ako 500 rokov staršie.
Kanonik a jazdec
V novembri 2022 boli sarkofágy prevezené z francúzskeho národného archeologického výskumného ústavu na Paul Sabatier University v meste Toulouse, kde ich obsah analyzovali odborníci. Zistili, že prvý sarkofág patril kanonikovi menom Antoine de la Porte, ktorý zomrel 24. decembra v roku 1710 vo veku 83 rokov. Išlo o veľmi bohatého a vplyvnho muža, ktorý bol súčasťou mnohých projektov vrátane financovania cirkevného zboru Notre-Dame. O jeho činoch sa vedci dozvedeli aj zo samotného sarkofágu, pričom na ňom boli vyryté jeho tri získané medaily.
Analýzou tela tiež vedci odhalili, že pozostatky boli z veľkej časti stále neporušené. "Všetky jeho kosti sú zachované, rovnako ako vlasy a chlpy na brade. Čo je vzácnejšie, archeológovia získali aj zvyšky textilu. Umožní nám to porovnať jeho životopis s pozorovaniami jeho kostrových pozostatkov," uviedli odborníci vo vyhlásení.
Problémy však podľa vedcov nastali pri analýze druhého sarkofágu. Dôvodom je, že nemajú tušenia, kto je v ňom pochovaný. Zistili však, že mal počas života dnu, chorobu, ktorú môže zapríčiniť nadmerné jedenie, pitie a nedostatok pohybu. Napriek tomu, že majú len malé množstvo informácií o identite osoby, odborníci sa domnievajú, že zomrela vo veku 25 až 40 rokov, pričom žila približne tri storočia pred La Portem.
Výskumníci sa nakoniec rozhodli, že mužovi dajú prezývku Le Cavalier, čo v preklade do slovenčiny znamená "jazdec". Jeho panvové kosti a horná časť nôh totiž naznačovali, že často jazdil na koni. "Vykazuje známky skúseného športovca, ktorý od mladého veku pracoval s týmito zvieratami. Taktiež mesiace pred smrťou prišiel o väčšinu zubov," poznamenal Eric Crubézy, profesor antropológie na University of Toulouse.
Katedrála Notre-Dame: História a zaujímavosti
Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Marie, chrám Matky Božej ) se môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité. Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dome, bolo už v minulosti významným a posvätným. Za čias Rímskej ríše ( 4 storočie ) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky.
Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345. Trvala teda 182 rokov. Stavba mala pôvodne vyzerať ešte krajšie a honosnejšie. Dokonca na nej pracovali robotníci a nie väzni a galejníci ako to bolo v tých časoch zvykom. V katedrále boli vyobrazené mnohé výjavy z Biblie, aby sa Božie slovo dostalo aj ku obyčajným ľudom. V tom čase sa omše slúžili výhradne v latinčine a tak bežný ľud často ani nevedel o čom sa káže. V Notre Dome boli uložené posvätné relikvie a už v 13. storočí bola veľmi významným pútnickým miestom. Nachádzala sa tú posvätná tŕová koruna, kúsok kríža a klinec, ktorým bol ukrižovaný Kristus. Tiež tu boli relikvie patrónov Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa.
Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bola katedrála Notre Dome takmer zničená. Celú ju vyrabovali, drahé kovy roztavili a k tomu ešte i všetkých 28 judských kráľov, ktoré boli na priečelí katedrály pripravili o hlavy. O záchrannú katedrály sa pričinil aj cisár Napoleon Bonaparte, ktorý sa tu sám korunoval za francúzskeho cisára spoločne so svojou vtedajšou manželkou Jozefínou. Najväčšiu vlnu záujmu a snách vzbudil o niekoľko rokov neskôr Victor Hugo. Ten práve písal nový román a rozhodol sa, že príbeh situuje práve do tejto katedráli. Vo svojom románe o krásnej cigánke Esmeralde a hrbáčovi Quasimodovi vykreslil na 21 stranách krásy tejto katedrály.
Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet - de Duc, ktorý sa v polovičke 19 storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V Južnej veži sa zas nachádzajú zvony. Ten najväčší je Emanuel. Má 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.
Zaujímavosti o Notre-Dame:
- Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi ( lo) 13,6 milióna turistov.
- Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
- Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu.
- Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky.
- Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa.
- Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula.
Notre-Dame je jedným z najznámejších chrámov sveta a krásnym dielom gotickej architektúry. Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Charakteristickými ozdobami Notre Dame boli aj zaujímavé sochy chrličov vody. Tie síce vyzerajú staro, ale nie sú to pôvodné gotické prvky. Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky. Fasádu pôvodne zdobili sochy 28 biblických kráľov. Tie počas revolúcie zhodili dole a symbolicky im odťali hlavy. Až pri jednej z neskorších renovácií objavili 21 z nich a dali ich dokopy.
Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv. Na vrcholku vežičky, ktorú úplne zničil požiar, sa nachádzal medený kohút. Ten nebol len jej ozdobou, ale v jeho útrobách sa nachádzali malé kúsky z troch relikvií - tŕňovej koruny, patrónky Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Veriaci totiž verili, že odrazy slnka im dodajú duchovné posvätenie.
Strecha, ktorú tento požiar kompletne zničil, pozostávala z dreva z francúzskych lesov. Pracovníci vyrúbali 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Predpokladá sa, že stromy rástli už v 9. storočí.
Počas krušných rokov 18. storočia katedrála na chvíľu stratila svoju pôvodnú funkciu. Počas revolúcie bola katedrála Notre-Dame vyplienená a zničená. V roku 1831 francúzsky spisovateľ Victor Hugo vydal jeden z najznámejších románov francúzskeho romantizmu Chrám Matky Božej v Paríži. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály.
V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk. Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu. Vďaka tomu spĺňajú jednotlivé krivky prototyp umeleckej dokonalosti. V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. Katedrála Notre-Dame je skutočnou ikonou Paríža a Francúzska a je známou po celom svete.
Notre-Dame je katedrálou rímskokatolíckej cirkvi, no je postavená na kedysi pohanskom meste. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia. Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby. Francúzski miliardári už sľúbili na rekonštrukciu 600 miliónov eur.
Dôvod vzniku požiaru zostával aj v utorok neznámy. „Sme naklonení teórii, že išlo o nehodu. Začali tým, že spovedali robotníkov, ktorí pracovali na rekonštrukcii katedrály za 11 miliónov eur, čo môže súvisieť s požiarom. V tom čase však nikto z robotníkov na mieste už nebol. „Keď sa začal požiar, nikto z robotníkov mojej spoločnosti nebol prítomný na mieste. Podľa Patricka Palema, bývalého šéfa firmy, ktorá robí na rekonštrukcii, lešenie ešte nebolo úplne hotové. „Normálne chlapi idú dole o 18. Ako dodal, hore je každých 10 metrov hasiaci prístroj, keďže sa pracuje pri starom dreve. Prvé minúty sú dôležité, no po 18.
Francúzski predstavitelia vzdali vo štvrtok hold stovkám hasičov, ktorí sa podieľali na záchrane horiacej pamiatky. Prezident Emmanuel Macron zhodnotil ich prácu ako "vzornú" a upozornil, že ju sledovalo celé Francúzsko i zvyšok sveta. "Boli ste dokonalým príkladom, akí by sme mali byť," povedal približne 250 hasičom pozvaným do Elyzejského paláca. Celkovo sa na hasení katedrály podieľalo zhruba 600 hasičov. Šesťdesiat hasičov zostáva na mieste, aby zaistili ochranu pred prípadným ďalším požiarom. Systém bol zrejme nevyhovujúci.
BRATISLAVA. Zastaralý protipožiarny systém či kúdoly prachu. Pred požiarom ikonického parížskeho chrámu Notre Dame varovala už štúdia pred tromi rokmi.
Príčiny požiaru, ktorý sa podarilo uhasiť po viac ako dvanástich hodinách, zatiaľ nie sú známe. Úrady predpokladajú, že šlo o nehodu.
Oheň pravdepodobne vznikol vo vnútri strechy. Jeho šíreniu mohol dopomôcť aj výbuch prachu.
Strešnú kostru nazývali lesom
Aj keď katedrála zvonku vyzerá, že je celá z kameňa, má veľa drevených častí. Aj samotný web katedrály Notre Dame de Paris pri opise budovy píše, že jej "požiar nie je nemožný."
Pod olovenou strechou katedrály, ktorej hmotnosť bola 210 ton, sa nachádzal drevený krov z čias stredoveku.
Demontáž lešenia bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Do letných olympijských hier, ktoré sa v Paríži začnú 26. júla, by mala byť úplne viditeľná veža, tzv. sanktusník.
Lešenie okolo veže parížskej katedrály Notre-Dame začali rozoberať, oznámil v utorok úrad poverený obnovou tejto pamiatky. Katedrálu v roku 2019 vážne poškodil ničivý požiar. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Veža, tzv. sanktusník, by mala byť úplne viditeľná do letných olympijských hier, ktoré sa vo francúzskom hlavnom meste začnú 26. júla.
„Začala sa demontáž lešenia, ktorá bude pokračovať v nasledujúcich mesiacoch,“ uviedol úrad.
Lešenie dosahovalo výšku 100 metrov, malo hmotnosť 600 ton a pozostávalo zo 70.000 kovových častí. Veža je - rovnako ako jej zničená predchodkyňa - pokrytá olovom, čo vyvolalo veľa diskusií pre svoju toxicitu. Veža sa nachádza nad krížením hlavnej lode a transeptu a jej pôvodná špička bola 96 metrov nad úrovňou námestia.
Vlani v decembri bol na katedrálu umiestnený veľký kríž a na vrchol veže nainštalovali nového kohúta podľa návrhu hlavného architekta stavby Philippa Villeneuva. Pôvodného poškodil požiar 15. apríla 2019.
Termín reštaurátorských prác sa posunul
Francúzsky prezident Emmanuel Macron pôvodne prisľúbil, že Notre-Dame, lokalita Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, bude do otvorenia letných olympijských hier úplne zrekonštruovaná. V priebehu reštaurátorských prác sa termín dokončenia posunul na december tohto roka.
Oficiálnu príčinu požiaru úrady zatiaľ stále neurčili, hoci sa domnievajú, že vznikol náhodne. Prvotné skúmanie naznačilo, že pravdepodobne išlo o nehodu, ktorú pravdepodobne spôsobila porucha elektrického kábla alebo ohorok z cigarety.
Očakáva sa, že po opätovnom otvorení katedrály sa počet jej návštevníkov zvýši z 12 miliónov pred katastrofou na 14 miliónov ročne. Gotická stavba pochádza z 12.
Kontraktor zodpovedný za opravu katedrály Notre Dame, ktorú zachvátil minulý týždeň ničivý požiar v stredu priznal, že jeho pracovníci, ktorí sa podieľali na oprave katedrály “z času na čas porušili zákaz fajčenia na katedrále.” V danej súvislosti vyjadril hovorca spoločnosti Le Bras Freres poľutovanie, ale zároveň prehlásil, že “cigaretový ohorok nemohol byť dôvodom pre vznik požiaru na katedrále Notre Dame.”
Hovorca spoločnosti odmietol predstavu, že by cigareta dokázala zapáliť tvrdé dubové drevo, z ktorého bola strecha z 12. storočia postavená. “Ktokoľvek niekedy zapaľoval drevo tak vie, že ak položíte cigaretový ohorok na dubové drevo, tak sa nič nestane,” skonštatoval hovorca spoločnosti.
Bývalý generálny inšpektor historických pamiatok Beniamin Mouton, ktorý v roku 2010 dohliadal na zavedenie protipožiarnych systémov v parížskej katedrále pre francúzsku televíziu LCI v súvislosti s požiarom povedal: “Vôbec to nechápem. Rozšírenie požiaru je veľmi nezvyčajné. Dubové drevo, z ktorého bol vybudovaný strop, bolo nesmierne tvrdé a bežným ohňom sa nemohlo vznietiť. V roku 2010 sme vymenili všetky elektrické vedenia podľa najnovších štandardov. Neexistuje teda žiadna možnosť skratu ako príčiny požiaru. Navyše bol v katedrále inštalovaný protipožiarny system a vo dne v noci tam boli prítomné dve osoby, ktoré monitorovali situáciu a dohliadali na chod týchto systémov. Som skrátka šokovaný tým, že prišlo k tomuto požiaru. Je to nepochopiteľné,” uviedol Mouton.
Pre stavebný časopis BatiActu ešte následne k tomu dodal: „Počas 24 rokov som nikdy nepočul o takomto požiari. Bolo potrebné naozaj veľké množstvo horľaviny, aby sa požiar mohol rozšíriť tak ako sme to videli. Dubové drevo je totiž maximálne ohňovzdorné. V celej katedrále existuje minimum elektrických prístrojov a zo strechy sme ich odstránili v roku 2010.”
Ministerstvo vnútra informovalo, že vo Francúzsku je každý tretí deň vandalmi vyplienený jeden kostol a minulý rok bolo vo Francúzsku zničených vyše 1000 kostolov.
V piatok 15. apríla uplynú tri roky od tragédie, ktorá významne poznačila európske kultúrne dedičstvo. Keď v roku 2019 vypukol na streche katedrály Notre Dame v Paríži obrovský požiar, v svetových médiách išlo o správu číslo jeden. Francúzsky prezident Emmanuel Macron síce sľúbil, že do roku 2024 bude katedrála prístupná verejnosti, odborníci sú však vzhľadom na jej rekonštrukciu podstatne skeptickejší.
Katedrála Notre Dame je jednou z najvýznamnejších európskych pamiatok. Len málokto si pri zmienke o meste Paríž nepredstaví Eiffelovu vežu, Louvre a práve spomínaný Notre Dame. Francúzsky spisovateľ Victor Hugo do nej zasadil dej jedného zo svojich najslávnejších diel - Chrám Matky Božej v Paríži.
K požiaru došlo v čase, keď na katedrále prebiehala rekonštrukcia. Detektory dymu signalizovali zamestnancovi požiar v podkroví. Namiesto toho, aby okamžite zavolal hasičov, poveril strážnika, aby situáciu prešetril. Nanešťastie ho poslal na nesprávne miesto. Na svoju chybu prišli o 15 minút neskôr, a kým strážnik vyšiel tristo schodov do podkrovia, oheň sa už stihol rozšíriť. Keď úrady vyhlásili evakuáciu, strechu nachádzajúcu sa nad loďou už pohltili plamene. Čoskoro sa zrútila štíhla veža, ktorá bola najvyššou časťou Notre Dame. Oheň sa hasičom podarilo uhasiť až po vyše dvanástich hodinách. Dodnes sa nevie, čo požiar spôsobilo. Vyšetrovatelia však nenašli žiadne náznaky toho, že by išlo o úmyselný čin.
Historička architektúry o požiari Notre Dame. Zázrakom je, že gotická socha Panny Márie, ktorá sa nachádzala pri zrútenej veži, zostala nepoškodená. Napriek tomu spôsobil oheň značné škody. Dodnes sú totiž steny katedrály mokré a podľa nemeckej architektky Barbary Schock-Wernerovej môže úplné vyschnutie budovy trvať aj vyše desať rokov. V rámci obnovy katedrály odstránili okná, spevnili okenné konštrukcie a pridali oporné stĺpy. Pri obnove Notre Dame však narazili odborníci aj na diplomatické problémy.
Prednedávnom začali tiež opravovať hlavný organ. Prezident Macron sľúbil, že Notre Dame sprístupní ešte do začiatku letných olympijských hier v roku 2024. Dovtedy by už mali byť znovu osadené okná, odstránené lešenie a naladený zreštaurovaný organ. Doposiaľ na obnovu katedrály prispeli darcovia z Francúzska sumou 850-miliónov eur.
Parížska katedrála Notre-Dame, ktorá patrí medzi najnavštevovanejšie historické pamiatky Európy, začala horieť v pondelok večer a plamene sa podarilo uhasiť až po deviatich hodinách.
Plamene a dym z Katedrály Notre Dame.