Štefan Koštial bol významný slovenský kňaz, ktorý prežil búrlivé obdobie 20. storočia. Bol obľúbeným exercitátorom kňazov celého Slovenska.
Cirkevná hierarchia
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: 14. október 1913, Liptovská Osada, okr. Ružomberok
- Dátum a miesto vysvätenia: 2. február 1940, Spišská Kapitula
- Dátum a miesto úmrtia: 5. apríl 2003, Liptovská Osada
Štúdium a kňazská služba
V rokoch 1934-1939 študoval teológiu v Spišskej Kapitule, kde ho 2. februára 1940 vysvätili za kňaza.
Pôsobil ako kaplán v Zubrohlave a Spišskom Podhradí (1941). V r. 1943 získal doktorát teológie.
V r. 1950 sa stal správcom farnosti v Spišskej Novej Vsi, čoskoro ho však uväznili a odsúdili na viac ako desať rokov.
Väzenie a práca vo výrobe
Väznený bol v Mirove, Žďári-Ostrove a vo Valdiciach.
Po prepustení z väzenia pracoval na viacerých miestach vo výrobe.
Návrat do pastorácie
Od r. 1969 znovu pôsobil v pastorácii ako správca farnosti v Liptovskom Hrádku.
V r. 1990 odišiel na odpočinok do svojho rodiska, kde pôsobil ako výpomocný duchovný.
V r. 1994 bol vymenovaný za pápežského preláta.
Kanonické právo
Zdenka Schelingová a Štefan Koštial
S menom Dr. Štefan Koštial sa stretávame v zatykači sr. Zdenky, potom až v rehabilitačnom procese v r. 1970. Bol nielen vzdelaný ale aj aktívny kňaz.
Štb ho považovala za tajného spišského biskupa a špióna. V r. 1951 bol zatknutý v kostole počas spovedania.
V nemocnici, kde pracovala sr. Zdenka, sa Dr. Koštial zotavoval nielen z otrasu mozgu, ale aj iných zranení. Po úteku z nemocnice 20.2.1952 ho 29.3. našli, zatkli a odsúdili na devätnásť rokov odňatia slobody, stratu celého majetku a občianskych práv.
Sr. Zdenka jeho meno nikdy nespomenula, ani v styku s ľuďmi, ktorým dôverovala. Na „slobodu“ bol prepustený na amnestiu v r. 1960.
Zostávajúcich 9 rokov pracoval ako robotník pri výstavbe ciest. V roku 1969 bolo odsúdenie Dr. Štefana Koštiala zahladené a z registra trestov úplne vymazané.
Od roku 1969 do r. 1991 bol duchovným správcom farnosti Liptovský Hrádok. Neskôr sa vrátil do svojej rodnej obce Liptovskej Osady, kde obetavo vypomáhal miestnym správcom farnosti.
O rokoch väzenia a prenasledovania s nikým nehovoril. Finančnú náhradu nežiadal a ani neprijal: „Keď raz prídem pred Pána Ježiša, nechcem, aby mi povedal: A ty tu čo chceš? Veď ty si už dostal svoju odmenu.“
Zomrel 5. apríla 2003 v 90. roku života a 63. roku kňazstva, len 5 mesiacov pred blahorečením sr. Zdenke.
Život a tragický koniec Ida Rapaičová: rodina potvrdzuje smutnú správu a rozplače sa.
Pramene
- Schematizmus Spišskej diecézy 1996. Spišská Kapitula 1996, s. 121
- Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971, s. 239
- Schematizmus slovenských katolíckych diecéz. Bratislava - Trnava 1978, s. 402