Katedrálny Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky: História a Význam

Košický kraj, nachádzajúci sa v juhovýchodnej časti Slovenska, je tvorený dvoma hlavnými geografickými celkami: Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerského krasu. V kraji sa nachádzajú štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. S rozlohou 6 754,33 km² je štvrtým najväčším krajom na Slovensku. K 1. januáru 2021 mal 782 216 obyvateľov, čo ho robí druhým najväčším krajom na Slovensku.

Severovýchod Uhorska bol od stredoveku hraničnou oblasťou, kde sa stretávali východná a západná cirkevná tradícia. Tento región sa vyznačoval aj výraznou etnickou heterogenitou. Náboženský a duchovný vývoj od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.

V kontexte týchto historických a kultúrnych vplyvov zohráva Katedrálny Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach významnú úlohu ako centrum duchovného života gréckokatolíckej komunity v regióne.

Dnes majú na území Košického kraja svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza, Rožňavská diecéza a Košická arcidiecéza. Stojí tu Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou a je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou kalvínskych kostolov na Slovensku.

Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu.

Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.

Kostoly v Košickom kraji sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. Mnohé z nich majú štatút národnej kultúrnej pamiatky. Napríklad:

• rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi (13. storočie)
• rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci (13. storočie/1917)
• rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach (13. storočie/1996)
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie)
• rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci (14. storočie)
• rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508)
• rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663)
• rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie)
• rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957)
• rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch (1783)
• rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave (1792)
• Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci (1795)
• rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku (1813)
• Evanjelický kostol (1816)
• rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove (1820)
• rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach (1850)
• gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886)
• rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej (1935)
• rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940)
• rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu (1940)

Konfesionálna Charakteristika Košického Kraja:

Košický kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazná odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

Pútnické miesta na území kraja:

• rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach
  • Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde
  • Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach
• rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:
  • Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej
  • Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke
  • Kostol svätej Anny v Rudníku
• rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
  • Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave
  • Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch
• gréckokatolíckej Košickej eparchie:
  • Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
  • katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
  • Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
  • Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach
  • Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách
  • Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
  • Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch
• pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:
  • Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici

Medzi zaujímavosti patrí, že Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov. Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla. Vo výstavbe sú aj ďalšie sakrálne stavby.

Konfesionálna štruktúra Košického kraja:

V kontexte náboženského zloženia kraja je dôležité spomenúť aj Ekumenické spoločenstvo v Košiciach, ktoré vzniklo v roku 1994. Jeho cieľom je podporovať dialóg a spoluprácu medzi rôznymi kresťanskými cirkvami a spoločenstvami v meste. Medzi členov patria Apoštolská cirkev, Bratská jednota baptistov, Cirkev bratská, Československá cirkev husitská, Evanjelická cirkev a.v., Gréckokatolícka cirkev, Reformovaná kresť. cirkev a Rímskokatolícka cirkev. Spoločenstvo pravidelne organizuje ekumenické bohoslužby a aktivity, ako napríklad pašiový sprievod na Veľký piatok a ďakovnú bohoslužbu slova za úrodu v jeseni.

Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.

Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.

Katedrála svätej Alžbety v Košiciach

tags: #katedralny #chram #narodenia #presvatej #bohorodicky