Kutná Hora, mesto v stredných Čechách, sa preslávila ťažbou striebra. Kutná Hora a susedné mesto Sedlec patria do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Medzi najvýznamnejšie budovy v oblasti patria gotický kostol sv. Barbory, ktorý bol postavený v roku 1388 a taliansky dvor, predtým kráľovská rezidencia a mincovňa, ktorá bola postavená na konci 13. storočia. Okrem toho tu nájdeme ešte veľmi krásny Dačického dom, v ktorom sa spája história s modernými technológiami a Katedrálu nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa.
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky v Česku patrí pôvodne kláštorný Kostol Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa v Kutnej Hore, v časti Sedlec. Bol postavený na prelome 13. a 14. storočia a renovovaný v osobitom štýle barokovej gotiky v 18. storočí.
Súčasťou cisterciánskeho opátstva bol aj Kostol všetkých svätých, ktorý postavili v 14. storočí ako karner - teda skladá sa z dvoch kaplniek postavených nad sebou.
Kláštor Sedlec bol najstarším cisterciánskym opátstvom v Českom kráľovstve. Založený bol v roku 1142 šľachticom Miroslavom pravdepodobne na podnet olomouckého biskupa Juraja Zdíka.
V Sedleci pri Kutnej Hore totiž fungoval od roku 1142 cisterciánsky kláštor. Cistercitský kláštor v Sedlci založili v polovici 12. storočia a podľa legendy podnet na jeho výstavbu dal známy olomoucký biskup Jindřich Zdík, ktorý sa osobne poznal s vtedajšou hlavou tohto rádu sv. Bernátom z Clairvaux.
Po založení tu vznikol pôvodný kláštor v románskom slohu, vrátane murovaného kláštorného chrámu. Jeho zvyšky sa našli pod súčasnou stavbou pri archeologickom výskume.
Na mieste románskej stavby postavili niekedy v rokoch 1290 - 1320 reprezentatívny päťloďový chrám v štýle severofrancúzskej cistercitskej architektúry obohatenej o prvky známe z nemeckých gotických katedrál. Mal pôdorys latinského kríža s prevýšenou hlavnou loďou, bez rozvinutejšieho vonkajšieho oporného systému, pričom nad krížením hlavnej lode s priečnou loďou sa nachádzala mohutná veža.
Takúto veľkoryso riešenú stavbu dlhú 92 m a širokú 29 m si kláštor mohol dovoliť vďaka objavu ložísk striebornej rudy v okolí, ktoré viedli k založeniu mesta Kutná Hora.
Kláštorný kostol Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa bol v roku 1995 začlenený do svetového dedičstva UNESCO. Je to veľmi cenná päťloďová stavba, dlhá 87 m, ktorú postavili podľa vzoru katedrál v severnom Francúzsku.
V roku 1421 bol kláštor vyplienený a vypálený husitskými vojskami, ktoré pozabíjali aj väčšinu mníchov. Kláštorný život sa sem vrátil až v roku 1454 a v rámci toho podľa všetkého došlo aj k istej oprave chrámu.
Kláštor bol počas vlády Jozefa II. v roku 1783 zrušený.
Po stabilizácii ekonimickej situácie kláštora sa rozhodlo o rozsiahlej oprave schátraného chrámu. Tej sa ujal v roku 1702 architekt Ján Blažej Santini-Aichel, ktorý kostol obnovil v jedinečnom štýle tzv. baroknej gotiky, pri ktorej rešpektoval gotické tvaroslovie.
V 18. storočí prešiel kostolík spolu s katedrálou obnovou Jana Blažeja Santiniho. Rozsiahla prestavba a realizácia barokovej výzdoby a zariadenia kláštor dosť finančne vyčerpali. Navyše len pár desiatok rokov po ukončení prác došlo v roku 1783 k zrušeniu kláštora nariadením cisára Jozefa II.
Následne bol inventár rozpredaný v dražbe a chrám uzatvorený a odsvätený. V roku 1806 sa však kostol začal opätovne používať ako farský chrám, kým kláštorné budovy sa stali sídlom továrne na tabak. V polovici 19. storočia došlo k oprave kostola (napr. položili novú dlažbu).
Rozsiahla obnova objektu sa realizovala v rokoch 2001 - 2009. V tej dobe už bol (od roku 1995) zapísaný na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Je naozaj iný, upokojujúci a prechádzka medzi jeho múrmi je veľmi príjemná.
Dnes je mesto na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Na miestnom kostole v Kostole Všetkých svätých sa nachádza kostnica, v ktorej je interiér kaplnky „zdobený“ ľudskými kosťami. Pod kostolom Všech svatých na cintoríne v Sedleci pri Kutnej Hore sa nachádza unikátna Kostnica zapísaná na Zozname UNESCO. Priestor podzemnej kaplnky je vyzdobený dekoráciami z ľudských kostrových pozostatkov a lebiek. Nájdete tu veľký luster s rozsiahlou stropnou výzdobou, Schwarzenberský erb a pyramídy z lebiek. Kosti použité na výzdobu sú vydezinfikované a vybielené. Kostnica vďačí za svoj dnešný vzhľad architektovi J. Santinimu a autorom nezvyčajnej výzdoby je František Rint.
V Sedleci pri Kutnej Hore totiž fungoval od roku 1142 cisterciánsky kláštor. Podľa legendy v období stredoveku poslali jedného zo sedleckých opátov s diplomatickým posolstvom do Jeruzalema. Pri svojej ceste navštívil aj podzemnú kaplnku na jeruzalemskom poli Hakeldama. Na tomto mieste pochovávali mŕtvych pútnikov. Práve z tohto poľa priniesol opát hrste svätej zeme, ktorú rozprášil v okolí kláštorného cintorína. Tým vyvolal veľký záujem o pochovávanie na Svätom poli, ako domáci nazvali cintorín. Po morovej epidémii v roku 1318 na tomto mieste pochovali viac ako 30 tisíc mŕtvych. Husitské vojny sem poslali na večný odpočinok ďalších desať tisíc nebožtíkov.
Na konci 15. storočia cintorín zrušila a exhumované kosti v roku 1511 uložili do podzemnej kaplnky.
Jeho temná sláva spočíva v unikátnej výzdobe, ktorú tvorí približne 40 000 až 60 000 kostrových pozostatkov. Hoci je luster z kostí a kostrové pyramídy obostreté tajomstvom, vieme, že výzdobu vytvoril drevorezbár František Rint na objednávku rodiny Schwarzenbergovcov v roku 1870. Kosti patria obetiam morových epidémií v 14. storočí a husitských vojen.
Reťaze z lebiek ako ornamenty na stenách a veľké pyramídy kostí s akýmisi chodbami s ukrytým zdrojom svetla, tak to je skutočne temná gotika plných kostier.
Kostnica Sedlec - luster
Keď sa po veľkej obnove v baroku v druhej polovici 18. storočia kláštor ocitol v dlhoch, cisár Jozef II. kláštor zrušil a väčšinu majetku skúpila šľachtická rodina Schwarzenbergovcov. Tí v 19. storočí financovali opravu budovy aj výzdobu z kostí a pozvali do Sedleca rezbára Františka Rinta z Českej Skalice, ktorý barokovú výzdobu ešte dotvoril. Z kostí vyrobil luster a doplnil aj schwarzenberský erb, do výzdoby zakomponoval svoje meno.
Rekonštrukcia Kostnice Sedlec
Komplikovaná rekonštrukcia nezvyčajnej stavby prebieha už od roku 2014. Celý kostol trpí závažnou statickou poruchou. Základ piliera, okolo ktorého pyramída stála, bolo nutné podmurovať a vystužiť, aby nedochádzalo k ďalšiemu poklesu kostola.
| Mesto | Pamiatka | Popis |
|---|---|---|
| Kutná Hora | Chrám svätej Barbory | Klenot neskorogotickej architektúry |
| Kutná Hora | Vlašský dvůr (Taliansky dvor) | Bývalý kráľovský palác s mincovňou |
| Sedlec | Kostnica Sedlec | Unikátna výzdoba z ľudských kostí |
| Sedlec | Katedrála Nanebovzatia Panny Márie a sv. Jána Krstiteľa | Monumentálna gotická stavba |
Slávne kostnice sú v rakúskom Hallstate aj v Paríži. V Kutnej Hore kosti použili na výzdobu a dizajn. To sem láka najrôznejších ľudí vrátane Ozzyho Osbournea, ktorý miestnemu farárovi napísal list, že by v kostnici chcel prenocovať. Farár to odmietol.
Hrdo nám oznámi, že všetky kosti sú pravé, pričom tie najmladšie majú 600 rokov. Vyzerajú ako nové, ale prešli tou istou procedúrou ako v 19. storočí. Náš reštaurátor Tomáš Král používa rovnakú metódu ako František Rint - namáča kosti do kúpeľa z vápenného mlieka, čo ich vybieli. Nové kosti neprijímame, bol tu zájazd dôchodcov z Fínska, ktorí nám celkom vážne chceli darovať kosti ako materiál.
Sedlecká kostnica sa stala jedinečným miestom večného odpočinku takmer 60 000 zosnulých ...
Návšteva Kostnice je špeciálny zážitok.
Historické skvosty Kutnej Hory, vrátane Kostnice a Chrámu svätej Barbory, zaraďujú toto magické mesto medzi najnavštevovanejšie v rámci českého kultúrneho dedičstva.