Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Je to však naozaj tak? Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu.
V praktickom živote si však môže veriaci klásť otázku, čo ak chce ísť na omšu v nedeľu večer, no tá je už „zo sviatku“, ktorý je nasledujúci deň. Má potom platnú nedeľnú omšu? Musí ísť do kostola aj na druhý deň? Práve tohtoročné obdobie Vianoc prinesie až tri situácie, ktoré môžu ľudí v tejto otázke zmiasť.
Oznámila to Apoštolská penitenciária s vysvetlením, že vypočula prosby viacerých biskupov v súvislosti s pretrvávajúcou pandémiou. Dá sa tak ľahšie predísť veľkému zhlukovaniu ľudí. V dekréte podpísanom 27. októbra hlavným penitenciárom kardinálom Maurom Piacenzom a regensom Mons. Nykielom sa píše, že Apoštolská penitenciária „potvrdzuje a rozširuje na celý mesiac november 2021 všetky duchovné benefíciá udelené dekrétom z 22. októbra 2020 (Prot. č.
Slovenskí biskupi vnímajú ako dobrý krok sprístupnenie verejných bohoslužieb, ktoré prichádza po viac ako troch mesiacoch. Podľa COVID automatu od pondelka 31. mája 2021 sú opäť rozšírené možnosti účasti na verejných bohoslužbách (bratislavské okresy prešli do oranžovej farby podľa Covid automatu). Počet návštevníkov v kostole nesmie prekročiť 50% kapacity na sedenie (20 osôb v pondelok-sobotu, 40 osôb v nedeľu). Presné počty osôb a konkrétne inštrukcie pre slávenia v kostole Notre Dame sú uvedené v prílohe. Podmienky účasti sú bližšie špecifikované v aktualizácii zo 17.
Aktualizované! Na základe Uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 808 z 31. decembra 2020, ktoré obmedzuje slobodu pobytu a pohybu zákazom vychádzania a na základe Vyhlášky 77 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nadobúdajúcej účinnosť 1. januára 2021, je vo všetkých slovenských diecézach a eparchiách od 1. januára 2021 pozastavené verejné slávenie bohoslužieb. Slovenskí biskupi toto nariadenie zobrali na vedomie a kňazov i veriacich žiadajú o jeho dodržanie, zároveň tiež prosia o veľkú trpezlivosť, ktorá bude pre dané obdobie mimoriadne potrebná.
Verejné bohoslužby počas plánovaného lockdownu od 19. decembra 2020 do 10. januára 2021 budú pokračovať, avšak s tým rozdielom, že počet účastníkov sa kvôli zhoršenej epidemiologickej situácii zníži na 25 percent kapacity miest na sedenie v chrámoch. V praxi to znamená, že bohoslužby sa môžu organizovať stále len pre sediacich účastníkov, každá druhá lavica v kostole zostane prázdna a v rámci obsadených lavíc bude medzi sediacimi vždy jedno miesto voľné. Čítať viac o Slávenie bohoslužieb od 19.
Od pondelka 16. novembra bude obnovené verejné slávenie bohoslužieb s možnosťou tzv. šachovnicového sedenia, ktoré sa používalo aj pri uvoľňovaní opatrení v prvej vlne. Upozorňujeme, že toto uvoľňujúce pravidlo má výhradnú platnosť pre sediacich a využiť sa môže polovica existujúcej kapacity kostola.
V kontexte sprísnených epidemiologických opatrení, ktoré vstúpili do platnosti vo štvrtok 15. októbra, v kostole Nanebovzatia Panny Márie Notre Dame sv. omše až do odvolania nie sú slávené verejne. Úmysly svätých omší budú kňazom odslúžené pri neverejnom slávení.
Cirkev dnes slávi Svätú sobotu (Bielu sobotu). Je to prísne neliturgický deň, neslávi sa svätá omša.V Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti. Sväté prijímanie v tento deň možno podávať iba ako viatikum.
Niektoré farnosti na Svätú sobotu (Bielu sobotu) ráno spievajú „lamentácie“ (žalospevy). Sú z čias, kedy bol Izrael zavlečený do babylonského zajatia a Jeremiáš sedel na rozvalinách Jeruzalema a nariekal spolu s inými pozostalými nad biedou, ktorá doľahla na Izrael. Sú to spevy bolesti, zármutku, vyznávania svojich hriechov a najmä prosba, aby nám Pán Boh odpustil a zachoval pri živote a doprial návrat.Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka ( 8.4.2023 je to o 19.23) v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia).
Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovanýVeľkonočná nedeľa Pánovho zmŕtvychvstaniaKatolícka cirkev slávi Veľkonočnú vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania ako radostnú slávnosť, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.
Slávenie Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania nemá nikdy začínať pred tzv. horou competens, ktorú určuje západ slnka v dnešný deň. V tomto roku 2023 je západ slnka o 19.23. Kňazi by mali rešpektovať, že toto slávenie teda nemá začínať pred touto hodinou. Pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrady začínali až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka.
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené. Začínajú sa Obradom svetla - požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece - paškálom. Diakon alebo kňaz ju nesú v sprievode do chrámu. Po slovách „Svetlo Kristovo - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova (má 3 až 7 čítaní zo Starého zákona, potom slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium), liturgiu krstu (ak niet krstencov, nasleduje požehnanie vody a obnovenie krstných sľubov), ďalej eucharistickú liturgiu a napokon v našich krajoch Eucharistická procesia na oslavu vzkrieseného Pána.
Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Sv. omsa v sobotu je platna na nedelu, ked ste boli po 17hodine.Skôr nie.Väčšinou je na farskych oznamoch napísané vigília alebo vigílna sv. Platna je, len ak z padnych dovodov dotycny sa nemoze zucasnit svatej omse dnes. Napriklad ak pracuje... a podobne. Ak si bola vcera a nejdes dnes lebo, tak platna nie je
Dovolenie " sláviť nedeľnú a sviatočnú sv. omšu už v predvečer" vydal Rím v roku 1965 pre Nemecko na skúšobnú dobu päť rokov. Ako dôvod sa vtedy uviedol nedostatok kňazov, ktorí v nedeľu museli slúžiť viac sv. omší, ale aj turistika či cestovný ruch. Samozrejme sa toto dovolenie uvádzalo do praxe s istou opatrnosťou. Avšak dobré skúsenosti prispeli k tomu, že v roku 1969 Nemecko dostalo trvalé dovolenie slúžiť sv. omše v sobotu večer. Nový Kódex cirkevného práva z roku 1983 už počíta pre celú katolícku cirkev s touto možnosťou.
Obavy, že by anticipované sv. omše mohli zatemniť zmysel nedele sú samozrejme opodstatnené. Ak zoberieme do úvahy moderný tred prežívanie víkendu, sobotný večer sa javí pre niektorých ako čas ukončenia všetkých prác, pre mladých ako emocionálne vyvrcholenie týždňa. Ukončený týždeň je fyzicky i psychicky do značnej miery zvládnutý a nový ešte nie je bezprostredne pred nami. A tak v sobotu je človek na základe tohto prístupnejší. Vzhľadom k tomu, ako dnes rýchlo a nekľudne žijeme, sa sobotný večer s jeho stíšením javí ako čas vhodný pre osobné, vnútorné slávenie. Aj preto v našej farnosti po večernej sv. omši nasleduje adorácia.
Rovnako aj blízkosť noci poukazuje na pamiatku Ježišovho vzkriesenia zo soboty do nedele. Takto chápaná večerná sv. omša môže a má byť skutočným začiatkom prežívania nedele, čo je aj v zhode s najstaršou kresťanskou tradíciou slávenia. Pre svoj veľkonočný charakter dostáva sobotná sv. omša určite plnší význam ako nedeľná sv. omša večer. Ak do tohto pohľadu zahrnieme aj dôvod praktický - nedostatok kňazov a nadmerné slúženie nedeľných sv. Ostáva už len otázka, kde v takomto prežívaní viery má miesto nedeľná sv. omša večer?
Tohtoročné vianočné sviatky prinesú situácie, v ktorých nemusia mať bežní veriaci jasno. Tzv. polnočná svätá omša v Kostole sv. Štefana v Piešťanoch 25. decembra 2017. Raz za čas sa tá diskusia medzi rímskokatolíkmi objaví. Katolíci majú povinnosť v nedeľu a prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši - tak si to mnohí pamätajú z hodín náboženstva.
Mnohí veriaci sa na Štedrý deň postia. Buď od mäsa, alebo niektorí nejedia vôbec až do večere. Podľa aktuálne platných noriem, ktoré sa nachádzajú v Kódexe kánonického práva, dňami prísneho pôstu a zdržiavania sa mäsitého pokrmu sú Popolcová streda a Veľký piatok (kán. Dňami pokánia sú všetky piatky roka a celé pôstne obdobie. V tieto dni sú veriaci zaviazaní vykonať skutok pokánia vrátane odopretia mäsitého pokrmu. (kán. „Ak teda 24. Na Štedrý deň, u nich nazývaný Navečerie Roždestva, zachovávajú prísny pôst až do večera. Podobne aj v predvečer Bohozjavenia (5.
Hoci sa to môže zdať úplne jasné, predsa len možno vnímať u niektorých ľudí pochybnosti, ako je to s platnosťou tzv. V niektorých rímskokatolíckych farnostiach býva táto polnočná omša ešte pred polnocou, napríklad 24. decembra o 22.00. Je takáto omša s platnosťou na 25. Kňaz Milan Puškar hovorí, že tzv. Veriaci sa však zúčastnil na svätej omši zo slávnosti Narodenia Pána aj vtedy, keď bol na svätej omši v predvečer slávnosti.
Najväčší zázrak - svätá omša
Veriaci sa môžu pýtať, ako je to s platnosťou svätej omše v takýchto prípadoch. Napríklad ak niekto pôjde v nedeľu 24. decembra na svätú omšu večer o 21.00, ale bohoslužba bude už zo slávnosti Narodenia Pána, počíta sa mu táto omša za obe - teda ako nedeľná a zároveň aj z Božieho narodenia z 25. „V tomto prípade sa jedna svätá omša, večer o 21.00, neráta za obidve slávenia. Veriaci môže ísť v nedeľu doobeda na svätú omšu, je to 4. adventná nedeľa, večer ísť nemusí - zúčastniť sa na vigílii alebo omši v noci nie je povinnosť, ak pôjde na svätú omšu počas dňa alebo večer 25.
Avšak ak sa niekto rozhodne ísť na svätú omšu 24. decembra až večer (niektorá vigílna svätá omša), ráta sa to, že zadosťučinil nedeľnému príkazu, aj napriek tomu, že svätá omša už nie je adventná, ale zo slávnosti. Samozrejme ho zaväzuje aj účasť na druhý deň 25. Tento princíp platí aj v prípade nedele 31. decembra 2023 a slávnosti Bohorodičky Panny Márie, ktorá je 1. V prípade Zjavenia Pána bude situácia podobná, ale s tým rozdielom, že už v piatok 5. januára bude večer slávená svätá omša zo slávnosti Zjavenia Pána.
Počas soboty 6. januára budú všetky sväté omše zo slávnosti vrátane večernej, keďže slávnosť má prednosť pred sviatkom, ktorý bude následne 7. V tejto súvislosti je dobré vedieť, že ak po nedeli nasleduje prikázaná slávnosť a veriaci príde na omšu v nedeľu večer, tá už bude z prikázanej slávnosti. Napríklad podľa cirkevného právnika a farára v Dlhej nad Oravou Jána Dudu sa „ukazuje, že veriaci, ktorý sa zúčastní na sv. omši (nezávisle od liturgického formulára sv. omše) v nedeľu večer, nie je už morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši aj na druhý deň. „Podobne to platí aj v prípade, ak na sobotu pripadá prikázaný sviatok a on sa zúčastní na sv. omši v sobotu večer, už nie je morálne povinný zúčastniť sa na sv. omši na prikázaný sviatok“.
„Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa. Povedzme príklad. V nedeľu chcem ísť od skorého rána na turistiku a v takom prípade budem večer na svätej omši veľmi unavený, a preto sa rozhodnem ísť radšej v sobotu večer. Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám podľa Juhása pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA.
„Čiže ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho. „Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym.
Vladimír Kiš si myslí, že hlavným dôvodom je prerušenie kontinuity slávenia ,Pánovej večere‘, z ktorej sa stali skôr ,Pánove raňajky‘. „Čo nie je priamo zlé, ale úplne sa tým prerušilo slávenie svätých omší v sobotu večer, dokonca aj veľkonočná vigília sa slávila v sobotu dopoludnia,“ reaguje. Postupná reforma Veľkého týždňa a následne aj svätej omše a liturgického roka obnovila večerné slávenia Eucharistie.
„Avšak sloboda, kedy ísť na svätú omšu, naozaj nemá byť príležitosťou len na splnenie si povinnosti, za ktorou nasleduje kresťanská ľahostajnosť,“ odpovedá Kiš. Ako negatívny príklad uvádza, keď ideme napríklad v sobotu večer alebo hoci aj v nedeľu ráno na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať. K tejto téme ešte patrí aj dovolenie cirkvi, aby sa nedeľná platnosť vzťahovala aj na sobášne omše, ktoré sú pomerne skoro v sobotné popoludnie.
Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Druhý vatikánsky koncil a pápež Pavol VI. však nie sú prví, ktorí zavádzajú túto zmenu v novodobých dejinách cirkvi. Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno. V úvode dokumentu sa Pius XII. Paschálna večera sa slávila v noci ako vigília alebo bdenie - stráž či očakávanie. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer.
Aký zmysel má vigília? Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“. V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes. Neurčovali našich 24 hodín. Táto prax má podľa Juhása aj biblické základy. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení. Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy. Podľa liturgistu Maria Righettiho zmätok nastal aj zvykom kvalifikovať eucharistickú slávnosť v sobotu večer ako „predsviatočná“, ako píše v druhom zväzku diela História liturgie, čo nie je chybné označenie, ale môže nepriamo uviesť do omylu.
Podmienky účasti na svätej omši
Podľa Kánonického práva existujú určité podmienky, ktoré je potrebné dodržiavať pri účasti na svätej omši a prijímaní sviatostí. Medzi ne patrí:
- Príprava na krst a výchova dieťaťa vo viere.
- Dodržiavanie prikázaných sviatkov a nedieľ.
- Možnosť dišpenzu od povinnosti účasti na svätej omši v prípade vážnych dôvodov.
- Podmienky pre pristupovanie k svätému prijímaniu (napr. nie v stave ťažkého hriechu).
Prikázané sviatky a nedeľa
Cirkev prikladá veľký význam sláveniu nedieľ a prikázaných sviatkov. Kánon 1246 hovorí o nedeli ako o prvopočiatočnom prikázanom sviatku. Veriaci by mali v tieto dni:
- Zúčastniť sa na svätej omši.
- Zdržať sa prác a činností, ktoré bránia sväteniu týchto dní.
- Venovať čas rodine, chorým a starým ľuďom.
Pôst a pokánie
Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Disciplína pôstu a pokánia má veriaceho viesť k vnútornému obráteniu a k uvedomeniu si utrpenia Ježiša Krista. Medzi praktiky pokánia patrí:
- Zdržiavanie sa mäsitého pokrmu.
- Konanie skutkov kajúcnosti.
- Modlitba a rozjímanie.
Odpustky
Odpustky sú odpustenie časných trestov za hriechy, ktoré už boli odpustené. Cirkev ich udeľuje na základe moci, ktorú jej dal Kristus. Podmienky pre získanie odpustkov sú:
- Sviatostná spoveď.
- Sväté prijímanie.
- Modlitba na úmysel Svätého Otca.
- Zrieknutie sa každého hriechu.
Manželstvo
Manželstvo je posvätný zväzok medzi mužom a ženou, ustanovený Bohom. Cirkev kladie dôraz na nerozlučiteľnosť manželstva a na jeho sviatostný charakter. V niektorých prípadoch môže cirkev vyhlásiť manželstvo za neplatné, ak neboli splnené určité podmienky pri jeho uzatváraní. Medzi dôvody nulity manželstva patrí:
- Nedostatočný manželský súhlas.
- Existencia manželskej prekážky.
- Nezachovanie predpísanej formy uzatvorenia manželstva.
Je dôležité rozlišovať medzi manželstvami nešťastnými a manželstvami neplatnými. Cirkev sa snaží pomáhať manželom v kríze a podporovať ich v snahe o obnovu manželského zväzku.
Táto tabuľka sumarizuje hlavné sviatky a obdobia v cirkevnom roku, ktoré ovplyvňujú účasť na svätých omšiach a platnosť sobotných omší s nedeľnou platnosťou:
| Obdobie/Sviatok | Charakteristika | Vplyv na sväté omše |
|---|---|---|
| Advent | Príprava na Vianoce | Sobotné omše môžu mať charakter vigílie Narodenia Pána |
| Vianoce | Slávnosť Narodenia Pána | Polnočná omša a omše v nasledujúcich dňoch |
| Pôst | Príprava na Veľkú noc | Dni pokánia, pôstu a modlitby |
| Veľká noc | Slávnosť zmŕtvychvstania Pána | Veľkonočná vigília a nedeľné omše |
| Bežné obdobie | Obdobie mimo hlavných sviatkov | Pravidelné nedeľné a sviatočné omše |