Kláštor pod Znievom, malebné mestečko s bohatou históriou, sa nachádza v srdci Slovenska. Jeho dejiny siahajú hlboko do minulosti, pričom prvá písomná zmienka o Šoporni pochádza z roku 1251 zo zakladacej listiny premonštrátskeho kláštora v Turci. V tejto rozsiahlej publikácii preskúmame kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali túto pozoruhodnú obec.
V Kláštore pod Znievom a jeho okolí sa snúbi bohatá história s malebnou prírodou. Táto oblasť bola v minulosti dôležitá aj z hľadiska železničnej dopravy, ktorá spájala región Turca s ďalšími časťami Slovenska.
Panoráma Kláštora pod Znievom.
Premonštrátsky kláštor a jeho vplyv
Aby sa tento málo obývaný kraj mohol povzniesť a prinášať kráľovi a krajine náležitý úžitok, rozhodol sa kráľ Belo IV. založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251.
Navyše, Belo IV. usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.
Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Na uskutočňovanie takéhoto pracovného programu bolo potrebné stále viac pracovných síl.
Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov. Mestečko Zniev dostalo okolo roku 1266 od kráľa Belu IV. aj prvé mestské práva v Turci.
Železnica a rozmach miest
S rozvojom priemyslu následne začala napredovať aj výstavba železníc. Možno to však povedať aj opačne, že železnica podporovala rozvoj priemyslu. Výstavbou železničnej trate z Palárikova cez Ivanku pri Dunaji, Topoľčany do Veľkých Bielic v roku 1884 sa dostala železnica aj do oblasti hornej Nitry.
Prípravné práce prevzala pre tento účel založená akciová spoločnosť Veľkobielicko - Prievidzská lokálna dráha. Táto spoločnosť aj zadala práce firme Merkúr, ktorá v rokoch 1908 - 1909 železnicu postavila. Náklady na stavbu železnice z Prievidze do N. Pravna boli 999 000, ktoré okrem iných zložil štát čiastkou 180 000, Nitriansky komitát 50 000, N. Pravno 132 000 a železničná spoločnosť 63 700 korún vtedajšej maďarskej meny. Na iné práce súvisiace so stavbou trate prispela ešte obec sumou 2 020 korún a 94 halierov.
Vážne sa uvažovalo o predĺžení trate smerom na Kláštor pod Znievom alebo Žilinu. Napokon firma Revesz Mandel v roku 1914 aj začala s prípravnými prácami. Žiaľ, vypukla vojna a výstavba železníc sa zastavila. Nedošlo ani k výstavbe železnice z Handlovej do Hornej Štubne.
Železničná trať Prievidza - Nitrianske Pravno (vtedy Nemecké Pravno) bola budovaná v rokoch 1908 - 1909 ako pokračovanie železničnej trate Veľké Bielice - Prievidza. Výstavba trate bola ukončená dňa 30. októbra 1909.
Nitrianske Pravno bolo do výstavby železnice odkázané len na cestnú dopravu, ktorá v Uhorsku veľmi zaostávala za ostatnými štátmi Európy. V roku 1850 bola ukončená výstavba železnice medzi Bratislavou, Novými Zámkami a Vacovom.
Dňa l5. decembra prešiel parný vlak z Viedne do Budapešti ťahaný lokomotívou ARAD. Zmenu v intenzite výstavby železníc prinieslo až Rakúsko-Uhorské vyrovnanie v roku 1867.
Pre oblasť Ponitria bolo významné vybudovanie železničnej trate z Palárikova cez Ivanku pri Dunaji, Nitru, Topoľčany až po Veľké Bielice v roku 1884. Miestna železnica Veľké Bielice - Prievidza bola postavená Detrichom Péterom, ktorý mal v úmysle postaviť trať s napojením na vetvu Uhorskej severnej železnice v Kláštore pod Znievom.
Prvý vlak do stanice Nitrianske Pravno prišiel 31.10.1909. V roku 1913 bola postavená trať do Handlovej. Takto vznikla železničná čiara Nové Zámky - Nitrianske Pravno s odbočením v Prievidzi do Handlovej.
Počas tohto obdobia dochádza aj k zmene názvu stanice z maďarského Németpróna na slovenské Nemecké Pravno. Vzhľadom na to, že nebola vybudovaná železničná trať smerom na Žilinu, bola na uspokojenie verejnosti v roku 1930 otvorená autobusová linka do Rajca a Žiliny.
Dňom 1. januára 1993 vzniká samostatná Slovenská republika a vytvára sa štátny podnik Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). Zmenami v našom národnom hospodárstve, žiaľ, dochádza k veľkému poklesu v nákladnej, ale aj v osobnej doprave.
Pre pokles výkonov bola v januári 2003 na tomto úseku zrušená osobná doprava a na trati bol v pracovných dňoch vedený len jeden manipulačný vlak. V decembri 2005 bola obnovená osobná doprava a v pracovných dňoch premávali tri páry osobných vlakov. V súčasnosti na trati premáva v pracovných dňoch päť párov a v nedeľu dva páry osobných vlakov (jeden pár len po Nedožery-Brezany).
Železničná trať vychádza z Prievidze pozdĺž obce Necpaly nad Nitrou (dnes Necpaly ako súčasť mesta Prievidza), kde križuje cestu do Žiliny a pokračuje len miernymi oblúkmi a miernym stúpaním cez viacero nechránených priecestí s poľnými cestami do obce Nedožery-Brezany so zastávkou. Pokračuje popri rieke Nitre a štátnej cesty na zastávku Pravenec. Pri obci Poluvsie prechádza cez štátnu cestu, kde je i najvyšší bod trate, odkiaľ klesá do stanice Nitrianske Pravno na nadmorskú výšku 337 m n. m. Celková dĺžka trate je 11 km.
Na trati Prievidza - Nitrianske Pravno, dlhej 11,1 km, boli okrem koncovej stanice iba dve zastávky s jednoduchými čakárňami. Trať s jedným, strážnym stanovišťom križovalo 11 úrovňových priecestí bez závor. Stavebné náklady dosiahli čiastku 1 070 000 K.
V minulosti boli veľmi často tieto miesta spojené aj úzkorozchodnými železnicami hlavne na zvoz dreva, uhlia, štrkov, repy a pod. Možno sa nám zdá, že ide o málo významné trate, ale každá z nich má svoju históriu.
Za svojej existencie na trati premávali rušne parnej trakcie rady 300, 310, 311 a 422. V osobnej doprave to boli hlavne motorové vozne M 130, M 131. Tieto rušne, ako aj prívesné vozne mali drevené lavice a vykurovanie vo vozňoch bolo kachľami na uhlie. Motorové vozne M 152 a M 262 a ich prívesné vozne mali už čalúnené lavice a naftové vykurovanie. V roku 1980 končí prevádzka parných rušňov, ktoré boli nahradené motorovými rušňami série 435 a 478, občas po obnove trate aj rušňami série 679.
Od postavenia železničnej trate sa mnoho zmenilo. Výrazne sa zmenila technika, pracovné a životné podmienky železničiarov. Dnes už len spomíname na vtedajšiu techniku a na tých, ktorí túto trať budovali.
Život ľudstva je úzko spätý z dopravou. Stala sa nevyhnutnou súčasťou jeho života. Bez dopravy by sa nerozvíjal priemysel a obchod. Vznik železnice zaznamenal veľkú zmenu v doprave. Jej kolískou sa stalo Anglicko.
Železnica do dnešných čias zaznamenala mnoho zmien. Spomeňme si preto, pri tejto príležitosti na obdivuhodných ľudí, ktorí ju budovali a zabezpečovali jej prevádzku.
V Kláštore pod Znievom a jeho okolí sa snúbi bohatá história s malebnou prírodou. Táto oblasť bola v minulosti dôležitá aj z hľadiska železničnej dopravy, ktorá spájala región Turca s ďalšími časťami Slovenska. Vráťme sa teda v čase a spoločne si pripomeňme časy, keď na tratiach dominovali parné lokomotívy.
Driver's Eye View - Prievidza to Nitrianske Pravno
Železničná stanica Prievidza - historické názvy
- Privigye - Bajmóc furdö v rokoch 1896 - 1900
- Privigye v rokoch 1900 - 1913
- opäť Privigye - Bajmóc furdö v rokoch 1913 - 1918
- Prievidza - Bojnické kúpele v rokoch 1918 -1962
- od roku 1962 nesie stanica názov Prievidza
Technické údaje trate Veľké Bielice - Prievidza
- Dĺžka trate: 28,4 km
- Počet mostov a priepustov: 76
- Najdlhšie mosty: cez rieku Nitru (65 m) a Handlovku (40 m)
- Počet staníc: 3
- Počet zastávok: 3 nákladné, 1 malá
- Počet výpravných budov a skladov: 7
- Počet strážnych stanovišť: 12
- Počet úrovňových priecestí: 52 (len 3 so závorami)
- Začiatok pravidelnej dopravy: 18.4.1896
Technické údaje trate Prievidza - Nitrianske Pravno
- Dĺžka trate: 11,1 km
- Počet zastávok: 2 (s jednoduchými čakárňami)
- Počet strážnych stanovišť: 1
- Počet úrovňových priecestí: 11 (bez závor)
- Stavebné náklady: 1 070 000 K