Obec Lemešany sa nachádza v okrese Prešov, v Prešovskom kraji a patrí do dekanátu Obišovce v Košickej arcidiecéze. Jej názov korení v slove „lemeš“, čo je starobylé slovo označujúce jazyk. Slovo lemeš bolo pôvodným názvom dediny, používaným už v 11. storočí. V slovenskom prostredí sa vyvinul názov Lemešany.
Dedina patrila k najstarším slovanským resp. slovenským dedinám v okolí spred 11. storočia. Údolím Torysy viedla v dobe hradištnej jedna z najdôležitejších ciest spájajúcich dunajskú kotlinu so Zakarpatskom. Archeologický prieskum svedčí o súvislom slovienskom resp. slovenskom osídlení miestnej časti doliny Torysy už od 9. storočia.
Najstarším zachovaným písomným dokladom o Lemešanoch je listina z roku 1289. Lemešany sa v tejto správe uvádzajú s označením villa, čo znamená, že už vtedy boli vyvinutou dedinou. Prvým známym zemepánom Lemešian bol Peter z Drienova (Somosy). Vlastnil Lemešany v 2. polovici 13. storočia.
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany. V roku 2001 žilo v Lemešanoch 1758 obyvateľov, z toho 846 mužov a 912 žien.
Vo farnosti sa pravidelne konajú sväté omše a iné bohoslužby.
Kostol svätého Martina biskupa
Kostol rímsko-katolícky svätého Martina biskupa v Lemešanoch, bol postavený v roku 1635 na náklady Imricha Füzyho. Je dôležitým prvkom v rámci historického urbanizmu obce, keďže je najstaršou zachovanou stavbou v obci.
V minulosti boli na kostole vykonané rôzne prestavby, s ktorými súvisia aj obnovy nástenných malieb. Dôležité dátumy súvisiace so zmenami na nástenných maľbách:
- v roku 1781 bol obnovený po veľkom požiari
- roku 1873 prebehla rekonštrukcia, kedy bol kostol vydláždený a vymaľovaný
- v roku 1886 bol objekt obnovený a maľovaný zvnútra
- v roku 1936 sa obnovoval chór, ktorý bol rozšírený
- kostol bol znovu upravovaný v 80. rokoch 20. st., kedy bol oporný systém kostola odstránený a pristavila sa väčšia sakristia
Napokon veriaci sami začali v roku 2020 s rekonštrukciou. Zreštaurovanie iluzívnej dekoratívnej maľby môže značne obohatiť naše poznatky o vývoji kostola a takisto zvýšiť jeho pamiatkové hodnoty.
Počas odstraňovania novodobých omietkových vrstiev došlo v interiéri kostola k odkrytiu dekoratívnej nástennej maľby. Na plochách môžeme jednoznačne identifikovať iluzívne maľované rímsy, zrkadlá, orámovania jednotlivých architektonických prvkov a pod. V iluzívne maľovanom zrkadle vo svätyni kostola (oproti okennému otvoru) môžeme identifikovať motív pol postavy, môže ísť o portrét donátora maliarskej výzdoby i celej obnovy kostola v danom období.
Vzhľadom k prvoradému cieľu reštaurovania, ktorým je záchrana, konsolidácia a zastavenie deštrukcie predovšetkým pôvodných omietok a farebných úprav, bolo navrhnuté v celom rozsahu odstrániť všetky novšie nevhodné omietky a farebné vrstvy. V roku 2022 sa bude realizovať I. etapa reštaurovania, ktorá bude vykonaná vo svätyni kostola. Všetky omietky a fragmentárne zachovaná maliarska výzdoba bude celoplošne mechanicky odstránená.
Samotná nika je po stranách vymedzená dvojicou dekoratívnych štukových pilastrov, z ktorých je približne polovica spodných častí odstránená. Nad nikou sa nachádza pás tehál, ktorý kopíruje polooblúkovité ukončenie niky. V mieste tehál sa s najväčšou pravdepodobnosťou nachádzala profilovaná rímsa, ktorá bola v minulosti odstránená.
Dekoratívne nástenné maľby sú odkryté čiastočne, pričom sa na pôvodnej maliarskej výzdobe, v menšej či väčšej miere nachádzajú novšie nátery. Skutočný rozsah a zachovanosť starších malieb v celom interiéri kostola bude možný až po prípadnom odstránení všetkých novších náterov.
V predsieni kostola mohli byť namaľované portréty, alebo erby orámované iluzívnym kruhovým rámom. Výjavy sú však výrazne poškodené a nečitateľné. Iluzívne maľby s rímsami, zrkadlami a orámovaniami sa nachádzali aj na stenách lode. Na niektorých miestach sa však zachovali len vo fragmentoch. Miestom pre vyhotovenie figurálnych motívov mohli byť aj dve polia na severnej stene lode.
Kostol sv. Pia z Pietrelciny
V Lemešanoch sa nachádza aj rímskokatolícky Kostol sv. Pia z Pietrelciny. Ide o moderný kostol, ktorý bol stavaný od roku 2007. Má obdĺžnikový pôdorys a jeho stredná časť je prevýšená. Priečelie kostola je zdôraznené predstúpením hmoty.
V prednej časti strednej prevýšenej časti je vstavaná nižšia vežička so štyrmi zvonmi. Od strednej prevýšenej časti po nižšie bočné steny je objekt krytý pultovými strechami, ktorých zošikmenie je priznané aj v interiéri. Strop nižších šikmých častí je drevený, strop strednej prevýšenej časti je rovný, podbitý drevom.
Obec Chabžany
K obci Lemesany bola v roku 1965 pripojená obec Chabžany. Dedina Chabžany patrila k starobylým slovenským dedinám. Jestvovala pravdepodobne už pred 11. storočím. Slovenský názov dediny a nárečovej podobe Habžany, patrí k starobylým slovenským názvom. Jeho základom je slovo habža, chabza, čiže baza čierna.
V 11. storočí sa Chabžany stali súčasťou Uhorského kráľovstva. V 1. polovici 13. storočia sa stali súčasťou novej administratívnej inštitúcie verejnej správy územnoadministratívneho celku Šarišská župa.
Najstaršia zachovaná písomná správa o Chabžanoch vznikla 17. januára 1330.
Chotár obce Chabžany ležia v Košickej kotline, v doline rieky Torysy, v nadmorskej výške okolo 225 m. Susednými obcami sú Lemešany, Drienov, Šarišské Bohdanovce, Janovík, Bretejovce, Malá Vieska a Trebejov.
V tabuľke sú uvedené historické údaje obce Chabžany:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1330 | Najstaršia písomná správa o obci |
| 1789 | 269 obyvateľov |
| 1828 | 310 obyvateľov |
| 1850 | 320 obyvateľov |
| 1965 | Obec pripojená k obci Lemešany |
História kostola v Chabžanoch
Pôvodný kostol bol zasvätený sv. Barbore a s farou stál na mieste, kde je teraz stĺp s obrazom - asi 300 m na západ od teraj. kostola. Záznamy o postavení kostola nie sú. Farnosť jestvovala už v r. 1747 a mala aj matriku. R. 1847 bola preložená do Budimíra.
Kaplnku i školu a dve miestnosti pre učiteľa dal vybudovať v Chabžanoch pomocou veriacich Eduard Bujanovič asi v I. pol. 19. storočia. Nápis na budove v preklade znie: „Poď dieťa modli sa Pánu Bohu a uč sa.“
V období, keď bola zrušená škola, bol z kostola odcudzený zlatý kalich, rozlomený a predaný do Košíc. Podarilo sa ho získať späť. Bol uložený 4 roky na fare odkiaľ zmizol. R. 1926 bola na kostole pokrývaná veža. Roku 1982 a 1983 za veľkej obetavosti miestnych občanov bol kostol celý zreštaurovaný do terajšej podoby. Október 1983 - znovuotvorenie zreštaurovaného kostola.
Svätý Martin Toursky
Svätý Martin Toursky (316/317 - 8. november 397) je jeden z najznámejších a najpopulárnejších svätcov rímskokatolíckej cirkvi. Bol synom pohanského rímskeho dôstojníka, mníchom a neskôr biskupom v Tours.
Po prepustení sa mu stala známa príhoda v Amiens, ktorú umelci znázorňujú vo svojích dielach. Martin mečom rozrezal svoj vojenský plášť, aby ochránil polonahého žobráka pred zimou. V noci sa mu vo sne zjavil Kristus zaodetý polovicou plášťa, ktorú daroval Martin žobrákovi.
Po tomto sne sa Martin stal žiakom sv. Hilária v Poitiers a prijal krst a stáva sa pustovníkom v Ligugé v prvom kláštore na území Galie. Už po prvých mesiacoch svojím životom oslovoval ľudí tak, že sa k nemu pridávali ďalší a Martin sa tak stal „priekopníkom západného mníšského stavu“ až do roku 372, keď ho vymenovali za biskupa v Tours.
Keďže videl veľkú potrebu zasväteného života, ako prostriedok pokresťančovaní vidieckych oblastí, založil niekoľko kláštorov. Dovtedy bolo kresťanstvo sústredené predovšetkým v mestách.
Martinovi sa pripisuje ničenie pohanských chrámov a posvätných stromov. Rovnako jemu sa pripisujú prvé „vizitácie“ diecéz. Jeho 25-ročná biskupská služba sa vyznačovala slávou, ktorá vyšla dogmatických debát (debaty sa týkali prisciliánov), zo zázračných uzdravení malomocných, a dokonca sa vraví, že vzkriesil mŕtveho k životu.
Martin tušil čas blížiacej sa smrti a prosil svojich spolubratov, aby mohol zomrieť v kláštore medzi nimi. Zomrel 8. novembra v Candes a pochovali ho 11. novembra 397 v Tours.
Jeho kult je veľmi rozšírený po celom svete. Dosvedčuje to 500 dedičských a 4 000 farských kostolov, ktoré sú zasvätené sv. Martinovi, iba vo Francúzku. Jeho hrob sa stal hlavným pútnickym miestom Frankov. Onedlho boli vysvätené nové kostoly na jeho počesť v Ríme, Ravenne a v Canterbury. Vo veľkej úcte ho mali v Španielsku, Nemecku a Nizozemsku.
Svätý Štefan Uhorský
Svätý Štefan Uhorský (žil okolo 975-1038) pochádzal z vojvodskej rodiny. Bol múdrym a dobrým panovníkom. Porazil odbojné pohanské kniežatá, ktoré sa vzbúrili proti nemu a okrem toho často žili lúpežníckym spôsobom života. Do svojej krajiny povolal učiteľov kresťanského života z okolitých krajín.
Svoju krajinu rozdelil do desiatich biskupstiev s dvoma arcibiskupstvami. Na Zobore v Nitre obnovil jestvujúci benediktínsky kláštor sv. Hypolita. Tento kláštor, ako aj iné kláštory, obdaroval majetkami a pozemkami. Jeho najlepšími spolupracovníkmi boli nemeckí, francúzski, talianski i českí benediktíni, z radov ktorých pochádzali aj prví biskupi.
Pápež dňa 27. marca roku 1000 vydal bullu Legati nobilitatis, v ktorej dal kráľovi potrebné právomoci na tieto činnosti. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za kráľa v Ostrihome. Korunoval ho ostrihomský arcibiskup Dominik.
Štefan zdvojnásobil svoju apoštolskú horlivosť. Na ostrihomskom hrade dokončil stavbu chrámu sv. Vojtecha. Ustanovoval biskupov, nariadil, aby každých desať obcí malo kostol. Do nich zaobstarával bohoslužobné potreby. Jeho nábožná manželka Gizela zhotovovala bohoslužobné rúcha. Starali sa aj o pútnikov, kráľ zriadil pre nich ubytovne.
Keďže jeho syn Imrich zomrel ešte mladý, za svojho nástupcu určil Štefan Petra, syna svojej sestry Gizely. Zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome (alebo v Székesfehérvári). Za svätého ho vyhlásil pápež Gregor VII. v roku 1083 spolu s ďalšími, ktorí sa pričinili o pokresťančenie Uhorska. Medzi nimi bol aj jeho syn Imrich.
Svätý Ján Krstiteľ
Svätý Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože, je symbolom radikálneho života s Bohom.
Keď mal 30 rokov - okolo roku 27 - opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Prišiel aj Ježiš. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa. Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne.
Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať.
Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok, predchodca Mesiáša. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy.
Vznik farnosti: 1.7.2012
tags: #rimskokatolicka #farnost #lemesany