Perspektíva spolužitia, v ktorom sa kladie dôraz na vzťahy, založené na vzájomnom rešpekte, na spolupatričnosti a solidarite, áno, na láske, je obsiahnutá vo všetkých svetových náboženstvách. „A nech sú národnostné, kultúrne a náboženské rozdiely akokoľvek rozmanité, ide napriek tomu všade o ľudí, a títo ľudia majú v súčasnosti práve na základe moderných komunikačných systémov stále intenzívnejší pocit, že tvoria osudové spoločenstvo na našej Zemi, na ktorej by už len netesnosť v nejakej atómovej elektrárni alebo nesprávna biologická či genetická manipulácia mohla ohroziť celé svetadiely.

Hans Küng
Hans Küng však hľadal nielen nové možnosti a ciele, ale pomenúval aj riziká, prekážky, ktoré naplneniu týchto cieľov bránia. A to bol pre niektorých problém. Tým, kto utrpel stratu, nebol Küng. Boli to tí, ktorí neporozumeli, že kritický hlas vzdelaného a láskavého človeka je prejavom záujmu, pozornosti a prejavom zápasu o novú podobu cirkvi, o človeka a o príčiny, pre ktoré sa vyprázdňujú kostoly a ľudia strácajú záujem o cirkev.
Rozhovor - Küng: Katolicizmus sa vracia do stredoveku
Kritika Cirkvi a Výzvy Modernej Doby
Konštatuje, že cirkev nevyužila príležitosti zbližovania, dialógu s tými, ktorí žijú a veria inak. Nevyužila možnosť zmieriť sa s modernou vedou, a to ani v takých citlivých oblastiach, ako je uznanie evolučnej teológie a diferencovaného súhlasu s novými oblasťami vedných odborov, napr. s výskumom kmeňových buniek.
Na to, aby sa dnes ľudia nemohli dovolať svojich práv, na to, aby mladých schopných ľudí pri prijímaní do zamestnania odradilo, že všetko je aj tak rozhodnuté vopred, na to, aby týraní, znevýhodnení a diskriminovaní naďalej zápasili sami, v ústraní a bez podpory, na to, aby sa mechanickým opakovaním ochudobnili modlitby, vyznania a bohoslužobné poriadky - na to všetko stačí, aby všetko ostalo po starom. Každý človek potrebuje veriť, dúfať a milovať. My všetci hľadáme prostredie, ľudí, ktorí budú rozumieť našim túžbam, ale aj omylom, ľudí, ktorí budú brať vážne naše otázniky, obavy a pochybnosti. Z nich totiž môže začať prenikať na svetlo Božie niečo nové. Odvaha skúmať a reflektovať nové poznatky s rešpektovaním dôstojnosti, slobody a práv jednotlivcov a vzťahov, ktoré také prostredie vytvára, je predpokladom lepšej perspektívy nového života. Nie až potom, po smrti, vo večnosti. Rozhodujeme o tom aj my. Aj tým, komu a čomu veríme teraz napríklad pri rozhodnutí, či sa dáme alebo nedáme očkovať. O tom, že dôsledky nakazenia vírusom sa nerovnajú chrípke, už našťastie nediskutujeme. A je teraz na nás, aby sme vo vakcinácii nevideli ohrozenie, ale Boží dar. Veda a viera - viera a veda majú, musia byť v neustálej korelácii. Patria k nej aj konflikty. Aj napätia. Aj ony sú súčasťou dynamiky, ktorá môže a má smerovať k harmónii. A aby sme ju vytvárali, je potrebné mať neustály kontakt s realitou. Vedieť uniesť aj to, ak niekto pomenuje to, čo nás ťaží a kriví. Poukazuje na to, kde sú naše rezervy a nevyužité šance k prejavom lásky.
Teologická Kariéra a Reformné Snahy
Hans Küng už v mladom veku patril medzi výrazných teológov. Profesúru získal, keď mal iba tridsaťdva rokov. Bolo to v roku 1960. Stal sa tak najmladším profesorom teológie na svete. Na prestížnej univerzite v Tübingene, ktorá sa stala jeho celoživotným pôsobiskom, vyučoval najprv katolícku dogmatiku, náuku o základných pilieroch katolíckeho učenia. Než sa stal kňazom, študoval na pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme, na Sorbonne a Institute Catholique v Paríži. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1954 v Ríme. Teológ Küng uvažoval od počiatku o reforme cirkvi, no v tom čase nebol jediný.
Pomery v katolíckej cirkvi vyústili do zvolania druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1962 až 1965. Koncil mal ambíciu zreformovať cirkev, urobiť z katolíckej cirkvi cirkev modernejšiu, ekumenickejšiu, cirkev, ktorá je bližšie Bohu i ľuďom. Küng ešte v roku 1960 vydal knihu Koncil a znovuzjednotenie. Obnova ako pozvanie k jednote. V nej uvažoval nad podobou modernej cirkvi.
Na základe spomínaného textu pápež Ján XXIII. pozval Künga za oficiálneho poradcu koncilu. Na koncile prišlo aj k zásadnému stretnutiu. Zakladateľ platformy teofórum Karol Moravčík nám približuje tento kontext: „Hans Küng bol poradcom kardinála Hermanna Volka z Mainzu. Ratzinger poradcom kardinála Josefa Fringsa z Kolína. Veľký teológ Karl Rahner zasa poradcom kardinála Franza Königa. To boli giganti - biskupi aj ich poradcovia, preto bol koncil taký prelomový. Hans Küng urobil všetko možné, aby presvedčil Ratzingera, nech príde učiť na univerzitu do Tübingenu na Küngovu katedru dogmatickej teológie.“
Po protestoch študentského hnutia v roku 1968 Josef Ratzinger odišiel na univerzitu do Regensburgu. Küng zostal na svojej domovskej univerzite a pracoval na nových knihách. Postupne sa z neho stal jeden z najčítanejších moderných teológov, ktorý ťažké témy dokázal podať širokému okruhu čitateľov. Zásadná je jeho kniha Cirkev, no azda najväčšie kontroverzie vyvolala jeho kniha Neomylný?, ktorá vyšla 18. júla 1970, v deň stého výročia deklarácie o neomylnosti pápeža.
Spor s Cirkvou a Ďalšie Pôsobenie
Küng v knihe Katolícka cirkev na tento čas spomína: „Čakal som búrku kritiky z Ríma, nie však útoky od svojich teologických priateľov, ako je Karl Rahner, ktorý narušil jednotný front koncilovej reformnej teológie. Z tohto rozkolu sa katolícka teológia dodnes nespamätala.“ Poslednou kvapkou bol Küngov článok, v ktorom hodnotil prvý rok pontifikátu 264. rímskeho pápeža, dnes kanonizovaného sv. Jána Pavla II., v ktorom kritizoval jeho príklon ku konzervativizmu, a snahu cirkev nie reformovať, ale len reštaurovať. „O dva mesiace po vyjdení článku sa ukázalo, že bol pre cirkev kľúčovým podkladom pre rozhodnutie, podľa ktorého som mal zakázané učiť,“ spomína Küng.
Martin Kováč zo starokatolíckej cirkvi dodáva, že: „Univerzita v Tübingene však na toto mocenské rozhodnutie cirkvi pohotovo zareagovala tým, že pre Künga vytvorila nový ekumenický inštitút, kde mohol naďalej slobodne pôsobiť a tvoriť. Takéhoto experta si jednoducho nenechala ujsť. Univerzita predsa musí byť slobodným priestorom - a to aj v oblasti teológie. Küng sa takto prirodzene preorientoval na otázky ekumenického a medzináboženského dialógu, pre ktoré mal aj predtým výborné predpoklady. Veľmi rýchlo sa aj v tejto oblasti stal rešpektovaným odborníkom. Známou sa stala jeho teória svetového étosu, ako aj jeho mnohokrát citovaná téza, že svetový mier nemôžeme dosiahnuť bez zmierenia medzi náboženstvami - a zmierenie medzi náboženstvami nedosiahneme bez dialógu medzi náboženstvami.“

Hans Küng
Kritika Pápežov a Vízia Budúcnosti
Küng bol neúnavným kritikom Jána Pavla II. aj pre novú evanjelizáciu, ktorá podľa neho v sebe niesla prvok katolíckej nadradenosti: „Jeho nová evanjelizácia pri pozornejšom pohľade znamenala novú katolizáciu a cieľom jeho verbálneho ekumenizmu bol v podstate návrat ku katolíckej cirkvi.“ Küng poukazoval na rozdiely medzi teóriou a praxou v cirkevnom živote: „Kňazi a veriaci robia vo veciach sexuálnej morálky, zmiešaných manželstiev a ekumenizmu na mnohých miestach potichu to, čo sa im zdá správne, pretože je to v duchu evanjelia a podnetov II. vatikánskeho koncilu.
Jeden z najvýznamnejších katolíckych teológov súčasnosti hneď v úvode otvorene priznáva, že tieto dejiny píše ako človek stojaci na strane obetí a tých, ktorí už počas svojho života považovali niektoré praktiky cirkvi za nekresťanské a kritizovali ich. Sleduje vývoj od raného učenia Krista, rozpráva príbehy veľkých postáv cirkevných dejín, ale aj mocenských zvratov, rozkolov a omylov. Rozlišuje medzi tým, čo je v katolíckej cirkvi univerzálne a nadčasové a tým, čo je len výsledkom rôznych záujmov. Budúcnosť vidí v ekumenizme a prehodnotení niektorých nesprávnych rozhodnutí.
Hans Küng zomrel vo veku 93 rokov, zanechávajúc za sebou rozsiahle dielo a inšpiráciu pre mnohých, ktorí hľadajú spravodlivejší a mierumilovnejší svet.
Prehľad Kľúčových Dátumov a Udalostí v Živote Hansa Künga
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1928 | Narodenie Hansa Künga |
| 1954 | Kňazská vysviacka v Ríme |
| 1960 | Získanie profesúry teológie v Tübingene |
| 1962-1965 | Účasť na Druhom vatikánskom koncile ako teologický poradca |
| 1970 | Vydanie knihy "Neomylný?" |
| 1979 | Odobratie poverenia vyučovať katolícku teológiu |
| 2021 | Úmrtie Hansa Künga |