Kde Bol Ježiš Medzi 13. A 30. Rokom?

Evanjelium nehovorí o Ježišovom detstve, ale prináša niekoľko udalostí z jeho dospievania a mladosti. Je dôležité uvedomiť si, že Ježiš bol mladý. Pán „vydýchol dušu“ (Mt 27, 50) na kríži, keď mal niečo vyše tridsať rokov (porov. Lk 3, 23). Dal svoj život vo veku, ktorý sa dnes označuje výrazom dospelý mladý. Svoje verejné poslanie začal uskutočňovať v mladosti, a tak „zažiarilo svetlo“ (Mt 4, 16), najmä keď dával svoj život až do konca.

Matúš umiestňuje obdobie Pánovej mladosti medzi dve udalosti - medzi návrat jeho rodiny do Nazareta po období exilu a jeho krst v Jordáne, kde začal verejné účinkovanie. Posledným obrazom o dieťati Ježišovi je obraz malého utečenca v Egypte (porov. Mt 2, 14 - 15) a potom repatrianta v Nazarete (porov. Mt 2, 19 - 23). Prvé obrazy o Ježišovi ako dospelom mladom človeku nám ho ukazujú uprostred zástupu ľudí pri rieke Jordán, keď sa ako jeden z mnohých prišiel dať pokrstiť svojmu bratrancovi Jánovi Krstiteľovi (porov. Mt 3, 13 - 17).

Tento krst nebol ako náš, ktorý nás uvádza do života milosti, ale bolo to zasvätenie sa pred začatím veľkého životného poslania. Evanjelium hovorí, že jeho krst bol dôvodom Otcovej radosti a dobrozdania: „Ty si môj milovaný Syn“ (Lk 3, 22). Hneď nato sa ukázalo, že Ježiš je naplnený Duchom Svätým a Duch ho zaviedol na púšť (porov. Lk 4, 1 - 14). Takto bol pripravený ísť kázať a robiť zázraky, oslobodzovať a uzdravovať (porov. Lk 4, 1 - 14).

Medzi týmito dvomi udalosťami nachádzame jednu, ktorá nám predstavuje Ježiša ako dospievajúceho. Je to vtedy, keď sa so svojimi rodičmi vrátil do Nazareta potom, ako sa im stratil a ako ho našli v chráme (porov. Lk 2, 41 - 51). Tu sa hovorí, že „im bol poslušný“ (porov. Lk 2, 51), teda neodmietal svoju rodinu. Hneď nato Lukáš dodáva, že „Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí“ (Lk 2, 52). Znamená to, že sa pripravoval a tento čas využíval na prehĺbenie svojho vzťahu s Otcom a s ostatnými. Svätý Ján Pavol II.

Na základe týchto evanjeliových údajov môžeme tvrdiť, že Ježiš sa v období mladosti „formoval“, pripravoval na uskutočňovanie Otcovho plánu. Jeho dospievanie a mladosť ho usmerňovali k najvyššiemu poslaniu.

Počas dospievania a mladosti mal Ježišov vzťah s Otcom charakter milovaného Syna. Otec ho priťahoval a on rástol v zaujatí vecou svojho Otca: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2, 49). No nesmieme si myslieť, že Ježiš ako dospievajúci bol samotárom alebo mladým človekom, ktorý myslí na seba. Jeho vzťah s ľuďmi bol vzťahom mladého človeka, ktorý sa naplno podieľa na živote rodiny zaradenej do života na dedine. Od otca sa naučil pracovať a potom ho nahradil ako tesár.

Preto sa v evanjeliu pri istej príležitosti nazýva „synom tesára“ (Mt 13, 55) a inokedy jednoducho „tesárom“ (Mk 6, 3). Tento detail poukazuje na to, že bol dedinským chlapcom ako ostatní a mal celkom normálne vzťahy. Nikto ho nepovažoval za čudáka alebo izolovaného od ostatných. Práve preto vo chvíli, keď sa Ježiš prihlásil, že bude kázať, ľudia si nevedeli vysvetliť, kde vzal takú múdrosť: „Vari to nie je Jozefov syn?“ (Lk 4, 22). Preto vieme pochopiť, prečo boli rodičia pri návrate z púte spokojní. Mysleli si totiž, že ich dvanásťročný chlapec (porov. Lk 2, 42) kráča slobodne v zástupe ľudí, i keď ho celý deň nevideli: „Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli celý deň cesty...“ (Lk 2, 44). Mysleli si, že Ježiš je určite tam, pohybuje sa medzi ostatnými, žartuje s rovesníkmi, počúva rozprávanie dospelých a prežíva radosti a smútky putujúcej skupiny. Grécky výraz synodía, ktorý použil Lukáš pre skupinu pútnikov, znamená presne túto „komunitu na ceste“, ktorej je Svätá rodina súčasťou. Ježiš sa vďaka dôvere rodičov slobodne pohybuje a učí sa kráčať so všetkými ostatnými.

Biblisti, teda bádatelia, ktorí sa zaoberajú vedeckým skúmaním Biblie, pripomínajú, že niektoré z Kristových predpovedí - napríklad táto o obliehaní, vyhladovaní a zničení Jeruzalema Rimanmi v roku 70 - sa však vyplnili predovšetkým preto, že boli do Nového zákona zapísané až po tom, čo sa stali. „Nezamieňajte Ježiša a Krista,“ upozorňuje aj religionista (religionistika je veda zaoberajúca sa štúdiom náboženstva) a profesor filozofie Otakar Antoň Funda, autor knihy Ježiš a mýtus o Kristovi. „Ježiš je meno historickej osoby. Mimochodom, meno Kristus je z gréckeho slova „chriein“, teda „pomazaný“ (v hebrejčine sa „pomazaný“ povie mašiach, teda Mesiáš). Pomazanie totiž kedysi spočívalo v naliatí éterických olejov na hlavu panovníka či kňaza, čo z neho malo urobiť priameho služobníka Boha. Ježiš po sebe nezanechal žiadny spis a nezachovala sa ani zbierka jeho výrokov, ktoré využívali autori evanjelií.

Na Vianoce si kresťania pripomínajú predovšetkým narodenie Ježiša Krista. Oficiálne sa tento sviatok oslavuje 25. decembra, a tak by Ježiš práve dnes mal osláviť 2013 rokov. Je toto ale skutočne dátum jeho narodenia? Podľa odborníkov, presný termín v skutočnosti nepoznáme. Ježiš sa narodil "pred Kristom". Náš letopočet sa podľa tradície odvíja od narodenia Ježiša. Samotné označenie "pred Kristom" či "po Kristovi" hovorí samé za seba. Podľa všetkého sa však Ježiš v skutočnosti narodil ešte pred naším letopočtom. Presný rok, ale nepoznáme, dohadov je pritom viacero. O Ježišovom skoršom narodení hovoril aj pápež Benedikt XVI. vo svojej knihe Ježiš z Nazareta: Príbehy počiatku. Podľa expápeža sa narodil o niekoľko rokov skôr, ako sa myslelo. "Skutočný dátum narodenia Ježiša bol niekoľko rokov predtým," píše Benedikt XVI. vo svojej knihe. Aj keď tento názor môže pôsobiť netradične, väčšina odborníkov sa s ním zhoduje.

Pôvodný termín Ježišovho narodenia určil ešte v 6. storočí mních Dionysius Exiguus, u nás známy ako Dionýz Malý. Nik však netuší, ako k tomuto termínu prišiel. Predpokladá sa, že vychádzal z Ježišovho krstu počas vlády Tibéria. Jeho odhad je pritom od skutočnosti zrejme odlišný o niekoľko rokov. Podľa odborníkov sa Ježišovo narodenie datuje zhruba do obdobia roku 6 až 4 pnl. "V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, kedy sa narodil. Vieme, že to bolo za panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel pred prvým rokom nášho letopočtu," uviedol pre The Daily Telegraph profesor z Oxford University, John Barton. Evanjeliá Svätého písma neprinášajú jednoznačný výklad Ježišovho narodenia, aj keď viacerí odborníci sa na niektoré pasáže odtiaľ odvolávajú. Historická revue zase spomína, ako dátum Ježišovho narodenia rok 2 pnl. Odvolávajú sa pritom na popis udalostí v evanjeliách. Ako dôležité míľniky spomínajú napr. pôsobenie Jána Krstiteľa a verejné účinkovanie Ježiša. Ježiš Kristus totiž začal verejne pôsobiť až v 30. roku svojho života.

Nielenže nie je presný rok narodenia Ježiša, odborníci netušia ani konkrétny deň či mesiac. Všetko nasvedčuje tomu, že Ježiš sa vôbec nenarodil v decembri. Tento mesiac pritom zrejme vôbec neprichádza do úvahy. V evanjeliu sa totiž spomínajú v súvislosti s Ježišovým narodením aj pastieri a ich stáda, ako spolu nocujú pod holým nebom. Vzhľadom na to, že ide o skutočne studený mesiac je vysoko nepravdepodobné, žeby zostávali v takej zime vonku. Podľa niektorých výpočtov by mohol byť mesiacom Ježišovho narodenia september alebo október. Vychádzajú pritom z poznatkov z evanjelií, pričom predpokladajú, že Ježiš mal v čase smrti 33,5 roka. Vzhľadom na to, že jeho smrť sa datuje na marec, resp. apríl, narodenie by malo byť práve v septembri alebo októbri.

Údaj o narodení Ježiša Krista zrejme zostane navždy nevyriešenou hádankou.

Sú tu opäť Vianoce. Už takmer sedemnásť storočí sa slávi 25. december ako deň príchodu Ježiša Krista na svet. Od jeho narodenia sa počíta nový, kresťanský letopočet. Pritom dodnes nevieme, kedy presne sa Ježiš narodil. Kresťanský letopočet sa počíta od 1. 1. 1, týždeň po narodení Ježiša Krista. Ale z analýzy historických prameňov, svedectiev a rôznych indícií súčasní historici odhadujú, že sa „syn Boží“ mohol narodiť medzi 12. rokom pred kresťanským letopočtom a 6. rokom tohto letopočtu. Predstavme si, že by sa Ježiš narodil v skutočnosti naozaj o 12 rokov skôr. To by sa museli prepísať všetky dejepisy a preprogramovať všetko možné. V slovenčine sa roky pred narodením Ježiša označujú aj ako roky pred Kristom (skrátene pred Kr., prípadne po Kr.). Ako prvý sa pokúsil vypočítať rok Ježišovho narodenia rímsky mních Donysius Exiguus (Dionýz Malý), ináč pápežský archivár roku 525. Urobil tak na základe historických záznamov, dostupných v 6. storočí. Mních sa dokázateľne mýlil, napriek tomu sa podľa jeho nesprávneho výpočtu začal používať nový, čiže kresťanský letopočet.

Rôzne moderné štúdie kladú dátum Ježišovho narodenia medzi 12. rok pred n. l. (čas preletu Halleyho kométy, ktorá mohla byť betlehemskou hviezdou) a rok 6 n. Iný názor vychádza zo spojitosti Vianoc s obdobím vlády Herodesa I. Veľkého, kráľa Judska, čiže do roku 4 pred n. l. (keď zomrel). Je však spoľahlivo známe, že Quiriniovo provinčné sčítanie sa uskutočnilo v roku 6 n. Pred desiatimi rokmi zisťoval dátum narodenia Ježiša taliansky cirkevný historik Giorgio Fedalta, pričom využil výsledky pozorovaní Námorného observatória USA (U. S Naval Observator) vo Washingtone. Pre mnohých bádateľov je naďalej otázny aj deň narodenia - 25. december. Robert D. Myers z Kalifornskej univerzity si lepšie posvietil na pasáž Lukášovho evanjelia, ktorá by mala dátum podporiť. Podľa nej boli v tom čase „na poli pastieri, ktorí v noci strážili svoje stáda“. Ibaže december v Judsku býva chladný a daždivý.

Je až nepochopiteľne, že deň narodenia Ježiša neuvádzajú evanjelisti, najbližší jeho učeníci, vo svojich správach. Pritom dobre poznal mnohé chronologické údaje, napríklad že Ježiš bol na ôsmy deň po narodení obrezaný a po splnení dní očisťovania ho uviedli do chrámu. Pre súčasníka je ešte menej pochopiteľná iná otázka: Prečo sa „Deň narodenia Spasiteľa“ - Vianoce - začal sláviť až v 3., resp. 4. storočí n. l.?

Aj keby to bola pravda, otázka ostáva: prečo až po toľkých rokoch? Pohania a Židia mali k narodeninám odlišný postoj. Pohania oslavovali svoje narodeniny bohatým jedlom, rôznymi radovánkami a veselosťou. Na druhej strane, Židia narodeniny neslávili. V Biblii sú zmienky o oslavách narodenín, ale samých tyranov a mizantropov vrátane Herodesa. Navyše Židia mali viac ako iné národy rozvinuté vedomie vrodenej hriešnosti človeka, a preto mnohí videli v plodení detí začiatok všetkých bolestí a utrpení človeka. Podľa zvyku svojich predkov narodeniny neslávili. Je príznačné, že ešte v treťom storočí nabádal Órigenes, cirkevný učiteľ a teológ kresťanov, aby neoslavovali narodeniny. Už aj preto kresťania v prvých dvoch storočiach nemali sviatok Narodenia Krista, na tento deň sa akoby zabudlo a nepociťovala sa potreba ho sláviť. Najväčším sviatkom v roku bola pre nich Veľká noc.

Vráťme sa ešte na chvíľu k 25. decembru. Prečo si kresťania zvolili za sviatok narodenia Ježiša práve tento deň? Veď grécky píšuci cirkevný spisovateľ Klement Alexandrijský zo začiatku 3. storočia určil dátum Kristovho narodenia na 17. alebo 18. novembra. Prvý kresťanský cisár Konštantín I. si však ešte pred svojou smrťou roku 337 vybral na slávenie Vianoc 25. december (tom čase sa Rimania riadili ešte juliánskym kalendárom, podľa ktorého to bol 12. január). Ateisti to nepovažujú za náhodu. Na rovnaký deň predsa pripadal pohanský sviatok Narodenia večného slnka, ktorý zaviedol rímsky cisár Aurelián o niekoľko desaťročí skôr, roku 274. Ale oveľa dlhšie sa v tom období konali aj saturnálie, zimné oslavy starorímskeho boha Saturna. Trvali od 17. do 23., resp. až do 30. decembra. Kritici katolíckej cirkvi dodnes tvrdia, že Vianoce mali potlačiť pohanské sviatky. Kresťania ukradli sviatok pohanom, pričom mu vtlačili celkom iný význam - to je názor radikálnych ateistov. Otázka však nie je taká jednoduchá, ako sa na prvý pohľad zdá, a dodnes vyvoláva ostré spory.

Podľa jednej verzie - zo Životopisov svätých - práve v ten deň sa naplnilo deväť mesiacov od slávnosti Zvestovania Pána, keď Pannu Máriu navštívil anjel, aby jej oznámil, že sa stane matkou dávno očakávaného Vykupiteľa. Kto veľmi verí, uverí aj v nepoškvrnené počatie. Ľuďom s vlažnou vierou je asi bližšia verzia o starom sviatku zimného slnovratu, ktorému kresťania dali novú náplň. Už to nebola len oslava príchodu nového svetla v prírode, ale „nového svetla, ktoré nikdy nezhasne“. Čiže svetla duchovného v osobe Ježiša Krista a jeho učenia. Dosť na tom, že cisár Konštantín dal krátko po prvom nicejskom koncile roku 325 postaviť v Betleheme chrám s oltárom pod jaskyňou, v ktorej sa mal narodiť Ježiš.

Odvtedy sa podľa Usenera rozšírilo vo východných cirkvách slávenie sviatku Narodenia Krista. Z opisu pútničky Sylvie Akvitanskej, ktorá navštívila Svätú zem niekedy v druhej polovici 4. storočia, vyplýva, že v predvečer sviatku prišiel do Betlehema z Jeruzalema patriarcha s jeho duchovenstvom. Od večera až do neskorej noci sa konala bohoslužba. Potom sa patriarcha s mnohými veriacimi a pustovníkmi vrátil do Jeruzalema. Patriarcha, ktorý prišiel do Jeruzalema, na úsvite pokračoval v bohoslužbe v Chráme sv. vzkriesenia. Potom sa po krátkom odpočinku slávila liturgia na Golgote, mieste, kde bol ukrižovaný Ježiš.

V samotnom Betleheme sa konala slávnostná bohoslužba osem dní, čiže vrátane 1. januára. V tom čase žili na území dnešného Slovenska rôzne germánske kmene, prenikali sem Huni, ale od polovice 6. storočia aj slovanské kmene Sklavínov. Podľa archeológov sa tu postupne udomácnili. Prijatie kresťanstva sa odrazilo aj na slávení významných dní počas roka. Pôvodné pohanské sviatky začala cirkev nahrádzať slávením nedele a sviatkov svojich svätých.

Slovania verili, že v tento deň - podľa juliánskeho kalendára okolo 13. decembra - slnko umiera a zároveň sa rodí v novom živote. Ako prebiehal na Veľkej Morave rituál zimného slnovratu a nasledujúce slávnosti, nie je celkom jasné. Dnes už ťažko zistíme, kde na našom území sa prvýkrát slávili Vianoce a ako.

Približne od začiatku 20. storočia sa Vianoce stavajú svetským rodinným sviatkom, ktorý slávia kresťania aj nekresťania. Ďalší odborníci na náboženstvá prichádzajú k záveru, že súčasné Vianoce sa začínajú čoraz viac podobať na saturnálie, sviatky zimného slnovratu. Kedysi bolo nemysliteľné hlučne sa zabávať počas najväčších kresťanských sviatkov. Čo sa týka „streľby“ a „výbuchov“, do úvahy prichádzalo nanajvýš plieskanie pastierskym bičom, ktorým sa odháňali strigy. Darmo páni farári v kostoloch veriacim pripomínajú: „Ježiš sa narodil v tichu noci. V túto betlehemskú noc niet miesta pre petardy a rachot delobuchov. Je to noc spevu anjelov.“ Život beží v iných koľajach a riadi sa novými zvykmi.

Klaňanie sa troch kráľov

tags: #kde #bol #jezis #17 #rokov