Pri návšteve Hronského Beňadiku si človek kladie otázku, aká bola dedina pod kláštorom, keď tento bol modernou budovou. Kláštor Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia.
Dnes je Hronský Beňadik zvláštnou zmesou spomienok na ranné podnikateľské počiny po Veľkej nežnej novembrovej revolúcii v podobe insitných reklám na zatvorených obchodoch, éru reálneho socializmu a jeho veľkopotravín pre celú obec a nekompromisného, európsko-úniového, čerpania finančných prostriedkov z fondov na obnovu vidieka.
Založenie a význam kláštora
Kláštor v Hronskom Sv. Beňadiku založil Gejza dva roky pred smrťou, krátko po svojej korunovácii, v roku 1075. Mal vtedy okolo tridsaťpäť rokov, z toho viac ako desať rokov strávil v hodnosti nitrianskeho vojvodu.
Bol skúsený, na vrchole síl a zrejme dobre vedel čo robí. Dobre vedel aj to, prečo na kláštor vybral miesto uprostred lesov, na križovatke ciest, ktoré do stredoslovenských hôr viedli z jeho niekdajšieho kniežacieho sídla v Nitre, aj z jeho nového kráľovského pôsobiska v Zadunajsku. Iste to mal dobre premyslené, pretože novému kláštoru určil významné hospodárske aj kultúrne úlohy.
Benediktíni z Hronského Svätého Beňadika zakladali na kláštorných majetkoch nové dediny, a tak sa starali o kolonizáciu dosiaľ neobývaných častí Pohronia. Určite nie náhodou, ale práve z Gejzovej predvídavosti toto územie zohralo neskôr významnú úlohu v hospodárskom a politickom živote krajiny.
Prvou písomnou zmienkou o Hronskom Beňadiku je zakladajúca listina kláštora, ktorá pochádza z roku 1075. V tomto čase vznikla prvá románska kláštorná Bazilika sv. Benedikta, ktorá bola trojloďová.
V polovici 14. storočia sa začalo s výstavbou dnešnej gotickej katedrály (1346-1410), ktorá sa monumentálne týči nad obcou učupenou v úzkom údolí Hrona.
Architektúra a prestavby
Hoci sa z pôvodnej, ešte románskej, stavby toho veľa nezachovalo (a to málo čo sa zachovalo je očiam neviditeľné, pretože sa stalo súčasťou neskorších prestavieb) ešte dnes táto stavba budí rešpekt. Dnešnú podobu začala trojloďová halová stavba nadobúdať v rokoch 1346 až 1375.
Ibaže už v 15. storočí, v období vnútropolitických nepokojov, celý areál vyhorel. S opevňovacími prácami sa začalo už v roku 1530 (vybudovaný bol padací most), ale od roku 1537 sa najbližších sto rokov so stavbou stále niečo dialo. Pribudol nový trakt, kostol prestavali na pevnosť, zvýšilo sa obvodové murivo, pribudli strieľne, delové a palebné postavenia.
Všetko vyzerá tak goticky. Súbor stavieb je skutočne gotický. Vonkajšia úprava je neogotická. Až impozantný. Nie je to forma francúzskej zdobnej gotiky s chrličmi a ružicami, ale tá surová, kamenná forma so štíhlymi a vysokými líniami priznávajúcimi svoju duchovnú orientáciu k sakrálnej stavbe, súčasne hrubou pevnosťou priznáva, že smelo odolá útoku peších vojsk.
O prestavbu, ktorá mala byť návratom k pôvodnej podobe kláštora a kostola sa na konci 19. storočia, sa postarali Ferenc Storno a Otto Sztehló. Ich prístup si zaslúži pochvalu, hoci na škodu veci nechali odstrániť vstupnú bránu s padacím mostom. Rovnako menej príjemným rozhodnutím bolo rozhodnutie o premiestnení častí gotického mobiliáru do Ostrihomu, do Kresťanského múzea.
Relikvie a zaujímavosti
Kláštoru ostala v opatere relikvia, ktorá stojí za zmienku. Kus plátna, ktorým mala Veronika utrieť Ježišovu tvár pri jeho výstupe na Golgotu. Hronský Beňadik sa pýši druhým najstarším opátstvom založeným na území Slovenska, ktoré je známe ako Perla Pohronia.
Do Hronského Beňadika prichádzajú veriaci a turisti aj kvôli Relikvii Kristovej krvi. Je ňou kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten ju priniesol do Hronského Beňadika pri príležitosti posvätenia kostola v roku 1483, pretože chrám považoval za dôstojné miesto jej uloženia.
Od toho času sa úcta k Božej Krvi začala šíriť po celom okolí. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku, ktorú 26.marca 1489 posvätil nitriansky biskup Gregor. V prvej polovici 19. storočia Beňadik navštívil kardinál Alexander Rudnay, ktorý vzal relikviu so sebou, dal ju ozdobiť a potom označil svojou pečaťou.
Kláštor ako hodnoverné miesto
Dôležitosť kláštora vyplývala aj z jeho pôsobenia ako hodnoverného miesta, ktoré v živote feudálnej spoločnosti zohrávalo významnú úlohu. Vydávali sa tu všetky druhy písomností, overovali listiny, úradne riešili majetkoprávne spory, spravoval archív, deponovali cennosti. Svoje písomnosti tu archivovala aj okolitá šľachta.
Vojnové udalosti a prestavba na pevnosť
Vojnové udalosti v Uhorsku po moháčskej porážke a následné ohrozenie Turkami sa stalo osudným pre ďalší vývoj kláštora. Rozpustili kláštornú komunitu, v prvej polovici 16.storočia kláštor zanikol a vyrástla z neho mohutná renesančná pevnosť.
Kláštor zotrval ako pevnosť až do konca tureckých nájazdov. Turci v roku 1599 mesto spustošili a vypálili. V rokoch 1555 a 1564 Turci opäť napadli a vyplienili okolie Sv. Beňadika. Mesto samotné zrejme ochránila novopostavená pevnosť, no v roku 1564 nájazdy spôsobili druhú etapu výstavby opevnenia.
Pre okolie tak predstavovali stále reálne nebezpečenstvo, čo spôsobilo ich posledné plienenie vo Sv. Beňadiku. V tom čase sa už posádka pevnosti skladala z osemnástich jazdcov, štyroch strážcov a šestnástich pešiakov. Kapitula, ako vlastník panstva a pevnosti, niesla náklady na financovanie posádky.
Súčasnosť
V rokoch 1929 až 1950 kláštor spravovali saleziáni. V tom období vybudovali v dolnej časti sýpky divadlo, v ktorom okrem ochotníkov hrávali aj samotní rehoľníci. Od roku 1999 do roku 2014 sa o kláštor starali bratia rádu pallotínov. Od roku 2015 je kláštor v správe Biskupského úradu v Nitre.
V budove sýpky sú umiestnené expozície z histórie kláštora a nedávno pribudla expozícia opátskeho krídla. Kláštor je otvorený denne počas komentovaných prehliadok.
Kultúrna pamiatka
Kláštorný komplex Hronský Beňadik bol 24. júna 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Bohatá história, vzácne architektonické dielo ako i existencia tunajšieho najstaršieho benediktínskeho kláštora na Slovensku boli podnetom, že kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku bol 24. júna 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Kláštor v Hronskom Beňadiku bol vystavaný na strategickom mieste - na križovatke dôležitých obchodných ciest. Archeologické výskumy tu potvrdili prítomnosť staršieho osídlenia. Dejiny kláštora spadajú do roku 1075, kedy bol slávnostne vysvätený a zároveň mu boli pripísané panovníkom Gejzom I. majetkové práva a privilégiá.
Kláštor bol vyhlásený 15. mája 1965 za kultúrnu pamiatku a v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku. Zároveň patrí k jednému z divov Banskobystrického kraja.
Zhrnutie
Kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku je nielen významnou národnou kultúrnou pamiatkou, ale aj miestom s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Od svojho založenia v roku 1075 prešiel mnohými prestavbami a zmenami, ktoré ho formovali do podoby, akú poznáme dnes. Jeho strategická poloha, architektonické skvosty a vzácne relikvie ho robia atraktívnym cieľom pre turistov a pútnikov z celého sveta.
Tabuľka udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1075 | Založenie kláštora a jeho slávnostné vysvätenie |
| 1346-1410 | Výstavba gotickej katedrály |
| 1483 | Kláštor získal relikviu Kristovej krvi od kráľa Mateja Korvína |
| 1530-1588 | Prestavba kláštora na renesančnú pevnosť |
| 1599 | Spustošenie a vypálenie mesta Turkami |
| 1881 | Požiar kláštora a následná neogotická prestavba |
| 1963 | Vyhlásenie kláštora za národnú kultúrnu pamiatku |