Rád menších bratov kapucínov (OFM Cap) je františkánske mužské rehoľné spoločenstvo. Vznikli ako reformné hnutie, ktoré sa snažilo o návrat k pôvodnej prísnosti františkánov. Do roku 1619 patrili pod právomoc generálneho ministra minoritov.
Najvyšší predstavený rádu sídli v Ríme. Rád pozostáva z bratov, pričom niektorí z nich sú kňazmi. Kapucíni nemajú vymedzený nejaký konkrétny druh činnosti, na ktorú by sa prednostne sústredili, ich prvoradé poslanie je služba najbiednejším tohto sveta. V posledných rokoch sa však aj na výzvy pápežov aktívne venujú službe vysluhovania sv. zmierenia.
Záujemcovia o vstup do rádu najprv absolvujú kandidatúru, ročný postulát a potom nasleduje ročný noviciát. Po ňom sa skladajú dočasné sľuby na tri roky, s možnosťou predĺženia do deviatich rokov. Ženský rád klarisiek-kapucínok je kontemplatívnym rádom, ktorý žije v pápežskej klauzúre.
V Hriňovej, mestečku učupenom pod Poľanou, s asi 7500 obyvateľmi, z čoho viac ako polovica žije po okolitých lazoch, sa nachádza Kláštor kapucínov. Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996.
S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica s rodinou, žijúci na Raticovom vrchu. Tento rímsko-katolícky kostol je zasvätený Panne Márie Fatimskej. Nachádza sa v miestnej časti Raticov Vrch. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev.
V roku 1992 dňa 23. mája bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala 13. októbra 1994, ktorú vykonal tiež Mons. Rudolf Baláž za účasti množstva veriacich a Menších bratov kapucínov, ktorí tento kostol dostali do správy a neskoršie si vedľa neho postavili kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym.
Výrazným prispením brata kapucína Dávida Tencera, islandského biskupa, pri kostole vyrástol kláštor. Základný kameň posvätil 2. októbra 1996 kapucín Ján Riecky a kláštor posvätil vtedajší gvardián brat Dávid Tencer 1. januára 1998.
Od tej doby kláštor prešiel rôznymi personálnymi zmenami a v rokoch 1996 - 2011 bol miestom postulátu. Okrem niekoľko-dňovej „prvopiatkovej“ pastorácie v DSS a okolitých lazoch, bratia kňazi v prípade potreby pomáhajú okolitým farnostiam.
Cesta tajomnou minulosťou Slovenska: Odhaľovanie nevypovedaných príbehov
Typickou aktivitou kláštora je organizovanie fatimských sobôt vždy v 1. sobotu mesiaca. Púť začína o 14:00 spovedaním, o 15:00 sa modlí svätý ruženec.
Ďalšie sakrálne stavby v Hriňovej
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v kaplnke Nanebovzatie Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a bola len skromných rozmerov. Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla.
Pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol a fara bol 22. decembra 1926 kúpený od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. - začiatok stavby v roku 1939 posvätený 8. septembra 1947 biskupom Dr.
Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Svätyňa je polygonálna priestorovo pomerne malá. Má hviezdicovitú klenbu, rebrá ktoré sa zbiehajú vo svorníku. Na oknách vo svätyni sa nachádza maľba na skle sv.Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný. Pôdorys kostola predstavuje kríž, lebo hlavnú loď križuje priečna, ktorá vytvára na bokoch dve bočné kaplnky. V nich sa nachádzajú bočné oltáre a spovednice.
Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobe osemcípej hviezdicovitej kupoly. Ostatná klenba má lomené oblúky. Vzadu je veľký organový chór s dvojmanuálovým organom, postavený firmou Varhany Krnov, ktorý sa radí medzi najväčšie na Slovensku a je druhým najväčším v diecéze. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 metrov vysoká vstavaná veža, v ktorej sú tri zvony a nové hodiny.
Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kefka z Š. Kostelca. Jeden bočný oltár predstavuje Kalváriu, kde sa nachádza Kristus na kríži a pod ním stojí Panna Mária a apoštol Ján. V spodnej časti oltára je urobený aj Boží hrob. Druhý bočný oltár je pôvodný oltár sv. Karola Baromejského, ktorý sa predtým nachádzal v kaplnke Kňažského seminára v Banskej Bystrici. Pod chórom najdeme ešte jeden, pôvodne bočný oltár. Na ňom je socha sv. Antona. Nachádza sa tu aj Lurdská jaskyňa so sochami Panny Márie a sv. Bernadety. Na stenách visí plastická krížová cesta.
Náklady na stavbu presiahli v tej dobe milión korún, čím sa vyčerpali finančné možnosti farnosti tak, že kostolné zariadenie bolo dopĺňané neskôr. Napr.lavice boli zhotovené až v roku 1965.
Pri kostole na návrší sa nachádza aj kamenný kríž z druhej polovici 19. storočia (pravdepodobne z roku 1882), na ktorom je vytesaná postava kráľa a symbol kráľovskej ľalie. V čase keď bola kaplnka zbúraná boli časti ako aj oltár použité pri výstavbe kaplnky v miestnej časti Snohy. Dnes na tomto mieste (parcele č. 14310) stojí dom smútku.