Územie Krásna nad Kysucou patrí medzi najstaršie osídlené oblasti Kysúc. Okrem toho bolo Krásno nad Kysucou jednou z najstarších osád na Kysuciach. Svedčí o tom prvá historická zmienka z roku 1325, ktorá je napísaná v latinskom jazyku. Obec sa spomína od roku 1325 pod menom Krásna.
Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Crassna (1352), Krasno (1508), Kysucké Krásno (1808), Krasno (1920); maďarsky Krasznó, Karásznó. Dnešné pomenovanie obce Krásno nad Kysucou sa používa od roku 1927.
Nedá sa s určitosťou povedať, do ktorej farnosti od svojho vzniku Krásno patrilo. Mohla to byť Radoľa alebo Teplička nad Váhom. Obidve tieto farnosti sa uvádzajú v zázname tých farností, ktoré prispeli pápežským legátom. Radoľa bola v 14.st. jedinou farnosťou na Kysuciach a Teplička nad Váhom patrila do feudálneho panstva v Strečne, ku ktorému neskôr patrilo Krásno ako obec. Po roku 1325, keď sa 27.septembra stalo Krásno majetkom žilinského dedičného richtára, podľa vtedy platného práva sa stalo filiálkou Žiliny a to na dlhý čas.
Obec patrila žilinskému dedičnému richtárovi, po odkúpení dedičného richtárstva žilinskými mešťanmi mestu Žilina, potom panstvu Strečno. Do začiatku 16. storočia mala chotár až po sliezske hranice. Postupne na ňom vznikali obce Čadca, Zborov, Horelica, Oščadnica, Raková, Staškov, Svrčinovec, Čierne, Skalité.
Počas divokého obdobia po bitke pri Moháči bolo Krásno niekoľkokrát predmetom záujmu a následných bojov mocných šľachtických rodov. Koncom 17. Táto časť dostala názov panstvo Bytča-Strečno a bola pod správou rodu Esterháziovcov. Krásno v ňom už malo samostatné postavenie. V tejto dobe tu malo silné zastúpenie reformačné hnutie. Vo vizitáciách katolíckej farnosti Stará Bystrica sa v tomto období spomína Krásno ako jej filiálka.
V roku 1598 mala 30 domov, v roku 1784 mala 245 domov a 1420 obyvateľov, v roku 1828 mala 325 domov a 2346 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, drotárstvom, chovom oviec, prácou v lesoch a pltníctvom. Po roku 1918 sa obyvatelia zaoberali aj podomovým obchodom. V obci bola píla na dosky a parketáreň (zrušené v roku 1948).
Prvá svetová, hospodárska kríza a druhá svetová vojna, tak ako všade inde, zanechali nepriaznivé stopy aj v Krásne. Počas SNP tu partizáni vyhodili niekoľko vlakov. Nemci popravili 9. 9. 1944 v chotári 6 partizánov. Muži, ktorí sa vrátili z frontu, keď videli, že tí, čo boli doma, sa majú dobre, rozhnevali sa. Vyhradili si právo vyrovnať sa s každým. Rabovačku sa podarilo zastaviť ozbrojeným železničiarom zo Žiliny, ktorých zavolali miestny židia. Obec bola oslobodená 30. 4. 1945.
Vybudovala sa tu prevádzkáreň tehelní, závod Drevina na výrobu okien, dverí, zárubní, závod na výrobu vykurovacích telies. Pracovalo sa aj vo viacerých kameňolomoch.
Kamenný most v Krásne nad Kysucou
Stoličné mosty
Najstaršími zadatovateľnými stavbami Krásna, ktoré sa dochovali až do dnešných čias, sú takzvané stoličné mosty. Išlo o mosty Prašivý, Kamenný a Bystrický, ktorých výstavba prebiehala medzi rokmi 1825-36. Kamenné mosty mali zabezpečiť pohodlný prechod cez Kysucu a Bystricu i v prípade rozvodnenia. Na tak významnej trase ako bola stoličná cesta smerujúca na mesto Čadcu takáto situácia v tejto dobe už nebola prípustná. Brody totiž neboli v prípade zlého počasia prechodné a drevené mosty i lávky rozvodnené rieky pravidelne strhávali.
Most so svojou výškou cca 10 metrov a dĺžkou cca 50 metrov postavili v rokoch 1831 - 1835 ponad Drozdov potok, uvádza informačná tabuľa mesta Krásno nad Kysucou. Historik Martin Turóci uvádza, že most postavili v rokoch 1826 - 1830, Turóci (2020) a historik Marián Liščák kladie stavbu mosta do obdobia 20. až 30. rokov 19. Stavbu objektu iniciovala Trenčianska stolica, ktorá chcela skvalitniť prepravu na významnej trase, most údajne projektovali a realizovali architekti talianskeho pôvodu, najatí boli i skúsení murári a tesári z regiónu. Pomocné práce zabezpečovali prostredníctvom obyvateľstva z Krásna nad Kysucou a zo všetkých obcí v Bystrickej doline. Kameň, z ktorého je most zhotovený pochádza z lomov Kysuckého Nového Mesta i z lokality Senkov, Stará Bystrica. Použitý bol i materiál z riek.
Napriek tomu, že most cez Bystricu bol zhotovený s kamenia, musel byť pre jej nevyspytateľnú dravosť každoročne opravovaný.
Spoločenské pomery v 19. storočí
Vďaka viacerým archívnym dokumentom je v súčasnosti vcelku ľahké nahliadnuť do spoločenských pomerov v Krásne v období konca tridsiatych a začiatku štyridsiatych rokov 19. storočia. Krásno bolo v tomto čase obcou s približne 2400 obyvateľmi a patrilo pod správu Strečnianskeho panstva v majetku rodiny Esterháziovcov. Sídlom obvodu, pod ktorý v rámci panstva spadalo, bolo v tom čase mestečko Čadca. Do Čadce preto chodilo pravidelne každý rok vedenie dediny skladať po voľbách prísahu.
Hlavou obce bol richtár, ktorý zodpovedal aj za jej finančné hospodárenie. Okrem toho riešil každodenné problémy miestneho obyvateľstva k čomu mu dopomáhali aj menšie súdne právomoci. Poberal plat vo výške 25 zlatých ročne.
V roku 1843 v Krásne došlo ku kurióznemu roku, v ktorom sa vystriedali traja richtári. Pri prvých voľbách na začiatku roka bol za richtára zvolený Adam Jakubec, lenže v priebehu roka bol nútený z bližšie nešpecifikovaných dôvodov zložiť svoj úrad a prebehli nové voľby. V nových voľbách bol zvolený richtárom Ján Čimbora. Ten však onedlho zomrel a obec si musela zvoliť v poradí už tretieho richtára. Celé voľby boli pre obec vcelku nákladnou záležitosťou, keďže bolo potrebné zaplatiť panskému úradníkovi, ktorý voľby organizoval každý raz 3-5 zlatých. Po voľbách musel znova celý nový úrad ísť skladať prísahu do Čadce.
Richtárovi pri obecných záležitostiach vypomáhali traja prísažní a dvaja hájni. Každý prísažný poberal plat 10 zlatých ročne a hájny 16 zlatých ročne. Hájni plnili aj funkciu obecných sluhov (tzv. „harmeckých“) a preto ich mzda bola vyššia ako v iných dedinách. Všetky písomné záležitosti obce mal na starosti obecný notár. V rokoch 1839-43 túto funkciu zastával Ján Špaček. Odmenou mu bol plat 25 zlatých ročne. Obec nemala osobu podrichtára, ako to bolo bežné napríklad v obciach bystrickej doliny. Administratívne samostatné celky tvorili oblasti Vánovcov a Drozdovcov, ktoré boli chápané ako samoty (kopanice).
Celkový príjem obce z výberov do stoličnej a kráľovskej /panskej/ pokladnice predstavoval sumu približne 3500 zlatých ročne. Všetky daňové príjmy a výdavky sa evidovali do tzv. kontributionárskej knihy. Peniaze sa vyberali od role, pecov, statku a menších príležitostných výberov. Okrem toho sa pravidelne odvádzali za obec naturálie (tzv. magazín) pre potreby cisárskej armády. Pre armádu sa v obci pravidelne konali aj verbovačky. Prebiehalo to tak, že mládencov z dediny zvolali do miestnej krčmy, kde ich na obecné náklady hostili a stoliční úradníci ich presviedčali o podpise vstupu do armády. Ak súhlasili bol im na ruku vyplatený žold v sume 20-25 zlatých a na znak odvedenia ostrihané vlasy.
Školstvo a obecná správa
Školstvo bolo v 19. storočí v Krásne pod patronátom farnosti. Do Krásna za vzdelaním dochádzali ešte v štyridsiatych rokoch i deti zo Zborova nad Bystricou a samozrejme i z častí Drozdov a Vanov. Koncom tridsiatych rokov začala výstavba, respektíve rozsiahla rekonštrukcia školskej budovy. Škola bola dokončená v roku 1840. Každý rok v čase Veľkej noci sa školská budova bielila.
O opravy školskej budovy, fary a obecného humna sa starala dedina. Obecné humno slúžilo hlavne na uskladnenie sena, slamy a ovsa z obecnej lúky pre dedinské potreby. Zužitkovalo sa hlavne ako krmivo pre kone rôznych poslov, vojakov a stoličných úradníkov. Medzi hlavné pracovné činnosti obyvateľov Krásna patrili práce na stoličných cestách a mostoch. Farská budova patrila medzi objekty udržiavané z obecnej pokladne. Každoročným výdavkom bola platba kominárovi od údržby farského komína. V roku 1842 bola farská izba predelená na dve časti pre lepšie využitie vnútorného priestoru. V roku 1839 bol do kostolnej zvonice umiestnený nový zvon.
Medzi zaujímavosti Krásna nad Kysucou patrí aj nález mamutieho zuba. Nález stoličky z čeľuste pleistocénneho mamuta v riečisku Kysuce v chotári Krásna nad Kysucou spôsobil spoločne s ďalšími podobnými objavmi výrazný posun vo vnímaní pohľadu na osídlenosť územia paleotických Kysúc. Tieto zvieratá mohli byť v blízkom okolí ulovené pravekými lovcami, ktorých prítomnosť v tejto oblasti sa tak stala vysoko pravdepodobnou. Niekoľko nálezov predmetov z pazúrika z Ochodnice a Žiliny-Závodia tieto predpoklady len potvrdzujú. Postupnou aklimatizáciu a prispôsobením sa chladnejším podmienkam sa tento druh rýchlo rozšíril do severnejších častí prakticky celej planéty. Jeho poslední zástupcovia zmizli z územia dnešného Wragelovho ostrova na Sibíri okolo roku 2000 pred n. l.. Príčinami vyhynutia boli hlavne vysoká lovná činnosť našich predkov a rýchle klimatické zmeny. Najbežnejším poddruhom bol podľa doterajších nálezov v oblasti Kysúc Mammuthus primigenius.
Mammuthus primigenius
Dnes je preto v priestoroch tunajšieho kultúrneho domu otvorená stála expozícia Kysuckého múzea zameraná na faunu a flóru severozápadného Slovenska, ktorej hlavnou atrakciou je replika mamutej samice v životnej veľkosti. Okrem toho je tu i stála expozícia Kysuce v minulosti zastúpená predmetmi historického, etnografického, ale i archeologického významu.
Vlastivedné múzeum v Krásne nad Kysucou patrí pod správu Kysuckého múzea v Čadci. Návštevníkom ponúka zaujímavú a nesmierne pútavú stálu expozíciu s názvom "Kysucká Odysea"., vďaka ktorej je možné na jednom mieste spoznať bohatú históriu Kysúc od najstarších lovcov mamutov cez vek Juraja Turzu až po storočie kozmických letov.