V kázni arcibiskupa sa poslucháči zamýšľajú nad hlbokými témami milosrdenstva, hriechu a vojny, pričom sa dotýkajú aktuálnych spoločenských problémov a vyzývajú k reflexii nad osobnými hodnotami a postojmi.
Olivová Hora: Miesto Stretnutia a Milosrdenstva
V úvodných slovách kázne zaznelo, ako Ježiš išiel na Olivovú horu, ktorá predstavuje miesto stretnutia s nebeským Otcom, so sebou samým, miesto izolácie a ticha. To sú dve nevyhnutné podmienky na plné stretnutie. Je to miesto, kde Božie milosrdenstvo objíma milosrdné ja a stáva sa milosrdným. Olivová hora je miestom milosti, kde sa získava čistý, dobrý olej používaný na pomazanie kráľa, kňaza a proroka, rolí, ktoré predstavujú podriadenosť a poslušnosť jedine Bohu.
Z tohto miesta prišiel Ježiš ráno do chrámu: prechádza z ústrania k liturgii, k svedectvu, učeniu, vedeniu a aplikácii, prechádza od vzťahu k sebe samému do vzťahu s druhými. A všetci ľudia prišli k nemu a on si sadol a učil ich. Keď evanjelista Ján použil výraz „všetok ľud“, chcel tým vyjadriť hlbokú Božiu túžbu, aby všetok Boží ľud našiel spôsob, ako sa k nemu dostať. Svojím výrokom: „Sadol si a učil ich,“ chcel vyjadriť svoju túžbu ukázať Božiu blízkosť svojmu svätému ľudu, a tak im začal vykladať Písma, čím podporuje svoj výrok v Evanjeliu podľa Matúša: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“
Príbeh o Cudzoložnej Žene: Výzva k Zamysleniu nad Vlastnou Bezúhonnosťou
Kým ich učil, prišli za ním farizeji a zákonníci, učitelia zákona, so ženou pristihnutou pri cudzoložstve, priviedli ju k Ježišovi a žiadali ho, aby ju súdil podľa Mojžišovho zákona, teda ukameňovaním. V tejto situácii, keď mu povedali „Učiteľ“, uznali ho za učiteľa zákona, ale neprijali, že by ich mal učiť, čo majú v tejto veci robiť, a tak mu diktovali, čo má robiť on. Neuvedomili si, že Ježiš je ten istý včera, dnes a naveky a jeho jedinou potrebou je milovať.
Sklonil sa k zemi a začal písať prstom. Jeden z cirkevných otcov prirovnáva tento pohyb k aktu, keď Boh stvoril človeka. V opise stvorenia v Knihe Genezis Boh vzal prach zo zeme, sformoval ju a stvoril človeka a nazval ho Adam, pretože bol vzatý zo zeme. Tento text je citlivou a dôležitou otázkou, ktorá je každodennou témou mnohých národov a kultúr a predstavuje pálčivý spoločenský problém, najmä v našich blízkovýchodných spoločnostiach a tradičných náboženstvách.
Ježiš prichádza vyriešiť túto otázku načrtnutím metodiky riešenia tohto druhu problému, a to najprv vypočutím druhého - spoločenstva - a prijatím jeho sociálnej rany a vyslovením pravdy, ale riešenie nemôže byť založené na zákone, pretože Pán zákona je prítomný tu a teraz a je to on, kto rozhoduje. Preto túto tému ukončil, keď im povedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom.“ Lebo ten, kto sa k vám správa ako k seberovným, vám neublíži.
Nastalo veľké ticho a jeden po druhom začali odchádzať a nechali ženu samu uprostred námestia, vo veľkom smútku, zmätku, údive a s myšlienkou: „Čo som mnou ten učiteľ urobí? Rozmýšľam, či je taký ako učitelia, ktorých som stretla.“ Stačilo, že sa na ňu pozrel, aby odstránil všetky pochybnosti a zmätok, a ona pocítila, že tento muž je iný ako všetci muži a že jeho pohľad na ňu ju priťahuje k inej hodnote, pretože ona je žena odlišná od všetkých hodnôt a pohľadov, ktoré jej dali ostatní muži, keď sa na ňu pozreli.
Hriech Cudzoložstva ako Metafora pre Súčasný Svet
Milovaní, hriech cudzoložstva, ktorý táto žena predstavuje, je realitou dnešného slabého, nepokojného a trpiaceho sveta v dôsledku mnohých vojen, ktoré prebiehajú vo viac ako 60 krajinách sveta. Väčšinou ide o vnútorné občianske vojny spôsobené vonkajšími záujmami.
Ježiš sem prichádza, aby povedal pánom tohto sveta a veľkým krajinám, ktorých záujmy vedú tento svet k vojnám, ničeniu a zabíjaniu tisícok bezbranných ľudí, ktorých Boh stvoril, aby žili ako zvyšok ľudstva. Akou autoritou vládnete týmto krajinám, aby žili v konfliktoch, zabíjali a ničili mestá a dediny a zbavovali ľudí ich práva na život a dôstojný život?
Prečo žijeme v Sýrii, rovnako na Ukrajine, vo vašej susednej krajine, a v mnohých iných krajinách bez vody, elektriny, jedla, zdravotnej starostlivosti, práce, čistého životného prostredia?
Výzva k Mieru a Spravodlivosti
Dnes, keď rozjímame nad týmto textom z Jánovho evanjelia, pozdvihnime svoje modlitby a prosme Boha, aby sa všetci ľudia vrátili k sebe do samoty a aby každý arogantný, pyšný a mocný človek na tomto svete počul, čo povedal Pán Ježiš: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameňom.“
Nikto na tomto svete nemá právomoc viesť vojny, zabíjať ľudí, premiestňovať ich a vyháňať. Je hanbou dnešného sveta, že na mnohých miestach sú utečenecké tábory. Ak to niečo naznačuje, svedčí to o bankrote nášho sveta, pokiaľ ide o spravodlivosť, zdravú morálku a dôstojnosť, pretože dôstojnosť tyranov a vodcov je odvodená od dôstojnosti ich ľudu.
Prosme Boha, aby dal svetu skutočný mier zastavením všetkých foriem zbrojenia a obchodu so zbraňami, ktoré neprinášajú nič iné ako ničenie a smrť, zastavením všetkých rozsudkov smrti a mučenia v záchytných centrách a vo väzniciach a zastavením obchodovania s ľuďmi, rozvíjaním prostriedkov mierového dialógu, aktivovaním medzinárodnej spravodlivosti, rešpektovaním ľudských práv, slobody jednotlivca a ľudskej dôstojnosti a trestaním krajín a jednotlivcov, ktorí prispievajú k ponižovaniu ľudí a porušujú ich práva a dôstojnosť.
Marana tha, príď, Pane Ježišu.
Košice, 25. október (TSKE)
Prinášame vám kázeň vladyku Cyrila Vasiľa, SJ arcibiskupa a košického eparchiálneho biskupa, ktorú predniesol v košickej katedrále v nedeľu 24. októbra počas slávenia starobylej liturgie sv.
Zamyslenie sa nad Rebríčkom Hodnôt a Krížom v Živote
Slávime Liturgiu sv. apoštola Jakuba, starobylú predchodkyňu našej byzantskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho, v túto dnešnú nedeľu, nasledujúcu po jeho včerajšom sviatku. Cez toto slávenie si pripomíname zrod a život kresťanskej komunity, jej jeruzalemské korene, jej postupný rast, problémy, ktorým čelila.
Každý človek žije podľa určitého rebríčka hodnôt. Obetuje čas, námahu, peniaze a iné veci hodnotám, ktorým verí a ktoré sú pre neho cenné. Mnoho ľudí žije pre dobré, hodnotné veci, starajú sa o rodinu, o deti, o verejné dobro. Keď v živote prichádzajú hraničné situácie alebo keď človek odchádza z tohto sveta, vtedy celkom inak prehodnocuje svoj život a všetko to, pre čo žil. Vtedy jasnejšie vidí akoby inými očami pravé hodnoty.
Dnešná tretia nedeľa Veľkého pôstu sa v byzantskom obrade volá Krížupoklonná. Uctievame si Ježišov svätý kríž, ktorý sme predostreli pred náš zrak v strede chrámu, aby sme sa mu klaňali - Kristovi, ktorý na ňom zomrel pre našu spásu. Kristov kríž sa stal nástrojom jeho smrti, ale zároveň aj nástrojom jeho slávneho víťazstva, lebo Pán Ježiš na tretí deň po svojej dobrovoľnej smrti na kríži vstal z mŕtvych. Celý jeho život a jeho veľkonočné tajomstvo, ktorého integrálnou súčasťou je jeho svätý kríž, je najväčším znakom a prejavom jeho lásky k nám.
Božie slovo dnešnej nedele nás znova pozýva uveriť, že Boh nás miluje v každej situácii, aj pod ťarchou našich krížov. Pozývam dnes každého z nás nanovo uveriť, že aj v tejto ťažkej chvíli nás milujúci Pán neopúšťa.
Preto v liturgii tejto nedele spievame a modlíme sa: „Tvojmu krížu klaniame sa, Vládca, a tvoje sväté vzkriesenie oslavujeme!“ Teda s krížom vyznávame aj vzkriesenie. V Liste Hebrejom Božie slovo dnes ešte umocňuje túto pravdu o nekonečnej Božej láske, keď hovorí: „Pristupujme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase.“ Teraz veľmi potrebujeme Božiu pomoc, aby sme nezmalomyseľneli a nestrácali nádej. Pristúpme teda s dôverou ku Kristovmu krížu, pretože je to trón Božej lásky ku každému z nás.
Cirkev nám aj dnešnou nedeľou ukazuje, aká je hodnota nesmrteľnej duše človeka. Ježiš Kristus, Boží Syn, za spásu nesmrteľných duší vystúpil až na kríž a trpel, len aby nám ľuďom vydobyl večné víťazstvo. Ak chceme uvažovať o hodnote nesmrteľnej duše človeka, musíme vnímať Ježišovo utrpenie a jeho dobrovoľnú smrť na kríži.
Veľkopôstny čas je pre nás veľkou milosťou, aby sme pouvažovali o svojom živote tak trocha do hĺbky. O to skôr, že sme vyzývaní, aby sme sa čo najviac zdržiavali doma, kde si môžeme nájsť priestor a čas byť v tichu s naším Pánom. Aj modlitby Božskej liturgie sv.
Vážne zamyslenie nám ponúka aj táto dnešná situácia, šírenie koronavírusu po celom svete, ktorý už prerástol do pandémie. Vidíme, ako teraz všetko ustupuje do úzadia a v centre pozornosti je iba ochrana zdravia, ľudských životov a zastavenie šírenia koronavírusu. Robia sa mnohé nepopulárne, ale nutné opatrenia. Sú zatvorené školy, zábavné podniky, akvaparky, lyžiarske strediská, diskotéky, plavárne, ale aj chrámy.
Katolícka cirkev na Slovensku sa v stredu večer cez svojich biskupov pripojila k medzinárodnej modlitbovej aktivite kresťanov po celom svete. Večer o 20.00 hod. sa veriaci modlia ruženec a korunku k Božiemu milosrdenstvu za zastavenie epidémie koronavírusu a tiež za ochranu rodín. Modlitba je spojená so zasvätením sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Preto aj z tohto miesta k týmto modlitbám naliehavo vyzývam všetkých veriacich.
Drahí bratia sestry, ktorí sa s nami zjednocujete cez televízne vysielanie, ďakujem vám za pochopenie tejto situácie, že ste doma a nie v chrámoch na svätých liturgiách. Skutočne si to vyžaduje nebezpečné šírenie tejto pandémie. K jej skorému ukončeniu môžeme všetci pomôcť dôsledným zachovávaním hygienických nariadení a najmä modlitbou, pôstom a rôznymi duchovnými obetami.
Kríž bol v minulosti silou miliónov ľudí a je veľkou silou aj pre ľudí dneška. Každý človek nesie na svojich pleciach svoj vlastný kríž. Keď ho s láskou objímeme a spojíme ho s Ježišovým krížom, môže sa nám stať zdrojom sily a lásky. V jeho perspektíve veci vidíme inak. Kristov kríž znamená naše vykúpenie a našu večnú záchranu. Náš vlastný kríž - aj túto situáciu epidémie pokladáme za kríž - nám ponúka správne sa zorientovať v pozemskom živote, aby sme nezabudli na večný život. Kríž je najlepšia a najcennejšia vysoká škola života.
Bratia a sestry, uverme, že Boh sa môže osláviť aj v našom kríži. Keď sme teraz mali katolícki biskupi Slovenska duchovné cvičenia, na ktorých sme sa v modlitbách zjednotili spolu s vami a za vás, náš exercitátor vychádzal z myšlienky z 11. kapitoly Jánovho evanjelia o Lazárovi, bratovi Marty a Márie: „Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý.“ Áno, Pán nás miluje v každej situácii. Nedajme sa oklamať zlému, že nás azda v tomto ťažkom čase opustil. Nie je to pravda. V tejto známej udalosti o vzkriesení Lazára sa všetci nakoniec stali svedkami veľkej Božej slávy.
Modlime sa k Pánu Bohu za zastavenie nebezpečnej pandémie koronavírusu, aby nemuseli zbytočne zomierať ľudia u nás a vo svete. A na záver prečítam ešte dve vety z esemesky, ktorú som dostal pri príprave homílie. Citujem: „Myslím si, že aj ten vírus trocha spomalí tempo života vo svete a pomôže sústrediť sa na to, čo je najdôležitejšie.
Homília brata Tadeáša na 4.
V jednom napísanom príbehu môžeme nájsť „ istá žena bola presvedčená, že sa jej zjavuje Boh. Išla sa poradiť k biskupovi. Ak ten, čo sa vám zjavuje, je naozaj Boh, povie moje hriechy. “O mesiac neskôr sa biskup spýtal ženy: „ „Opäť sa vám zjavil Boh? Boh chce človeka zachrániť. To skôr niekedy človek človeka, často aj seba samého odsudzuje. Boh dokáže človeku odpustiť. To skôr my máme na hriechy susedov alebo vlastné širšiu pamäť ako počítač. Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Neodpustiť sebe a sebe navzájom, odsúdiť seba a iných sme schopní len my sami. Záleží len a len na nás.
Ak si spytujeme svedomie, a svoje hriechy ľutujeme, vyznávame Bohu aj brat bratovi - sestre. Jak 5,16 Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. Akého Boha prijímajú ľudia, takými sa napokon stávajú sami. A platí to aj naopak, akými sú ľudia, tak vnímajú Boha Ak Ježiš hovorí o Bohu ako o svojom Otcovi a sám o sebe ako o Synovi, potom hovorí o zásadnej veci - a tou sú vzťahy.
Doba, ktorú teraz prežívame a čelíme je pre každého z nás veľkou výzvou a skúškou zároveň. Až v úplnej samote -izolácii - pútnik pochopí, čo znamená, že v ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Dýchame ho, sme v ňom ponorený a On si nás tvaruje, tak ako prudká voda telo pstruha, tu s človek stáva Božím obrazom, tvarovaným prostredím. Rybu tvaruje voda, tvar vtákov modeluje vzduch a človeka Boh.
Sv. Tiene, sú časťou našej bytosti, ktorú nie sme schopní alebo ochotní vpustiť do života. Ide o naše chyby, viny, dlžoby voči životu. A práve túto stránku života premietame do druhých. Tam sa s ňou môžeme popasovať, odsúdiť či skritizovať. Zákonníci a farizeji si do Ježiša projektovali to, čo sami dlhovali životu - mali byť nositeľmi slobody, ktorú však cez zákazy a príkazy zo života úplne vytesnili.
Bol ideálnym zrkadlom doby, pretože projekcie iných nevracal späť. Bez zásahu nechal na seba - zrkadlo dopadať všetky nedostatky a ľudia mohli vidieť vlastné slabosti. A na to, aby sa človek mohol vyliečiť, potrebuje poznať svoju diagnózu. Ľudstvo ju môže vidieť v Kristovi - zrkadle.
Pôstne obdobie sa nám blíži k vrcholu veľkého týždňa. Aj napriek všetkému čo na nás dolieha vstúpme do spoločenstva s Bohom. Pozrime do zrkadla a žime radosť. 1Kor 13,12 „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. In.
Veľadôstojní páni, moji oltárni spolubratia, milí bratia a sestry v Kristovi,podľa vzoru iných diecéz západnej i východnej cirkevnej provincie na Slovensku, ponúka i naša Trnavská arcidiecéza možnosť celebrovania svätých omší formou, ktorá sa označuje ako „mimoriadna“ a ktorá zodpovedá liturgii pred liturgickým „aggiornamentom“ (aggiornamento, zdnešnenie - program a úsilie Katolíckej cirkvi (1959) s cieľom prispôsobiť sa v istých oblastiach požiadavkám doby (Ján XXIII.).
Vychádzam tak v ústrety požiadavkám tých kňazov a laikov, ktorí túžili sláviť svätú omšu touto mimoriadnou formou pre ich duchovné dobro, pri zachovaní všetkých liturgických predpisov platných v Rímskokatolíckej cirkvi a schválených Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
V súčasnej dobe sú v rímskom, teda latinskom ríte, platné dva misály - Misál svätého pápeža Pavla VI., ktorého tretie vydanie je z roku 2002 a misál svätého Pia V., ktorého posledné vydanie bolo promulgované svätým Jánom XXIII, a je datované do roku 1962.
Počnúc dnešným dňom sa bude pravidelne celebrovať svätá omša v tejto Kaplnke Fatimskej Panny Márie v priestoroch Trnavskej arcibiskupskej kúrie, a to každú nedeľu a prikázaný sviatok o 17.00 hodine touto „mimoriadnou formou“. Neznamená to, že by sa v tomto chráme i naďalej nemohli sláviť pokoncilové sväté omše, teda tie, ktoré sa uvádzajú ako „riadne sväté omše“, ale tak, ako je to aj v iných našich diecézach, ponúka sa táto možnosť s mojím súhlasom aj u nás.
Kardinál Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, uviedol s veľkou radosťou z príležitosti 10. výročia vydania listu motu prorio Summorum pontificum Benedikta XVI. Nakoľko ide o tému, ktorá je veľmi dôležitá pre život Cirkvi i pre budúcnosť liturgie. Zameriava sa na to, ako by sa toto motu proprio malo aplikovať v jednote a v pokojnom duchu porozumenia. Summorum pontificum, vydané 7. júla 2007, by sme mali vnímať v kontexte liturgického hnutia, ktoré prebieha od 20. storočia. Zámerom pápeža Pia X. bolo „obnoviť liturgiu, aby jej poklady boli prístupnejšie a aby sa znovu mohla stať zdrojom autentického kresťanského života.“ Jedným z najlepších plodov tohto hnutia bolakonštitúcia o posvätnej liturgii Sacrosanctum Concilium Druhého vatikánskeho koncilu. Liturgické hnutie zahájené Piom X. nebolo nikdy prerušené a pokračuje dodnes.
O čom Summorum pontificum pojednáva? Ako som už spomenul, emeritný pápež Benedikt XVI. rozlíšil medzi dvomi formami rovnakého rímskeho rítu: takzvanou „riadnou“ formou, poukazujúc na liturgické texty rímskeho misála revidovaného podľa pokynov Druhého vatikánskeho koncilu, a formou označenou ako „mimoriadna“, ktoré zodpovedajú liturgii používanej pred spomenutým liturgickým „aggiornamentom“.
Vo farnostiach, kde Summorum pontificum zaviedli, zaznamenali väčšiu horlivosť veriacich i kňazov a pozitívny duchovný vývoj z hľadiska spôsobu, akým ľudia prežívajú Liturgiu Eucharistie podľa riadnej formy, predovšetkým znovuobjavenia postojov vyjadrujúcich úctu k Najsvätejšej oltárnej sviatosti, a aj väčšiu intenzitu sústredenia spôsobenú posvätným tichom. Treba však zdôrazniť, že ríty tridentského misála je potrebné vysvetliť tým veriacim, ktorí s ním doposiaľ neboli oboznámení. Je potrebné dokončiť dvojjazyčné misály, aby ich laici mali pri svätej omši k dispozícii. Potrebné je tiež vysvetliť kontinuitu medzi oboma misálmi vhodnou katechézou, hoci to nie je vždy jednoduché.
„Liturgiu je potrebné stále reformovať smerom k väčšej vernosti k jej mystickej podstate.
Táto reforma, ktorá nahradila skutočnú „obnovu“ zamýšľanú Druhým vatikánskym koncilom, však bola väčšinou uskutočňovaná v povrchnom duchu a iba na základe jedného kritéria: potlačiť za každú cenu dedičstvo, ktoré je nutne vnímať ako úplne negatívne a zastarané, a prehĺbiť tak priepasť medzi dobou pred koncilom a po koncile. Pritom stačí znova siahnuť po konštitúcii o posvätnej liturgii a pozorne si ju prečítať, aby sme pochopili, že skutočným zámerom Druhého vatikánskeho koncilu nebolo zahájiť reformu, ktorá by mohla poslúžiť k rozchodu s Tradíciou, ale práve naopak, znovu objaviť a potvrdiť Tradíciu v jej najhlbšom zmysle!
Druhý vatikánsky koncil chcel podporiť aktívnejšiu účasť laikov. Niektoré iniciatívy týmto smerom boli veľkým prínosom, niektoré však priniesli katastrofálne výsledky (Wir sind Kirche). Aktívna účasť veriacich nie je výhradne o vonkajšej činnosti a rozdelení rôznych úloh a funkcii pri liturgii, ale aj o intenzívnejšej a aktívnejšej duchovnej vnímavosti. Kvôli závažnej kríze viery, nielen na úrovni kresťanských veriacich, ale aj mnohých kňazov, rehoľníkov a biskupov, sme akosi stratili schopnosť chápať liturgiu Eucharistie ako obetu /.../ Často sa vyskytuje svätokrádežná tendencia redukovať svätú omšu na spoločnú hostinu, slávenia profánneho sviatku, oslavovania spoločenstva sebou samým, alebo hľadania povzbudenia v ťažkostiach medzi sebou navzájom bez toho, že by sme mali odvahu a vieru obrátiť sa o pomoc k Bohu.
Mnohí sú presvedčení a sebavedomo prehlasujú, že Druhý vatikánsky koncil priniesol uvoľnenie, novú jar bez potreby akýchkoľvek obáv z toho, že aj na jar je tu nebezpečenstvo búrok a ľadovcov a potreba Božieho zásahu v podobe dažďov. Zvyšuje sa počet veriacich a ich predstaviteľov, ktorí považujú „novú“ jar za odmietnutie, zrieknutie sa stáročného dedičstva, či dokonca za radikálne spochybnenie jej minulosti a Tradície. Politickej Európe sa vytýka, že opúšťa, či popiera svoje kresťanské korene a svoju minulosť opúšťajú samotní kresťania katolíci, zvlášť po Druhom vatikánskom koncile. Dochádza dokonca k „reinterpretácii“ evanjelií a ich prispôsobovaniu Západnej - neoliberálnej kultúre.
Liturgia by mala viesť k jednote a nemá byť miestom súbojov. O to sa nám treba snažiť i v tejto kaplnke, kde sa budú navzájom dopĺňať a obohacovať obidve liturgie. Zásadne odmietam stavať jednu liturgiu proti tej druhej, či misál sv. Pia V. proti misálu sv. Pavla VI.. Bolo by na škodu Cirkvi, keby sa nadšenci pre „mimoriadnu“ liturgiu pasovali za akúsi elitnú skupinu v Katolíckej cirkvi a považovali by sa za jediných pravoverných katolíkov.
Na druhej strane by bolo zlé, keby sa zástancovia riadnej liturgie považovali za pokrokových katolíkov a tých druhých by považovali za skostnatelých, nemoderných, takých, ktorí nekráčajú s dobou. Množstvo veriacich bolo v posledných desaťročiach vystavené takýmto podceňovaniam a opovrhovaniam. Je čas, priviesť ich späť do spoločného domova.
Kríza v Cirkvi a kríza oslabovania viery je do určitej miery spojená aj s naším prístupom k liturgii. Summorum pontificum je preto potrebné aplikovať veľmi opatrne, nie ako cestu späť a budovanie múrov, ale ako dôležitý a skutočný príspevok dnešnému a budúcemu liturgickému životu Cirkvi a liturgickému hnutiu našej doby, z ktorého čerpá stále viac pravdy, dobra a lásky množstvo starších, ale i mladých veriacich katolíkov.
Vypočujte si zaujímavé kázne z územia Košickej eparchie. Tento podcast vychádza od 30. 9.
Kázeň arcibiskupa Cyrila Vasiľa z odpustovej slávnosti bl.
Homília arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie na archijerejskej sv. liturgii pri príležitosti osláv 350.
Kázeň vladyku Cyrila Vasiľa v nedeľu 4.
Kázeň archimandritu Jaroslava Lajčiaka v 3.
O čom je Kázne z Košickej eparchie?
Za tvorbou podcastu stojí Eparchia Košice. Do akého žánru patrí Kázne z Košickej eparchie?
Čo sú podobné podcasty?
Kázne z Košickej eparchie je zaradený do kategórie Náboženstvo a duchovnosť.
Aj vďaka liberálnemu nastaveniu spoločnosti si cirkev môže hovoriť, čo chce. Povedal pre Plus JEDEN DEŇ emeritný arcibiskup Róbert Bezák v reakcii na kontroverznú nedeľnú kázeň jeho nástupcu, trnavského arcibiskupa Jána Oroscha. Ten vo svojej kázni nabádal veriacich, aby sa pri voľbe prezidenta vyhýbali kandidátom, ktorí podporujú interupcie či homosexuálne manželstvá.
Katolíckym voličom sa v nedeľu prihováral trnavský arcibiskup Ján Orosch. Celá jeho kázeň sa niesla v znamení prezidentských volieb a toho, čomu by sa mali ako voliči vyvarovať. Okrem toho, že podporovať liberálnu kandidátku akou je Zuzana Čaputová, je podľa neho hriech, neodporučil im voliť ani Františka Mikloška, ktorý dlhé roky pôsobí ako kresťanský katolícky politik.
tags: #kazen #arcibiskupa #v #nedelu