Hmatateľným príkladom, ba možno symbolom úpadku sveta, kde už nič nestojí na svojom mieste, je opátstvo v Saint-Denis. Saint-Denis, postavené kedysi ako benediktínske opátstvo za hlavným mestom, sa dnes nachádza uprostred moslimskej štvrti. Okolo sa rozrástli stánky s kebabmi a tržnice, na mohutné steny najstaršej gotickej stavby doliehajú ozveny kriku moslimských detí. Ani v katedrále sa nik nemodlí.
Stala sa miestom krátkeho obdivu turistov, čo sem zablúdili túžiaci spoznať i okraje európskej metropoly a za nelacné vstupné vám sprievodcovia sprístupnia „francúzsky nekropolis“ - miesto, kde ležia telesné pozostatky takmer všetkých kráľov. To, čo sa dnes s takým obdivom navštevuje ako krypta, bolo kompletne zničené počas Francúzskej revolúcie. Dôstojníci nechali všetky kosti kráľov v mene rovnosti vyhádzať z hrobiek, poliali ich vápnom a pochovali v spoločnom hrobe v blízkosti opátstva. Niekoľko sarkofágov s telesnými pozostatkami sa podarilo zachrániť len vďaka obetavým a rýchlo konajúcim pracovníkom parížskeho múzea.
Bazilika Saint-Denis: Kráľovské hrobky, ktoré boli otvorené a zničené počas francúzskej revolúcie
História Katedrály Saint-Denis
Benediktínske opátstvo v Saint-Denis dal postaviť v 7. storočí kráľ Dagobert I. Stojí na mieste, kde údajne v 4. storočí vypustil dušu patrón Francúzska, svätý Denis, ktorý ešte po umučení sťatím vstal, vzal vlastnú hlavu do rúk a niekoľko míľ s ňou kráčal, až padol na mieste, kde stojí dnešná katedrála. Opátstvo sa stalo neskôr miestom korunovácii takmer všetkých francúzskych kráľovien (králi boli korunovaní v bazilike Notre Dame v Remeši) a miestom odpočinku takmer všetkých francúzskych kráľov. Svoje miesto tu našli i dodatočne dedikované telesné pozostatky Ľudovíta XVI. a Márie Antoinetty a napokon aj srdce následníka trónu Ľudovíta XVII.
Známy opát Suger, dôverník kráľa Ľudovíta VI. a VII., začal v 11. storočí s významnou prestavbou opátstva, ktoré bolo v tom čase i kráľovskou rezidenciou. Jednoduchý vstup nad západnou bránou zmenil podľa víťazného oblúku v Ríme na trojitý, navrhol novú oltárnu časť tak, aby bola zaliata svetlom a stavbu doplnil lomenými oblúkmi, rebrovitou klenbou a arkádou s lúčovito umiestnenými kaplnkami.
Tieto nové prvky odkazujúce jasne na novoplatónsku filozofiu svetla a na počiatky kresťanstva, boli natoľko zvláštne, a tak osobitne odrážali v architektúre Božiu podstatu, že svet ich čoskoro prijal za svoje a v prvých počiatkoch tento štýl nazval Opus Francigenum - francúzsky sloh, ktorý neskôr nazývali gotikou. Svätodeniská katedrála sa preto považuje za jednu z najstarších gotických stavieb sveta.
Pôdorys Katedrály Saint-Denis
Architektúra Katedrály Saint-Denis
Bazilika Saint-Denis bola vybudovaná v rokoch 1137 - 1281 v štýle rannej gotiky. Stala sa vzorom pre európske gotické umenie, pretože práve tu sa po prvý raz objavila gotická architektúra. V predlodí, vysvätenom v roku 1144, bola klenba nad lomeným krížením systematicky spätá s využitím lomeného oblúka. Architektonicky významné opátstvo Saint-Denis odhaľuje prvé použitie všetkých prvkov gotickej architektúry, pričom určilo štandard pre katedrály a kostoly stredovekej Európy.
Opát Suger starostlivo skombinoval architektonické prvky z rôznych francúzskych regiónov a vytvoril celkom nový štýl - gotiku. Použitie lomených oblúkov, typických pre burgundskú architektúru, umožnilo vyššie stropy. Normanská architektúra (románsky štýl) zvyčajne využívala rebrové klenby: krížové oblúky, ktoré podopierajú váhu stropu a prenášajú tlak na menší počet oporných bodov. Kombináciou rebrových klenieb a lomených oblúkov Suger zrevitalizoval vnútornú štruktúru budov a vytvoril estetiku, ktorá akoby stúpala vyššie a vpúšťala viac svetla.
Charakteristické prvky gotickej architektúry:
- Lomené oblúky: Umožňujú vyššiu a štíhlejšiu konštrukciu.
- Rebrové klenby: Poskytujú väčšiu stabilitu a variabilitu pri navrhovaní stropov.
- Oporné oblúky: Odľahčujú steny a uvoľňujú priestor na veľké vitrážové okná.
- Bohaté vitráže: Vnášajú do interiéru farebné svetlo.
- Prepracované ozdoby: Rozety či portály podčiarkujú majestátnosť chrámov.
Svetlo a farby zohrávali v Sugerovej koncepcii ústrednú úlohu. Záujem Sugerových súčasníkov o Saint-Denis sa zvýšil už len samotnou skutočnosťou, že stavba bola jeho dielom. Dnes je meno Suger málo známe, avšak vo svojej generácii bol najväčším európskym polyhistorom a jedným z najslávnejších mužov Európy.
Interiér Katedrály Saint-Denis
Ďalšie Významné Gotické Katedrály vo Francúzsku
Okrem Katedrály Saint-Denis, Francúzsko ponúka množstvo ďalších gotických skvostov:
- Notre-Dame de Paris: Päťloďová bazilika s trojportálovým priečelím a dvomi vežami.
- Notre-Dame de Chartres: Ukrýva najcennejšiu relikviu Panny Márie a má 176 sklenených okien.
- Katedrála v Amiens: Dokonalý príklad architektúry z obdobia rozkvetu gotiky.
- Sainte-Cécile v Albi: Najmohutnejšia stavba z pálených tehál na svete.
| Katedrála | Mesto | Obdobie výstavby | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Notre-Dame de Paris | Paríž | 1163 - 1345 | Ružicové okná, portály, veže |
| Notre-Dame de Chartres | Chartres | 1194 - 1260 | Vitráže, krypta, sochy |
| Amiens | Amiens | 1220 - 1270 | Vysoká klenba, trifórium |
| Basilique Saint-Denis | Saint-Denis | 1137 - 1281 | Ranná gotika, hrobky panovníkov |
| Sainte-Cécile | Albi | 1282 - 1482 | Tehlová stavba, fresky |
Francúzsko je skutočným pokladom gotickej architektúry. Každá z týchto katedrál má svoju jedinečnú históriu a architektonické prvky, ktoré stoja za to, aby ste ich objavili.