Hriňová, mestečko učupené pod Poľanou s približne 7500 obyvateľmi, z čoho viac ako polovica žije po okolitých lazoch, ukrýva niekoľko významných sakrálnych pamiatok. Medzi ne patria rímskokatolícke kostoly, ktoré sa vyznačujú svojou architektúrou a bohatou históriou.
Medzi najvýznamnejšie sakrálne pamiatky v Hriňovej patrí Kláštor kapucínov a Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu. Poďme sa bližšie pozrieť na ich históriu a význam.
Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu
Rímskokatolícky kostol zasvätený Panne Márii Fatimskej sa nachádza v miestnej časti Hriňovej, na Raticovom vrchu. Je vyhľadávaným miestom pre návštevníkov, nakoľko je situovaný v krásnom prostredí hriňovských lazov a vyniká nádhernými scenériami na okolitú krajinu.
S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica s rodinou, žijúci na Raticovom vrchu. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev. V roku 1992 dňa 23. mája bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala 13. októbra 1994, ktorú vykonal tiež Mons. Rudolf Baláž za účasti množstva veriacich.
1. marca 2025 sa v Hriňovej na Raticovom vrchu uskutočnila konsekrácia kostola Panny Márie Fatimskej, ktorý v súčasnosti spravujú bratia kapucíni. Pozvanie prijal banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec, ktorý kostol konsekroval. Táto významná udalosť pripadla na prvú sobotu v mesiaci, kedy sa v tomto kostole uskutočňujú každý mesiac už niekoľko rokov tzv. fatimské soboty, dni modlitby, zmierenia sa s Bohom a spoločenstva pri slávení Eucharistie. Otec biskup Marián prítomných počas príhovoru povzbudil k aktívnej účasti a spomenul chrám ako miesto stretnutia sa človeka s Bohom, alebo spoločenstva s Bohom.
Pri kostole na návrší sa nachádza aj kamenný kríž z druhej polovice 19. storočia (pravdepodobne z roku 1882), na ktorom je vytesaná postava kráľa a symbol kráľovskej ľalie.
Proč římská armáda dbala více na obuv než na zbraně?
Kláštor Kapucínov
Kostol dostali do správy bratia kapucíni v roku 1996, ktorí si vedľa neho postavili kláštor, ktorý je zasvätený Svätým anjelom strážnym. Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996. Výrazným prispením brata kapucína Dávida Tencera, islandského biskupa, pri kostole vyrástol kláštor. Základný kameň posvätil 2. októbra 1996 kapucín Ján Riecky a kláštor posvätil vtedajší gvardián brat Dávid Tencer 1. januára 1998.
Od tej doby kláštor prešiel rôznymi personálnymi zmenami a v rokoch 1996 - 2011 bol miestom postulátu. Okrem niekoľko-dňovej „prvopiatkovej“ pastorácie v DSS a okolitých lazoch, bratia kňazi v prípade potreby pomáhajú okolitým farnostiam.
Rád menších bratov kapucínov (OFM Cap) je františkánske mužské rehoľné spoločenstvo. Vznikli ako reformné hnutie, ktoré sa snažilo o návrat k pôvodnej prísnosti františkánov. Do roku 1619 patrili pod právomoc generálneho ministra minoritov. Najvyšší predstavený rádu sídli v Ríme. Rád pozostáva z bratov, pričom niektorí z nich sú kňazmi. Kapucíni nemajú vymedzený nejaký konkrétny druh činnosti, na ktorú by sa prednostne sústredili, ich prvoradé poslanie je služba najbiednejším tohto sveta. V posledných rokoch sa však aj na výzvy pápežov aktívne venujú službe vysluhovania sv. zmierenia. Záujemcovia o vstup do rádu najprv absolvujú kandidatúru, ročný postulát a potom nasleduje ročný noviciát. Po ňom sa skladajú dočasné sľuby na tri roky, s možnosťou predĺženia do deviatich rokov. Ženský rád klarisiek-kapucínok je kontemplatívnym rádom, ktorý žije v pápežskej klauzúre.
Typickou aktivitou kláštora je organizovanie fatimských sobôt vždy v 1. sobotu mesiaca. Púť začína o 14:00 spovedaním, o 15:00 sa modlí svätý ruženec a po ňom nasleduje svätá omša pre pútnikov.
Kaplnka v Krivci
Ďalšie sakrálne stavby v Hriňovej
V Hriňovej sa nachádzajú aj ďalšie sakrálne stavby, ktoré stoja za zmienku:
- Kostol sv. Petra a Pavla: Kostol sv. Petra a Pavla je dielom moderného staviteľstva, ktoré zladilo prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu. Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947. Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií.
- Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie: V meste boli prvé bohoslužby odbavované v kaplnke Nanebovzatia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a bola len skromných rozmerov.
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej
Farnosť Hriňová bola vyčlenená z veľkej farnosti Detva v roku 1928, zo začiatku len ako Expozitúra Detvianskej farnosti. Prvým správcom farnosti sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
Sakrálne pamiatky v Hriňovej svedčia o silnej viere a tradíciách miestnych obyvateľov. Kostol Panny Márie Fatimskej na Raticovom vrchu a Kláštor kapucínov sú dôležitými duchovnými centrami, ktoré priťahujú pútnikov a návštevníkov z celého Slovenska.