Katedrálny chrám sv. Mikuláša v Trnave: História a Architektúra

Medzi početnými trnavskými vežami sa vynímajú veže Dómu sv. Mikuláša. Stojí totiž na opticky najvyššom bode mesta. V rámci prebiehajúcej 77. trnavskej novény oslávia veriaci v malom Ríme významné jubileum Baziliky sv. Mikuláša. Tento rok sa Trnavská novéna tematicky prepája s Rokom sv. Jozefa. Od 13. novembra do 21. novembra sa kazatelia zameriavajú na osobnosť sv. Jozefa.

Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša (Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol), ktorej stavba sa začala v roku 1380.

Baziliku sv. Mikuláša v Trnave stavali v rokoch 1380 - 1421 na mieste románskeho kostola z 11. storočia. Na mieste dnešnej baziliky stál už v 11. storočí menší farský románsky kostol s patrocíniom sv. Mikuláša.

Plynutím dejín sa z miestneho farského kostola stal významný chrám, neskôr katedrála aj pútnické miesto. V auguste 2008 trnavský arcibiskup Ján Sokol vyhlásil pri slávnostnej svätej omši Dóm sv. Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. V novembri toho istého roka zase pápež Benedikt XVI. povýšil chrám na baziliku minor.

Na Námestí sv. Mikuláša v Trnave stojí na mieste románskeho kostolíka zo 14. storočia (v priestore najstaršieho osídlenia) významná gotická pamiatka - farská Bazilika sv. Mikuláša. V rokoch 1543 až 1820 bola katedrálnym chrámom ostrihomského arcibiskupa.

Poďme sa ponoriť do bohatej histórie a jedinečnej architektúry tohto významného chrámu.

História Baziliky sv. Mikuláša

Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave z roku 1211 a ktorého časť základov bola odkrytá pri rozsiahlych renovačných prácach v roku 1975. Aj nový kostol zasvätili rovnako sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.

Stavba chrámu má charakter mestskej stavby, keďže mesto ako patrón dodávalo stavebný materiál z vlastných zdrojov, ale aj za podpory panovníkov a bohatého meštianstva. Hlavným stavebníkom nového kostola bolo samotné mesto. Chrám mal totiž slúžiť ako hlavný mestský kostol.

Dokončili ho v roku 1421, a hoci sa presne neuvádza, kto bol jeho svätiteľom, známe je aspoň meno vtedajšieho farského správcu.

V 16. storočí, v časoch osmanskej hrozby, sa stala Trnava sídlom ostrihomského arcibiskupa. Dovtedajší mestský Kostol sv. Mikuláša sa tak stal katedrálou a arcibiskup Mikuláš Oláh upravil chrám do honosnejšej podoby. Pôvodné kaplnky, nachádzajúce sa po oboch stranách hlavného vchodu, boli prestavané a zosilnené začiatkom 16. storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy chrámu, pretože arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť jeho význam. Kvôli tureckej hrozbe sa ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula evakuovali do Trnavy a od roku 1543 slúžil kostol sv. Mikuláša ako katedrálny metropolitný chrám ostrihomského arcibiskupa. V tomto období sa priečelie prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa kaplnky pod vežou. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom. (Kohút na snôpku je aj pri bočnom vchode. Je z erbu mestského kapitána Pavla Hollého z r. 1498).

Najväčšie prestavby sa konali v 17. storočí. Najprv v rokoch 1618 - 1630 za čias arcibiskupa Petra Pázmaňa, keď sa upravil interiér do barokového slohu. 17. storočie sa nieslo v znamení najrozsiahlejších stavebných úprav a zmien kostola. Z popudu arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa sa začala v roku 1618 rozsiahla prestavba a interiérové úpravy, ktoré sa skončili v roku 1630. Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia. Postavil sa nový chór, kazateľnica, osadili sa nové lavice, ako aj nové oltáre - všetko v barokovom slohu.

Keď potom v roku 1666 požiar zasiahol severnú vežu, arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky ju dal prestavať na výšku južnej veže. Odvtedy majú rovnakú podobu. V roku 1666 zasiahol veľký požiar severnú vežu, ktorú dal ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky (Juraj Szelepcsényi) v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Prebudovala sa aj sakristia a ozdobili ju lunetovou klenbou so štukovým dekorom.

Posledná dôležitá prístavba kostola sa viaže na Pannu Máriu a významné pútnické miesto. Autora milostivého obrazu však nepoznáme, predpokladá sa, že ho dal namaľovať ostrihomský arcibiskup František Forgáč po návrate z Ríma do Trnavy v roku 1585. Na pripomenutie udalostí slzenia obrazu siahajúcich do roku 1633, keď bolo mesto na príhovor Panny Márie uchránené od tureckých vojsk, a na spomienku z novembra 1710, keď utíchol mor, slávia v Bazilike sv. Mikuláša Trnavskú novénu. Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 - 1745). Kaplnku stavali v rokoch 1739 - 1741. Na baldachýnovom oltári od A. Huettera sa nachádza zázračný obraz Panny Márie Trnavskej. Vďaka nemu sa kaplnka stala významným pútnickým miestom.

V ráme, v ktorom je milostivý obraz umiestnený, sa nachádza latinský nápis, ktorý v preklade znamená: Pravý obraz bl. Panny Márie v trnavskom katedrálnom chráme v Uhorsku, ktorá slzila a potila sa v dňoch 5. júla, ako aj 10. a 11. augusta 1708. Zhotovené v roku 1737.

Začiatkom 19. storočia bol opravený triumfálny oblúk; odstránili sa sedlové vežičky zo steny svätyne, ktorá dostala drevené obloženie. V r. 1823 boli na južnej strane zosilnené oporné piliere z materiálov zrušeného slovenského kostola sv. Michala Archanjela.

V rokoch 1900 - 1905 boli osadené nové vitráže okien, urobila sa maľba bočných stien hlavnej lode aj svätyne. V roku 1916 sa odstránila tehlová výplň trojkružového gotického okna južnej podvežovej kaplnky, ktorá bola v roku 1922 renovovaná. V r. 1954 - 1958 sa omietli veže, vykonali sa rozsiahle očistné a konzervačné práce na rímsach, kamenných osteniach, fialách a kamenných chrličoch. V r. 1964 sa očistil barokový strop sakristie, v roku 1967 sa elektrifikovalo zvonenie. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.

Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou. V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom.

Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.

Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.

Aj v tomto Božom dome sa v minulosti pochovávalo. Aj tu sa nájde jedna rarita - epitaf, ktorý nepatrí klerikovi ani biskupovi, ale rytierovi a šľachticovi Jurajovi III. Drugetovi, manželovi mladšej dcéry Alžbety Bátoriovej Kataríny.

Pozorné oko si všimne, že na vežiach sídlia namiesto krížov kohúty. Na mesto sa dívajú od 16. Je to pamiatka na donorov chrámu.

Architektúra

Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký a hlavná loď je vysoká 18 m. Trojloďový kostol bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorého pozostatky boli a aj v súčasnosti sú predmetom archeologického výskumu.

Pozoruhodný je samotný stavebný materiál - pálená tehla, ktorá nie je typická pre gotické stavby v našom prostredí.

Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo gotické jednovežové. Gotický portál, nachádzajúci sa na južnej strane, je pôvodný. Obvodové vonkajšie murivo malo oporné piliere, medzi nimi sa nachádzali vysoké gotické okná. Vo svätyni päťbokého záveru sa zachovalo pôvodné gotické pastofórium; t. j. pevne zabudovaná schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej, buď vyhĺbená v múre alebo prístenná. Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvodne viedol do románskej kaplnky sv. Juraja, ktorá počas stavby kostola slúžila farským potrebám. Zrušená bola kvôli prístavbe sakristie v 17. stor. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu. Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom.

Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočné lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavnej lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi (Žigmund Luxemburský, Albert Habsburský a mesto Trnava). Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi.

V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján evanjelista, sv. Mikuláš, sv. Pavol a výjav o sv. Jurajovi.

Autori publikácií venujúcich sa Bazilike sv. Mikuláša hovoria o nejednej zaujímavosti.

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté kľúčové etapy a architektonické prvky Baziliky sv. Mikuláša:

Bazilika sv. Mikuláša v Trnave je živým svedectvom bohatej histórie a kultúry mesta. Jej architektúra odráža rôzne obdobia a štýly, ktoré sa prelínajú a vytvárajú jedinečný celok. Nech je tento článok pozvánkou na osobnú návštevu a objavovanie krás tohto významného chrámu.

tags: #katedralny #chram #trnava