S Vianocami si úzko spájame radosť z rozdania či prijatia vianočných darčekov a tento čas v nás vyvoláva aj tie emócie, kedy viac myslíme na druhých a máme viac otvorené srdcia. V dnešnej dobe nie je žiadnou výnimkou, keď sa človek z rôznych dôvodov, vlastnou vinou alebo cudzím pričinením ocitne bez strechy nad hlavou, bez domova alebo je odkázaný na pomoc druhých.
Práve táto téma inšpirovala k návšteve občianskeho združenia Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom. Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka - vtedy ešte len o osade, pochádza z r. 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Kláštor je zaujímavý práve pre históriu.
Občianske združenie Dobrý Pastier dostalo svoj vianočný darček v podobe oficiálneho povolenia k jeho vzniku zo strany Biskupského úradu v Banskej Bystrici dňa 18. decembra v roku 2008 a vďaka pomoci a požehnaniu dnes už zosnulého biskupa Rudolfa Baláža. Stalo sa tak aj vďaka finančnej podpore Žilinského samosprávneho kraja a zásluhou húževnatého, obetavého a sociálne cítiaceho kňaza a správcu centra d.p.
Občianske združenie Dobrý Pastier - rozhovor
Základné informácie o OZ Dobrý Pastier
V Kláštore pod Znievom riadi jeden z najväčších útulkov pre bezdomovcov. Využívajú každé vykurované miesto. Priamo v pracovni má kňza Vladimír Maslák liaheň kurčiat a kačíc. Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák.
Poslanie: "Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár.
Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku.
Myšlienka pomoci ľuďom v núdzi sprevádza socovského farára celý život. Je presvedčený, že právo na dôstojný život a bývanie má každý človek.
Otec Vladko Maslák začal realizovať túto myšlienku s asi desiatimi chlapmi, ktorých prichýlil k sebe na faru ešte v predchádzajúcej farnosti v roku 2007. Začiatky boli veľmi ťažké. Kňaz s platom duchovného, desať chlapov bez kvalifikácie a bez finančných prostriedkov v pätnásť rokov nepoužívaných starých budovách. Nemali funkčnú elektriku, kúrenie, ani žiadne sociálne zariadenie.
Dnes, keď sa stretnete s ľuďmi z tohto spoločenstva, pôsobia vyrovnane, vyzerajú spokojní, šťastní. Ku koncu januára 2014 tu spolu býva asi 150 chlapov a ďalších asi 40 je ubytovaných v domove pre chorých a starých, ktorý si sami postavili. O chorých chlapov sa tu starajú rádové sestry, ktoré sú vyštudované zdravotné sestry alebo opatrovateľky. Chlapi, ktorí sem prichádzajú, majú väčšinou za sebou ťaživú minulosť, ktorá ich dohnala na okraj spoločnosti, na ulicu. Na tomto mieste však našli úctu a porozumenie.
Pána farára nezaujíma ich minulosť, len prítomnosť. Pre vzájomné spolunažívanie platia dohodnuté určité pravidlá. Kto ich poruší, napr. požívaním alkoholu, musí odísť za bránu. Vrátiť sa môže triezvy, ale opätovné porušovanie pravidiel sa netoleruje.
Štruktúra a služby
V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok.
- Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.
- Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu.
- Ľudí, ktorí sú u nás už rok a opäť si osvojili sociálne a pracovné návyky v takej miere, že sa dokážu zaradiť späť do života, odchádzajú do Domu na polceste.
- Tam sú už ľudia, ktorí chodia do práce.
- Vykonávajú rôzne práce, či v stolárstve, neografii alebo aj hospodárstve.
- Základom je, aby sa dokázali vrátiť do reálneho života.
- Tento rok sme zriadili aj zariadenie pre seniorov.
Poskytujeme tu služby ľuďom od 18 rokov, pomoc pre širokú paletu ľudí, ktorí stratili bývanie, pre ľudí bez prístrešia, pre tých, ktorí už vyšli z detského domova po dovŕšení dospelosti, domov pre tých, ktorí prešli rozličnými závislosťami a stratili bývanie aj pre tých, ktorí prichádzajú po výkone trestu a nemajú sa kde vrátiť. Ponúkame štyri služby: útulok, dom na polceste (ľudia, ktorí chodia do zamestnania a nemajú kde bývať), zariadenie pre seniorov a zariadenie opatrovateľskej služby. Bojujeme proti závislostiam a motivujeme ľudí, aby našli základné priority a vieru.
Vedenie Občianskeho združenia pre klientov zrealizovalo zájazdy do Bosny a Hercegoviny do pútneho miesta MEDŽUGORIE a aj do Večného mesta Ríma, niekoľko krát sa organizoval zájazd aj pútne miesta v Poľsku.
Duchovný život a terapia
„Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku,“ zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.
Podľa o. Vladka je modlitba veľkým posilnením pre týchto ľudí. Modlitby sa zúčastňujú dokonca aj tí, ktorí sú nepokrstení, lebo v nej cítia pokoj a posilnenie.
Pracovná terapia a sebestačnosť
Starať sa o 140 ľudí, je poriadna fuška. Pomáhajú siedmi stáli pracovníci aj dobrovoľní terapeuti i mladí ľudia na absolventskej praxi. Prevažnú časť prác si však zabezpečujú klienti sami. Varia, perú a žehlia bielizeň, opravujú a dobudovávajú nové priestory. Chovajú ošípané, hovädzí dobytok, ovce aj sliepky a kačice. Mláďatá operencov získavajú v malej liahni, ktorú má farár vo svojej kancelárii. K dispozícii majú aj kováčsku a stolársku dielňu, snažia sa tak využiť pôvodnú profesiu, klientov.
Užitoční sú aj tí, ktorým zdravie neslúži. Pomáhajú napríklad pri čistení zeleniny, ktorú si takisto sami dopestovali, alebo robia iné, menej náročné práce, dodáva Maslák. Takýto život ľudí viditeľne formuje, konštatuje farár. Hoci podľa neho nejde všetko naraz. Avšak premeny sa u obyvateľov útulku dejú každý deň, vďaka viere, porozumeniu a lásky, ktorej sa im dostáva.
Spôsob hospodárenia komunity je pre súčasného človeka neobvyklý, ale v ich situácii pochopiteľný. Nedostatok finančných a technických prostriedkov nahrádzajú vlastným umom, fyzickou silou i s pomocou konskej sily. Takto ušetria i benzín, či elektriku. Budujú si tu systém práce, vďaka ktorému sú takmer sebestační. Majú svoju pekáreň, dielne na kov, drevo, výrobňu sviečok, šijacie stroje, ale aj pohrebné služby.
Prenajímajú si rozpadnuté družstvá v blízkosti a kupujú to, čo je v ich finančných možnostiach. Chovajú všetok dobytok, z ktorého je úžitok. Momentálne majú 35 koní, 70 prasiat, 70 kôz, 350 oviec, 100 kráv a asi 300 sliepok... S prebytkami sa niekedy dokonca delia s detskými domovmi navôkol.
Pred pár rokmi prevzali budovy kláštora vo veľmi zlom stave, vynaložili veľa úsilia a prostriedkov na jeho zveľadenie a teraz pociťujú potrebu rozšíriť priestory. Pán farár Vladimír Maslák je akoby jedným z nich. Nevyhýba sa žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi.
Je to nádherné Božie dielo, ktoré tu v Kláštore pod Znievom vzniklo. Je to len dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak človek využije všetky svoje dary, ktorému náš Pán dal a nebojí sa ísť ťažkou cestou, plný v dôvere v Boha, tak náš Pán pomôže.
Klienti sa učia postarať nielen o seba, ale preberať zodpovednosť aj za iných. Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky. To potom buduje aj nové mosty s najbližšími, uzatvára farár Maslák.
Život v zariadení nie je len o práci a modlitbe ale v režime dňa je určený priestor pre výlety, duchovnú obnovu, hry, šport a zábavu. Vedenie Občianske združenia pre klientov zrealizovalo zájazdy do Bosny a Hercegoviny do pútneho miesta MEDŽUGORIE a aj do Večného mesta Ríma, niekoľko krát sa organizoval zájazd aj pútne miesta v Poľsku.
Financovanie
Pomáha aj systém financovania. Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky.
Dennodenne sa presviedčam o tom, ako veľmi si vážia pomoc, ktorej sa im dostáva. Faktom je, že spoločnosť sa na týchto ľudí pozerá často aj právom veľmi kriticky, ja by som ale za nich dal aj vlastný život. Pre mňa sú silnými osobnosťami.
Denný režim v zariadení Dobrý Pastier
Denný režim v zariadení je štruktúrovaný a zahŕňa:
- 6:00 - 6:15 hod.: Budíček
- 6:30 hod.: Ranné chvály
- 7:00 hod.: Raňajky
- 8:00 - 12:00 hod.: Práca
- 12:00 hod.: Obed
- 13:30 hod. - 16:30 hod.: Práca
- 16:30 hod.: Ruženec
- 18:00 hod.: Večera
- 18:45 hod.: Svätá omša
- 22:00 hod.: Večierka
Dôležitou súčasťou života v tejto komunity má práca a modlitba. Každý deň začína rannými chválami. Po raňajkách sa chlapi rozídu za prácou a pred obedom sa opäť zídu pri ruženci. Potom práca a večer svätá omša, na ktorej spieva vlastný spevokol a zúčastňujú sa jej takmer všetci muži. Svätá omša sa slúži i v kaplnke v domove pre chorých, kde využili aj možnosti modernej techniky. V kaplnke je nainštalovaná kamera a chorí, ktorí nemôžu zísť po schodoch do kaplnky, takto môžu sledovať sv. omšu v spoločenskej miestnosti.
Významné stavby a pamiatky v Kláštore pod Znievom
Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavých stavieb a pamiatok:
- Farský kostol sv. Mikuláša
- Škola (objekt oproti kostolu, Moyzesova ul.)
- 1. budova slovenského katolíckeho gymnázia (Moyzesova ul.)
- 2. budova slovenského gymnázia tzv. Čulenovo gymnázium (Čulenova ul.)
- Socha sv. Vendelína
- Socha sv. Jána Nepomuckého
- Socha sv. Floriána
- Socha sv. Jozefa
Pamätná izba
Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia znievskeho gymnázia. Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole.
Návštevníci tohto miestneho múzea zažijú hneď po vstupe cestu v čase. „Expozícia je opticky delená na 2 časti. Prvá sa zaoberá dejinami obce a druhá časť je venovaná gymnáziu, jeho pôsobeniu a potom je tu aj galéria významnejších osobností, ktoré pôsobili alebo sa narodili v našej obci,“ rozpráva Ing. Elena Majtánová, publicistka, historička a bývalá dlhoročná lektorka pamätnej izby.
Zaspomínať si tu možno aj na turčianske olejkárstvo a šafraníctvo, ktoré v múzeu prezentuje menšia expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky. Najcennejším exponátom je artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.
Za účelom učiť sa históriu nášho kraja sem nechodievajú len žiaci a študenti, ale aj individuálni záujemcovia. Častokrát ide o rodinných príslušníkov absolventov bývalého gymnázia pátrajúcich po svojom rodokmeni.
Pamätná izba nemá striktne stanovené otváracie hodiny. Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.