Kláštor pod Znievom: Centrum pre informácie a turistické zážitky

Kláštor pod Znievom je malebná obec situovaná v Turčianskej kotline, neďaleko rieky Vríca, približne 16 km od mesta Martin. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia.

Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí

Historický prehľad

Kláštor pod Znievom patrí medzi najstaršie obce v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev.

Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval. Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

V druhej polovici 13. storočia dostala mestské práva a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Tunajší olejkári sa dostali až do Ruska, Poľska, Perzie a na Kamčatku. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie. Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.

Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce.

Premonštrátsky kláštor

Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený. Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska. Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili.Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci.

Výsadné postavenie Znieva

Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.

Znievsky hrad

Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec).

Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina). V 15.storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. V roku 1605 sa ho zmocnili Bocskayovci, v roku 1681 ho vyplienili a vypálili Thökölyovci, v roku 1705 Rákócziovci.

Aktuálne upozornenie: Aj napriek úsiliu obce, dobrovoľníkov a pamiatkarov, ktorí sa ostatné tri roky venujú záchrane hradnej ruiny došlo v nedeľu 7. 12. 2025 na Znieve k samovoľnému zrúteniu časti nárožia hradného paláca.

Školské dejiny

Najväčší význam Znieva pre slovenský národ majú jeho školské dejiny. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia. V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav.

Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.

Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.

Olejkárstvo

V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.

Turistické zaujímavosti

Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:

• Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny.
• Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
• Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
• Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
• Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
• Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
• Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.

Návštevníci môžu obdivovať aj artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy, ktorým je rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Zrúcaniny hradu Zniev

Súčasnosť obce

Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu. Obec má asi väčšina z nás zafixovaný ako pútnické miesto.

Nad obcou sa nachádza kalvária s Kostolom sv. Kríža, hneď pod ňou Kaplnka sv. Huberta a vedľa Lurdská kaplnka. Ľudia tam radi chodia, lebo k nej netreba veľa šľapať, vidieť z nej pekne vrch Zniev i s hradom a deti sa tam vybláznia pokusmi na ňu vyliezť. Miestni hovoria, že najkrajšie je v obci na jar, keď je všetko zelené a rozkvitnuté.

Významné osobnosti spojené s Kláštorom pod Znievom

Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom

V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák.

"Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár.

Útulok Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom

V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.

Pomáha zmysluplná činnosť - práca a duchovný program

"Týmto ľuďom veľmi pomáha zmysluplná práca, ale súčasťou terapie je aj duchovný program. Staráme sa tak nielen o telo, ale aj o dušu. Naším heslom je, že keď sa vylieči duša, tak aj telo sa dá ľahšie do poriadku," zdôrazňuje farár Maslák. Každý deň sa klienti modlia ruženec a zúčastňujú sa denne na svätej omši v kostole, ktorý je súčasťou bývalého kláštora. Na bohoslužby tam chodia aj veriaci z dediny.

Starať sa o 140 ľudí, je poriadna fuška. Pomáhajú siedmi stáli pracovníci aj dobrovoľní terapeuti i mladí ľudia na absolventskej praxi. Prevažnú časť prác si však zabezpečujú klienti sami. Varia, perú a žehlia bielizeň, opravujú a dobudovávajú nové priestory. Chovajú ošípané, hovädzí dobytok, ovce aj sliepky a kačice. Mláďatá operencov získavajú v malej liahni, ktorú má farár vo svojej kancelárii. K dispozícii majú aj kováčsku a stolársku dielňu, snažia sa tak využiť pôvodnú profesiu, klientov. Užitoční sú aj tí, ktorým zdravie neslúži. Pomáhajú napríklad pri čistení zeleniny, ktorú si takisto sami dopestovali, alebo robia iné, menej náročné práce, dodáva Maslák.

Klienti sa učia postarať nielen o seba, ale preberať zodpovednosť aj za iných. Takýto život ľudí viditeľne formuje, konštatuje farár. Hoci podľa neho nejde všetko naraz.

Turistické trasy a aktivity

Kláštor pod Znievom je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Obec je východiskom turistickej trasy, ktorá vedie okolo cintorína južným smerom. Účelom projektu je rozvoj turistickej infraštruktúry pomocou nových inovatívnych prvkov turistickej infraštruktúry/QR náučných tabúľ s prepojením na webovú aplikáciu, kde sú pripravené videá viažuce sa ku konkrétnemu miestu a zaroveń sú súčasťou príbehu.

Návštevník Kláštora pod Znievom si bude môcť vybrať z 3 trás a 3 rôznych príbehov.

Turistické trasy

• Turistický chodník (zelená značka) vedie od cintorína v obci popri kalvárii až k zrúcaninám hradu Zniev. Je vhodný nielen pre zdatných turistov ale i pre rodiny s deťmi. Samotný výstup trvá od cintorína približne 1,5 hod.
• Naučná trasa vedie obcou Kláštor pod Znievom a pri významných budovách mapuje históriu daného miesta a osobnosti s ním späté.
• Ďalšia trasa vedie prírodou pod hradom Zniev a kastelán hradu popisu život na stredovekom hrade.
• Tretia trasa vedie lesom a lúkami s náučnými tabuľami, ktoré popisujú ako ľudia u nás v minulosti žili a najmä Turčiansky fenomén - olejkárstvo a šafraníctvo.

Trasou sprevádza olejkár, šafraník ktorý opúšťa chotár Kláštora pod Znievom a smeruje na svoje obchodné cesty. Popisuje ako sa v Kláštore pod Znievom zrodila táto tradícia, aké bylinky sa pestovali a spracovávali. Ako sa z olejkárov stali šafraníci teda obchodníci aký zásadný vplyv mali napríklad na na slovenské národné obrodenie.

Výstup na Znievsky hrad

Zrúcaniny Znievského hradu sa vypínajú vysoko nad obcou na temene vrchu vo výške 988 m.n.m. s výhľadom na Turčiansku záhradku. Pod hradom viedla stredoveká cesta z Turca do Nitrianskej doliny. Prvá zmienka o hrade je z roku 1243 (castrum Turucz). Vtedy sa volal Turčiansky a od polovice 13. storočia sa stal nakrátko komitátnym hradom.

Okolo roku 1253 začal magister Ondrej, syn Ivankov, budovať kamenný hrad, z ktorého sa zachovala iba štvorhranná, silne deštruovaná útočištná veža na temene skaly. Niekedy v 1. polovici 14. storočia sa sídlo komitátu prenieslo na hrad Sklabiňa a od tých čias dostal Turčiansky hrad nové pomenovanie, Znievsky hrad, ktoré pretrvalo dodnes. Na severnej strane budovy, smerom k priekope, sa zachoval zvyšok smolného nosa.

V 15. storočí bol opravený a opevnený, z tejto stavebnej etapy zostala iba štvorhranná vežička, pristavaná k poschodovej gotickej budove z východnej strany. Začiatkom 16. storočia bol hrad opravený a rozšírený na južnej strane starého hradu. Hrad sotva mohol poskytnúť bezpečné útočište, keď roku 1605 bol bez boja odovzdaný Bočkayovým povstaleckým vojskám.

Znievsky hrad často menil majiteľov, až sa napokon dostal do moci znievskej prepozitúry a stal sa sídlom tzv. znievskeho dŕžavia. Roku 1705 zabrali hrad s celým panstvom Rakócziovci. Potom pomaly upadal.

Na vrchole je trošku smutný pohľad na to, čo ostalo z našej histórie. Verím, že raz sa možno dožijeme toho, že túto zrúcaninu začnú dávať nejakí dobrovoľníci dokopy, ale vzhľadom na polohu hradu to nemusí byť vôbec najľahšie. Hrad Zniev patril k tým najvyššie položeným na celom Slovensku.

Popis trasy na Znievsky hrad

Turistický chodník (zelená značka) vedie od cintorína v obci popri kalvárii až k zrúcaninám hradu Zniev. Je vhodný nielen pre zdatných turistov ale i pre rodiny s deťmi. Samotný výstup trvá od cintorína približne 1,5 hod. Celá túra na zrúcaninu hradu Zniev bola veľmi príjemným prekvapením. Vôbec nechápem, prečo som tu nebol už skôr. Jedná sa o kratšiu približne 3 hodinovú túru (ak idete kľudným tempom a sem tam sa zastavíte). Sem tam si nájdete aj strmší úsek, ale celkovo celá túra vedie krásnym lesíkom, ktorý sa príležitostne otvorí a vás čakajú krásne výhľady na celú Turčiansku záhradku.

Výstup na vrch Zniev je čo sa týka výhľadov na Turiec a hrebene Malej i Veľkej Fatry resp. zaujímavých miest (zrúcaniny hradu Zniev, skalné zrázy ap.) jedným z najkrajších výstupov v Turci. Aj napriek pomerne prudkému stúpaniu na vybraných miestach je relatívne dostupným kopcom.

Kláštor Pod Znievom - Historické Centrum

Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V jej chotári odkryli hromadné nálezy z mladšej bronzovej doby a sídlisko púchovskej kultúry. Prvá písomná zmienka o území pod hradom Zniev, ktorý sa pôvodne nazýval Turčiansky hrad, sa nachádza v hraničnej listine kráľa Kolomana z roku 1113. Obec sa vyvinula z podhradia a v 12. storočí patrila zoborským benediktínom. V roku 1266 obci udelil kráľ Belo IV. ako prvej v Turci mestské výsady. Hrad sa stal neskôr sídlom znievskeho panstva. Miestni obyvatelia sa okrem roľníctva a práci v lese venovali chovu dobytka, salašníctvu, lovu a rybolovu.

V roku 1578 vznikla v Kláštore pod Znievom prvá botanická záhrada liečivých rastlín v strednej Európe, ktorá sa stala základom neskoršieho olejkárstva a šafraníctva. Rehoľníci tu zriadili lekáreň. V obci vznikla staviteľská škola a dielňa, ktorá stavala v Turci kostoly. Jezuiti, ktorý v kláštore sídlili v rokoch 1586 až 1773 založili teologickú školu, ktorá bola neskôr premiestnená do Trnavy a stala sa súčasťou Trnavskej Univerzity. V roku 1773 Mária Terézia jezuitskú rehoľu zrušila. Rozširovala sa vzdelávacia činnosť a upevňovalo sa národné povedomie.

Začiatkom 18. storočia v Kláštore pod Znievom založili umelecko-rezbársku školu. Od roku 1850 bola obec sídlom okresu a súdu. V 19. storočí sa stala jedným z centier slovenského národného hnutia. Najkrajšie obdobie v novodobých dejinách Kláštora pod Znievom otvorilo Memorandum národa slovenského a založenie Matice slovenskej. Po zatvorení gymnázia v roku 1874 bol založený učiteľský ústav, v ktorom študoval Martin Kukučín aj Jozef Gregor Tajovský. Ten zanikol v roku 1910. Na prelome 19. a 20. storočia sa mnohí z miestnych obyvateľov vysťahovali do Ameriky.

Obec charakterizuje zachovaná pôvodná urbanistická štruktúra. Historicky a architektonicky najcennejší je areál bývalého prepošstva s kostolom a farský kostol s priľahlými stavbami. Kostol Panny Márie a kláštor premonštrátov pochádza z 13. storočia. V centre obce sa nachádza farský Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia, ktorý bol v 18. Z ďalších pamiatkových objektov zaujme Točekovský dom - zrekonštruovaná budova slovenského katolíckeho gymnázia z roku 1869 a klasicistická radnica z roku 1780, budova ľudovej školy a niekoľko zemianskych kúrií. V miestnej časti Lazany sa zachovalo viacero domov dokumentujúcich ľudovú architektúru 19. storočia. Pred druhou budovou gymnázia sa nachádza busta Martina Čulena, prvého riaditeľa gymnázia. Pred základnou školou je umiestnená busta miestneho rodáka Alexandra Moyzesa, hudobného skladateľa a jedného z hlavných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej hudobnej moderny.

Pokračuje po zalesnenom svahu, na ktorom sa rozkladá kalvária z roku 1728 s barokovým kostolom. Odtiaľ chodník pokračuje k zrúcanine stredovekého hradu Zniev. Pod hradným vrchom Zniev pramení neveľký potok, na ktorom vybudovali v polovici 13 stor. mnísi rádu premonštrátov najstarší rybník v Turci - Vädžer. V obci sa vyskytuje prameň Kláštornej minerálnej vody, ktorý sa využíva od začiatku 90-tych rokov.

Zaujímavosti v okolí

• Rozhľadňa na Tankovej ceste: Nachádza sa pri obci Bystrička a je súčasťou cykloturistickej magistrály.
• Blatnický hrad: Zrúcanina hradu nad obcou Blatnica v Gaderskej doline.
• Kúpele Turčianske Teplice: Mesto známe svojimi termálnymi prameňmi a kúpeľmi.
• Snowland Valčianska dolina: Lyžiarske stredisko a celoročné stredisko cestovného ruchu.

tags: #klastor #poz #znievom #centrum #pre