Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách má hlboké duchovné korene a siaha až do ôsmeho storočia. Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je štyridsaťdňový pôst. Dnes, 22. februára 2023, sa začína Popolcovou stredou pôstne obdobie, ktoré zahŕňa 40 všedných dní a 6 nedieľ.
Pôst v roku 2025 začína na Popolcovú stredu, ktorá pripadá na 5. marca 2025. Pôst sa končí na Bielu sobotu, ktorá v roku 2025 pripadne na 19. apríla.
Tento 40-dňový pôst ustanovila katolícka Cirkev na pamiatku 40 dní pôstu Nášho Pána Ježiša Krista na púšti, ktorým sa pripravoval na svoju verejnú činnosť.
Mojžiš na púšti sa postil 40 dní.
Ako sa postíme dnes
O pôste hovorí v súčasnosti priamo 5 kánonov Kódexu kánonického práva. Ide o kánony 1249-1253, ktoré uvádzam v plnom znení:
Kán. 1249 - Všetci veriaci, každý svojím spôsobom, sú z Božieho zákona viazaní konať pokánie; aby sa však všetci medzi sebou spojili istým spoločným zachovávaním pokánia, predpisujú sa dni pokánia, v ktorých sa veriaci majú osobitným spôsobom venovať modlitbe a konať skutky nábožnosti a dobročinnej lásky, majú sa zapierať vernejším plnením svojich povinností a najmä zachovávaním pôstu a zdržiavania sa podľa normy nasledujúcich kánonov.
Kán. 1250 - Dni a obdobia pokánia v celej Cirkvi sú jednotlivé piatky celého roka a pôstne obdobie.
Kán. 1251 - Zdržiavanie sa jedenia mäsa alebo iného pokrmu podľa predpisov konferencie biskupov sa má zachovávať každý piatok roka, ak naň nepripadá niektorý deň, uvedený medzi slávnosťami; zdržiavanie sa a pôst sa má zachovávať na Popolcovú stredu a v Piatok umučenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista.
Kán. 1252 - Zákon zdržiavania zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života. Zákon pôstu zaväzuje všetkých plnoletých až do začatia šesťdesiateho roka života. Duchovní pastieri a rodičia sa však majú starať, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia.
Kán. 1253 - Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavania, ako aj úplne alebo čiastočne zameniť pôst a zdržiavanie za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti.
Svojho času, konkrétne 28. januára 1992, teda ešte počas existencie Československej federatívnej republiky, vydala Biskupská konferencia ČSFR počas svojho zasadania v Brne pokyny ohľadom pôstnej disciplíny, ktoré platia aj dnes. Počas Popolcovej stredy a na Veľký piatok sa dodržiava prísny pôst.
Dňami pokánia sú samozrejme všetky piatky a veriaci sú v tieto dni povinní konať pokánie niektorým z nasledujúcich spôsobov:
- zdržiavať sa mäsových pokrmov;
- vykonať skutok nábožnosti - účasť na Svätej omši alebo Krížovej ceste, alebo sa pomodliť Bolestný ruženec;
- čítať aspoň 10 min. Sväté písmo;
- vykonať skutok lásky k blížnemu - navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci, navštíviť cintorín a pomodliť sa za zosnulých, hmotne pomôcť chudobným či viacdetným rodinám;
- zrieknuť sa sledovania televíznych programov, fajčenia, pitia alkoholických nápojov alebo vykonať ozajstné sebazapieranie.
Pod zakázaným mäsom sa rozumie mäso teplokrvných zvierat, ryby (chladnokrvné zvieratá) je povolené jesť. Prísny pôst znamená, že sa môžeme len raz do dňa do sýta najesť, večera a raňajky by mali byť ľahké, alebo by sme sa ich mali (ak neexistujú zdravotné problémy) vzdať úplne.
Celú pôstnu dobu je potrebné považovať za dobu pokánia a vzdať sa v tomto čase hlučných zábav. Ak by však mal niekto vážne dôvody nezachovať deň pokánia, môže mu miestny kňaz udeliť dišpenz, alebo zmeniť charakter jeho pokánia podľa Kánonu 1245 Kódexu kánonického práva.
Kán. 1245 - Pri zachovaní práva diecéznych biskupov, o ktorom sa hovorí v kán. 87, môže farár z oprávneného dôvodu a podľa predpisov diecézneho biskupa v jednotlivých prípadoch udeliť dišpenz od záväzku zachovávať sviatok alebo deň pokánia, alebo ich zameniť za iné nábožné skutky; môže to urobiť aj predstavený rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, ak sú klerické pápežského práva, vo vzťahu k vlastným podriadeným a iným, ktorí sa vo dne aj v noci nachádzajú v dome.
Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadla na 5. marca, sa pre kresťanov začína 40-dňové obdobie pôstu. Počas neho sa veriaci duchovne pripravujú na najväčší sviatok kresťanského cirkevného roka, Veľkú noc. Veľký pôst sa začína pre rímskokatolícku aj evanjelickú cirkev. Popolcová streda - rovnako ako aj Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok) - je dňom prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola. Následne kňazi a diakoni robia znak kríža popolom na čelá veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium". Popol má pripomenúť človeku jeho pôvod zo zeme i skutočnosť, že sa do zeme vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Obrad sypania si popola na hlavu v prvý deň pôstu sa praktizoval v cirkvi už od ôsmeho storočia. V roku 1091 koncil v Benevente zaviedol tento obrad pre celú cirkev, pričom sypanie si popola na hlavu sa nahradilo značením kríža popolom na čelo.
Pôst by mal bolieť
Podoba Veľkého pôstu sa začala ustaľovať už v 3.storočí po Kristovi. V 4. storočí Cirkev na synode v Gangre odsúdila predstavy sekty eustatovcov, ktorí tvrdili, že dokonalejší kresťania nemusia dodržiavať cirkevné pôsty. Stravovací pôst spočíval v zjedení jedného plnohodnotného jedla za 24 hodín, pričom porcia mala byť primeraná. Jedlo sa malo konzumovať okolo obeda.
Ohľadom množstva možno dodať, že svätý Tomáš Akvinský vo svojom diele Summa Theologiae zastáva názor, že „pôst by mal aspoň čiastočne bolieť“.
Dôvod je prozaický. Svätý Tomáš Akvinský kladie dôraz na skutočnosť, že pôst je zbraňou zameranou na potláčanie a prevenciu hriechu. Ak sa veriaci katolík rozhodne počas 40-dňového pôstu dodržiavať prísne pôstne pravidlá a bude jesť len okolo obeda, bude okolo obeda cítiť aj veľký hlad. Ak sa však rozhodne posunúť čas prijímania stravy na 15. hodinu popoludní, zapojí do svojho pôstu ešte nepríjemnejší pocit hladu a duchovná hodnota jeho pôstu sa tak zvýši. Navyše podľa tradície je 15. hodina aj hodinou Kristovho umučenia, a teda ak katolík vydrží nejesť až do 15. hodiny, uctí si tak počas pôstu ešte aj túto skutočnosť.
Porcia jedla počas pôstneho obdobia nemá byť veľká, odporúča sa približne porcia o váhe 230 - 250 gramov, katolícka Cirkev však vo svojej múdrosti kládla dôraz aj na to, z akej oblasti veriaci pochádza a ako ťažko fyzicky pracuje. Porcie pre ťažko pracujúcich, žijúcich v chladnejších oblastiach boli vždy o niečo väčšie. Líši sa aj zoznam zakázaných potravín. V každom prípade je počas pôstnych dní zakázané jesť mäso teplokrvných zvierat, v niektorých oblastiach však zakazovali aj vajcia či mliečne výrobky. Jedlá z múky, ovocie, zelenina, med, lekvár, sladkosti a rôzne bylinky však vždy povolené boli a boli povolené aj alkoholické nápoje, káva a tabak.
Pápež Benedikt XIV. vo svojej konštitúcii Non ambiginius z roku 1741 udelil dišpenz na jedenie mäsa počas pôstnych dní práve pre ľudí ťažko pracujúcich, alebo pre mladých do 14. roku života či starších od 60. roku života. Ak to však ich zdravotný stav dovoľoval, vrelo odporúčal pôstne obdobie so všetkou vážnosťou dodržiavať.
9 Days 9 Navratri Sundal Recipes | Vrat Recipes | Fasting Recipes | Navratri Prasadam | Bhog Recipes
Pôst je považovaný za funkciu cnosti zdržanlivosti a je potrebný k podpore duchovného blaha človeka. 56. kánon Trullanskej synody veľmi prísne trestal nedodržiavanie pôstu, tresty spočívali nielen v degradácii posvätených osôb, ale v prípade nutnosti aj v exkomunikácii laikov, ktorí nariadenia o pôste zatvrdilo odmietali dodržiavať.
Prísne nariadenie Trullanskej synody čiastočne zmiernil pápež Alexander VII. v roku 1665, ktorý uviedol, že kto poruší cirkevné nariadenia o pôste neúmyselne, nehreší ťažko, čiže ak pritom nekoná s pohŕdaním a vedomou neposlušnosťou. Hoci išlo o závažné porušenie cirkevných nariadení, nešlo o smrteľný hriech, ale o všedný hriech. Rovnako neschopnosť dodržať pôstny zákon a vážna nezlučiteľnosť pôstu s povinnosťami vlastného životného stavu postačuje na zánik povinnosti, najmä pre chorých, starých, tehotné či dojčiace, pre tých, ktorým pôst prináša bolesti a ohrozenie života (napr. diabetes).
Katolícka Cirkev formuje a upravuje požiadavky pôstu tak, aby zohľadňovala všetky záujmy veriacich. Ale treba si uvedomiť, že žiadna miera zhovievavosti nemôže odstrániť prirodzený a Boží pozitívny zákon, ktorý človeku ukladá umŕtvovanie a pokánie za hriech a jeho následky. Ľudské svedomie nemožno umlčať, každý vo svojom vnútri najlepšie vie, ako vysoko môže latku svojej pôstnej povinnosti a umŕtvovania položiť. A keď už raz túto latku položí, nemal by ju podliezať.
Tí, ktorí dodržiavajú prísne pôst, vedia, že dodržiavanie pôstu nie je v rozpore s potrebami ľudského organizmu. Ľudské telo skutočne z pôstu veľa získa, rovnako ako duša. Naše prirodzené túžby nie sú nevyhnutne nesprávne, ľahko sa však dokážu vymknúť spod kontroly. Nekontrolované vášne nakoniec vedú k správaniu, ktoré ohrozuje dušu človeka. Pôst umožňuje znova zbaviť sa týchto nesprávnych návykov a opätovne získať vnútornú a duchovnú slobodu.
Krásne to vyjadril Cirkevný otec Bazil Veľký, ktorý uviedol: „Pôst rodí prorokov a posilňuje človeka. Pôst je dobrou ochranou pre dušu, je lekárom tela, odpudzuje pokušenia, vyzdvihuje zbožnosť, podporuje bdelosť a cudnosť. Kto sa postí, ukazuje nielen pravý duch pokánia, ale aj poslušnosť ku Kristovi…“
9 bodov, prečo a ako dodržiavať pôst
- Na začiatku pôstu katolícka Cirkev jasne vyzýva „obrátiť sa a veriť v Evanjelium“ (Mk1,15). Aj keď je obrátenie človeka v prvom rade dielom Ducha Svätého, vyžaduje si našu spoluprácu. Tradične sa uznávajú tri metódy, ktoré vedú k zázračnému obráteniu srdca: modlitba, almužna a pôst (porovnaj Mt 6,1-18).
- Pôst je cesta, ktorou sa dobrovoľne zbavujeme potešenia, ku ktorému sme pripútaní a pôstom dovolíme, aby v nás nastal „hlad po Bohu“. Hriech je odvrátenie sa od Boha smerom k modlám, ktoré sme si vytvorili. Pôst a sviatosti sú cestou k odmietnutiu hriechu a zlých náklonností. Pôst pomáha povzbudiť pôvodnú túžbu, čiže obrátiť sa pomocou neho späť k Bohu a našej láske k Jeho stvorenstvu. „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení“ (pozri Mt 5,6): to je požehnanie zasľúbené tým, ktorí túžia byť odovzdaní Božiemu srdcu a vychutnávať si radosť z jeho prítomnosti.
- Pôst nám pomáha zbaviť sa otroctva voči svetským veciam, sebectva a privádza nás k nastoleniu harmónie vo vzťahu ku každému aspektu nášho života. Modlitba, charita, pokora, odpúšťanie, dobro sa tak stávajú čoraz viac aspektami formujúcimi našu osobnosť.
- Pôst posilňuje cudnosť a zdržanlivosť. Vďaka pôstu posilňujeme vlastnú vôľu a dostávame inštinkty pod kontrolu. Pôst a modlitba sú silnou zbraňou voči pýche.
- Pôst vedie k solidarite s tými najbiednejšími. Pôst je spôsobom ako vstúpiť do telesnejšieho spoločenstva s tými bratmi a sestrami v Kristovi, ktorí sú od neho vzdialení. Ide o osvojenie si Kristovho učenia: mať srdce, ktoré vidí biedu iných a pobáda nás konať…
- Pôst je jednoduchá forma asketizmu, dôležité je však uvedomiť si, že pôst by mal kráčať ruka v ruke s „agapé lásky k blížnemu“ a k Božiemu stvorenstvu. Pôst nie je pohŕdaním dobrými vecami tohto sveta, ale dobrovoľným vzdaním sa časných dobier pre väčšiu Božiu slávu.
- Pôst nám pomáha v duchovnom boji proti Zlu. Podobne ako sa Kristus postil 40 dní v púšti a nakoniec ho pokúšal diabol, aj katolík sa musí postiť a viesť duchovný boj proti hriechu a satanovi. V tomto boji používa osvedčené zbrane: sviatosti, modlitby, pôst.
- Výzva voči konzumnej spoločnosti. Obmedzenie vlastnej spotreby je v konzumnej spoločnosti činom, ktorý dokazuje „nadradenosť pojmu byť pred pojmom mať“. Skutočné šťastie nie je otázkou kvantity, ale kvality. Pôst nás robí silnejšími a uvedomelejšími v otázkach katolíckej viery.
- Pôst nás pripravuje na obdobie Milosti a života v Božej prítomnosti. Cirkev vždy zdôrazňovala a bude zdôrazňovať dôležitosť pôstu, v duchovnom boji nezabúda však ani na nezaslúžený dar milosti, ktorý získavame aj na konci pôstu počas Veľkonočnej vigílie.
| Deň | Udalosť | Pôstne praktiky |
|---|---|---|
| Popolcová streda | Začiatok pôstu, posvätenie popola | Prísny pôst, zdržiavanie sa mäsa |
| Piatky počas pôstu | Dni pokánia | Zdržiavanie sa mäsa, skutky nábožnosti, čítanie Svätého písma, skutky lásky |
| Veľký piatok | Umučenie a smrť Ježiša Krista | Prísny pôst, zdržiavanie sa mäsa |
| Celé pôstne obdobie | Doba pokánia a prípravy na Veľkú noc | Vzdať sa zábav, hlbšia modlitba a sebareflexia |