Objekt Červeného kláštora sa nachádza v rovnomennej obci v Pieninskom národnom parku na severovýchode Slovenska v tesnej blízkosti poľských hraníc. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je právom turisticky veľmi atraktívna. Červený kláštor, ktorý svoje pomenovanie získal vďaka červeno sfarbenému pieskovcu, z ktorého je čiastočne postavený, patrí k pomerne dobre zachovaným pamiatkam Slovenska. Červená farba striech kláštorných objektov sa prejavila v názve Červeného kláštora.
História Červeného Kláštora
História vzniku kláštora siaha do roku 1320, kedy ho založili kartuziánski mnísi ako filiálny konvent kláštora na Skale útočišťa na Spiši. Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou.
Červený Kláštor sa oficiálne nazýval Lechnický kláštor, pretože vznikol v katastrálnom území Lechnica. Počiatky existencie kláštora sú úzko späté s pôsobením dvoch reholí kartuziánov (1320 - 1567) a kamaldulov (1711 - 1782). Obe rehole patrili pustovníckym reholiam.
Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Mnísi pustovníci žili v v uzavretej časti kláštora - klazúre (lat. clausus, t. j. uzavretý). Bývali v samostatných domčekoch (celiach) s malými záhradkami. Kláštor v prvej polovici 15. storočia dobili husitské vojská. Po opustení kláštora mníchmi, začal upadať. Neskôr mal svetských majiteľov, jedným z nich bol Štefan Thököly. V roku 1625 sa stal jeho majiteľom Pavol Rákoczi.
Späť do cirkevných rúk sa dostal kláštor až v 18. storočí. Majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský. Ten v roku 1705 v testamente odkázal kláštor benediktínskej reholi - kamaldulom. Kláštor premenovali na „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Objekt dali barokovo zrenovovať. Postupne rád prestaval hospodárske budovy a v roku 1747 opravili kostol.
V 18. storočí prešiel čiastočne stavebnými úpravami, ktoré určili jeho terajší vzhľad. Kláštor reprezentuje na Slovensku jeden z mála zachovaných príkladov monastickej architektúry kartuziánskej a kamaldulskej rehole a je významným aj v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, keďže patrí k jedným z najvýchodnejších lokalít uvedených rehoľných komunít.
Nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí nepriaznivo zasiahlo ďalší rozvoj kláštora. Rehoľníci museli kláštor opustiť. V roku 1820 daroval kláštor František I. gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove.
Červený Kláštor prešiel v ostatných 15 rokoch významnou hmotnou obnovou a funkčnou revitalizáciou. V tomto rámci vznikla muzeálna expozícia, rozšírili a zmodernizovali sa ubytovacie kapacity, obnovila sa činnosť pôvodného hostinca na nádvorí.
Významné osobnosti Červeného Kláštora
Málokto tuší, že Červený kláštor patril v rámci nášho územia k významnému centru vzdelanosti. Veľmi významnú kultúrnu hodnotu predstavuje predovšetkým preklad Svätého Písma tzv. Kamaldulská biblia, ktorej autorstvo sa pripisuje pátrovi Romualdovi Hadbavnému. Známejším je Cypriánov herbár, ktorého autorom je fráter Cyprián.
Fráter Cyprián vlastným menom Franz Ignatz Jäschke bol všestranne vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1724 v dnešnom Poľsku. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekárnik a botanik. Jeho celoživotným dielom bol Herbár z roku 1766. Je raritou a vzácnym dielom. Obsahuje 283 exemplárov. Pri každom sú uvedené názvy v latinčine, nemčine, gréčtine, poľštine a slovenčine.
Romuald Hadbavný bol páterom, archivárom a duchovným správcom konventu. Bol výraznou osobnosťou jazykovedného a literárno-prekladateľského centra v Červenom Kláštore.
Fráter Cyprián pri zbieraní liečivých bylín v krásnej pieninskej prírode pozoroval orla. Veľmi mu závidel, a preto sa rozhodol skonštruovať lietajúci stroj, aby aj on mohol lietať ako on. Po zostrojení klzáka vzlietol a letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom.
Mních Cyprián z Červeného Kláštora, vlastným menom František Ignác Jaschke (1724 - † 1775, Červený kláštor) bol kamaldulským mníchom, najznámejším rehoľníkom pôsobiacim v Červenom kláštore. Cyprián vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Písal vedeckú literatúru, zbieral ľudovú slovesnosť. Známym sa stal aj kvôli jeho liečiteľským schopnostiam vyhľadávali, ľudia ho vyhľadávali zo širokého okolia. Za utŕžené peniaze založil lekáreň v Červenom Kláštore. Najviac ho preslávil herbár, ktorý vytvoril v rokoch 1765 - 1771. Fotokópia herbára je súčasťou expozície v Červenom kláštore. Herbár má 97 strán, ktoré tvorí 283 vylisovaných rastlín zozbieraných v oblasti Pienin a v Belianskych Tatier.
| Osobnosť | Popis | Prínos |
|---|---|---|
| Fráter Cyprián | Kamaldulský mních, vedec, liečiteľ, botanik | Cypriánov Herbár, lekáreň v Červenom Kláštore |
| Romuald Hadbavný | Páter, archivár, duchovný správca | Preklad Svätého Písma (Kamaldulská Biblia) |
Architektúra a pamiatky
Hlavnými zachovanými stavbami areálu sú gotický jednoloďový kostol, stredoveká kláštorná budova s refektárom a s krížovou chodbou, tzv. hodinová veža, hospodárske budovy a tzv. veľká klauzúra s čiastočne zachovanými domami pre mníchov. Ústrednou stavbou kláštora je zachovaný gotický Kostol sv. Antona.
Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala južná časť, západné krídlo a mladšie východné krídlo s refektárom. Refektár je najcennejší umelecko-architektonický interiér kláštornej budovy. Miestnosť zaujme svojou vzácnou nástennou výzdobou. Ďalej sa tu nachádza hodinová veža a hospodárske budovy. Na nádvorí stálo 10 pustovní, tzv. domčekov so záhradami, ktoré sa čiastočne zachovali. Tiež sa tu nachádza studňa a slnečné hodiny. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu, kde liečili chorých.
Vo východnom krídle kláštora sa v refektári zachovali gotické nástenné maľby. Steny refektára sú zdobené ornamentálnymi vzormi a výjavmi z pašiového cyklu. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je zachovaná terakotová gotická krížová klenba. Kláštor je prepojený s gotickým kostolom sv.
Pred vchodom do kláštora sa nachádza park s 19 starými vzácnymi lipami. V areáli múzea sa nachádzajú dve kompletné vertikálne slnečné hodiny z 18. storočia. Jedny sú umiestnené na stene kláštora a druhé na fasáde priorského domčeka. Tieto hodiny sú datované do čias pôsobenia kartuziánskej rehole v kláštore a sú vhodne umiestnené a dobre viditeľné pre návštevníkov.
Múzeum Červený Kláštor
Múzeum Červený Kláštor sa nachádza v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok. Múzeum Červený Kláštor sídli v objekte kláštora. Múzeum bolo zriadené a otvorené v roku 1966 ako vysunutá expozícia Východoslovenského múzea Košice, neskôr bolo vysunutou expozíciou Ľubovnianskeho múzea. Od roku 2010 pôsobí ako samostatné múzeum v pôsobnosti Pamiatkového úradu SR. Po ukončení reštaurátorských prác v Kostole sv.
Múzeum sa venuje životu mníšskych rádov, ktorý obývali areál kláštora. Komentovaná prehliadka trvá cca 30 min. Expozíciu je možné si pozrieť aj samostatne. V lete sa konajú na nádvorí sokoliarske predstavenia. Zrekonštruovaná je jedna mníšska cela, kde je možné vidieť ako vyzeral život mnícha, ako spal, aké oblečenie nosil a ako pracoval. Sprístupnený je tiež kláštorný kostol so vzácnymi freskami. Do expozície sú zakomponované aj artefakty, ktoré boli použité pri natáčaní filmu o mníchovi Cypriánovi ako napr.
Múzeum Červený Kláštor vás očarí svojou atmosférou, bohatou históriou a krásnym prostredím Pieninského národného parku. V areáli kláštora nájdete muzeálnu expozíciu, ubytovacie kapacity, ale aj Krčmu pod lipami z 18. storočia.
Kláštorné múzeum ponúka ucelený pohľad na historicko-stavebnú časť kláštora, život kartuziánskej a kamaldulskej rehole, významné osobnosti, život mníchov a celkovo dejiny a históriu kláštora. K najvýznamnejším exponátom patrí herbár frátra Cypriána z roku 1766, ktorý obsahuje 283 vylisovaných exemplárov. V múzeu nájdete aj zbierku originálnych lekárskych vitrín z 18. storočia, lekárenské váhy a exemplár 1. slovenskej liekopisnej literatúry z roku 1745.
Súčasťou expozície je mníšsky domček, ktorý prezentuje život a prácu kamaldulského mnícha. Archeologická expozícia približuje výsledky výskumov v kláštore a je umiestnená v jednej z pustovní, v pôvodnom domčeku priora.
Život mnícha: Život v kontemplácii
Turistika a aktivity v okolí
Červený Kláštor je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás do Pienin. Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi a seniorov vedie popri Dunajci. Nasledujte červenú turistickú značku. V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce. Ďalší nenáročný okruh. Začnete červenou turistickou značkou popri Dunajci až po Lesnicu. Ďalej pokračujete po modrej značke až do sedla Cerla. Odtiaľto budete mať krásne výhľady na Tri Koruny.
Ak by vám práve nevoňala história, zaiste sa vám bude páčiť okolitá príroda, prípadne veľmi obľúbené splavovanie rieky Dunajec, alebo dobré možnosti na cyklistiku.
Najväčšou atrakciou je splav na tradičných Goralských drevených pltiach, organizovaný v dĺžke jedenásť kilometrov po rieke Dunajec, pretekajúcou hlbokým kaňonom Pienin s výhľadom na nádherné belostné vápencové bralá, pozoruhodné skalné útesy a tiesňavy.
Aktivity v okolí Červeného Kláštora:
- Turistika: Množstvo turistických trás v Pieninskom národnom parku.
- Splav Dunajca: Tradičný splav na drevených pltiach.
- Cykloturistika: Možnosti pre cyklistov v okolí Červeného Kláštora.
- Splav Dunajca: Jedinečnou atrakciou je splav na tradičných drevených pltiach Prielomom Dunajca. Nalodíte sa na začiatku obce - v hlavnom prístave na takzvaných Kvašných lúkach a plavíte sa po meandrovitom Dunajci v dĺžke takmer 9 km až do prístavu pri obci Lesnica. Cestu vám budú spríjemňovať dvaja pltníci, ktorí vám poskytnú aj odborný výklad.
- Kúpele Vyšné Ružbachy: Relax v kúpeľoch vzdialených cca 34 km.
