Slovenská minoritská kustódia erigovala nový misijný kláštor v južnom Albánsku. Mesto Fier sa nachádza 200 km južne od hlavného mesta Albánska - Tirany.
Mapa mesta Fier v Albánsku
Založenie a patrón kláštora
„Paqe e te mira!” v albánskom jazyku znamená Pokoj a dobro! Tento pozdrav výrazne zaznel v meste Fier na prvú adventnú nedeľu, 27. novembra 2011, počas erigovania nového kláštora minoritov, ktorého patrónom sa stal sv. Maximiliána M. Kolbe.
Svätý Maximilián Kolbe
História prítomnosti minoritov v Albánsku
Bratia minoriti z Talianska pôsobili v Albánsku v rokoch 1940-1946. Dodnes ešte v Padove žije posledný misionár, páter Giorgo Carrare, ktorý v tom čase pôsobil na území Albánska. Bratia tu vtedy slávili liturgiu v dvoch obradoch, v latinskom a byzantskom.
Novodobá história prítomnosti minoritov v Albánsku sa začala 6. mája roku 2006, kedy apoštolský administrátor južného Albánska Mons. Hil Kabashi OFM, poslal nášmu vtedajšiemu kustódovi, pátrovi Luciánovi Boguckému, prosbu o vyslanie misionárov na toto územie. Už v tom istom roku, 10. októbra, prichádzajú na prvú vizitáciu bratia Lucián a Adam, a z Ríma páter Tadeusz Świątkowski z generálnej kúrie.
Na misijnú nedeľu 21. novembra 2007 prišiel do Albánska náš brat Jaroslav Cár a tento krát už na trvalo. Jeho domovom sa dočasne stala biskupská rezidencia vo Vlore. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta 2008 prišiel za ním brat Marek Redlich, a tak spoločne začali pôsobiť vo farnosti Nepoškvrnenej Panny Márie vo Fier, kde predtým počas deviatich rokov spravoval farnosť sám miestny biskup. V prvú adventnú nedeľu roku 2008 bratia minoriti prijali túto farnosť oficiálne do svojej správy.
Kustodiálna kapitula, ktorá sa usutočnila v máji a júni 2011 v Brehove, rozhodla o riadnom právnom erigovaní kláštora vo Fier. Dňa 4. októbra generálny minister nášho rádu, brat Marco Tasca, potvrdzuje prosbu brata Jaroslava Zachariasza, provinciála krakovskej provincie, o erigovanie nového kláštora. Mocou úradu, so súhlasom miestneho diecézneho biskupa, dekrétom zo dňa 12. novembra 2011 provinciál ustanovil a ohlásil kanonické založenie nového kláštora a za jeho patróna ustanovil sv. Maximiliána M.
Brat kustód spolu so svojim definitóriom zvolili za prvého gvardiána kláštora vo Fier brata Jaroslava Cára. Slávnostné erigovanie kláštora sa uskutočnilo 27. novembra 2011 pri svätej omši vo farskom kostole vo Fier za účasti diecézneho biskupa Kabashiho i zástupcov slovenskej kustódie a krakovskej provincie minoritov.
Minoritný rád na Slovensku
Podľa niektorých prameňov prví minoriti prišli na územie dnešného Slovenska už za života sv. Františka. Jedna z kroník uvádza, že v roku 1219 bola vyslaná do Uhorska skupina Menších bratov pod vedením brata Jána z Penny. Táto misia však stroskotala. V roku 1221 generálny minister brat Eliáš rozhodol o novej výprave bratov do Uhorska, tentokrát pod vedením brata Cézara zo Speieru. Ich príchod je začiatkom usídlenia a rozvoja rádu v našej krajine. Za najstarší na Slovensku je považovaný minoritský kláštor v Trnave, založený v roku 1224.
Minoritný kostol a kláštor v Trnave
V roku 1272 generálny minister rádu sv. Bonaventúra z Bagnoregia nariadil urobiť súpis všetkých konventov. V ňom nachádzame kláštory v týchto slovenských mestách: Bratislava, Nitra, Trnava, Trenčín, Slovenská Ľupča, a Čachtice. Pôvodná provincia Menších bratov v Uhorsku bola zasvätená Panne Márii.
Bratia si pre svoju jednoduchosť a horlivosť v práci získali obľubu u jednoduchého obyvateľstva aj u šľachty, ktorá ich podporovala, čo im umožnilo rýchly rozvoj; zo súpisu z roku 1282 vyplýva, že Uhorská provincia mala celkom 54 kláštorov. Turecké nájazdy v nasledujúcom období a dominancia luteranizmu v 16. storočí prispeli k úpadku rádu.
V 15. storočí prenikajú do Uhorska bratia z observantskej vetvy rádu, ktorí pôsobili na Balkáne v rámci bosnianskej vikárie. Títo bratia postupne zakladajú kláštory vo Fiľakove, Hlohovci, Skalici, Solivare, neskôr v Humennom a Okoličnom. Sú počiatky tzv. Salvatoriánskej provincie bratov nazývaných u nás ľudovo františkánmi.
Minoriti preto musia v 17. storočí v podstate odznova zakladať svoju prítomnosť na Slovensku. Začali pôsobiť v tom čase predovšetkým ako potulní kazatelia a ľudoví misionári hlavne na východe a severe Slovenska. Prvé stabilné miesto nachádzajú v Stropkove (1617), ďalej vo Vranove, Humennom, Rade, Košiciach a obnovujú svoju prítomnosť v Levoči. Z kláštorov na východnom Slovensku bola v roku 1675 v rámci obnovenej uhorskej provincie ustanovená minoritská kustódia sv.
V roku 1673 bol založený kláštor v Prešove, ktorý sa stal centrom misijných aktivít minoritov a sídlom rádového teologického učilišťa. Táto forma štúdia sa v roku 1726 transformovala na Studium generale, kde sa bratia pripravovali štúdiom teológie nielen ku kňazstvu, ale aj k získaniu akademických stupňov, okrem teológie aj z filozofie, cirkevného práva a exegézy.
Až do jeho zrušenia cisárom Jozefom II. v roku 1787 generálne štúdium v Prešove pripravilo pre misijnú činnosť mnohých kňazov, ktorí sa mimoriadnym, dosiaľ nedoceneným spôsobom zapísali do dejín katolizácie Slovenska. K významným osobnostiam tohto času patrili: páter Ján Baptista Reggiani, Boží služobník Didák Kelemen, či horlivý ľudový misionár Oravy a spisovateľ páter Serafín Bosák.
Od roku 1818 minoritský kostol sv. Jána Krstiteľa v Prešove slúži ako katedrála prešovského grécko-katolíckeho biskupstva, a budova ako arcibiskupská rezidencia. K málo známym skutočnostiam patrí to, že v tomto kostole sú pochované telá viacerých minoritov-mučeníkov, ktorí v 17.
Po tomto požehnanom období v dejinách slovenských minoritov nastalo, podobne ako u mnohých reholí v tom čase, obdobie kríz, zapríčinené jozefínskymi reformami, no hlavne šíriacim sa racionalizmom a sekularizáciou. Do roku 1925 patrili slovenskí minoriti do Uhorskej provincie. Potom boli pričlenení k novovzniknutej Československej provincii sv. Cyrila a Metoda s provinciálnym sídlom v Brne.
V roku 1950 pred likvidáciou kláštorov mali slovenskí minoriti 4 kláštory a to v Levoči, Spišskom Štvrtku, Brehove a v Poprade-Strážach. Po barbarskej noci sa spolu s ostatnými rehoľníkmi dostali do internačných táborov; neskôr pôsobili v pastorácii. Po roku 1990 sa mohol život rehole obnoviť. Pre malý počet rehoľníkov, ktorí boli vo vysokom veku, im prišli na pomoc bratia z Krakovskej provincie.
Po trinástich rokoch od pádu komunizmu vytvorili minoriti na Slovensku vlastnú viceprovinciu, zvanú kustódiou. V náväznosti na minoritské prvopočiatky na Slovensku sa jej patrónkou stala Najsvätejšia Panna v tajomstve Nepoškvrneného počatia. V súčasnosti do slovenskej kustódie patrí asi dvadsiatka bratov pôsobiacich v štyroch komunitách v Levoči, v Spišskom Štvrtku, v Brehove a v Bratislave.