Filozofia je rozsiahla a komplexná oblasť, ktorá sa zaoberá základnými otázkami existencie, poznania, hodnôt, rozumu a jazyka. V priebehu dejín sa vyvinulo množstvo filozofických smerov a konceptov, ktoré ovplyvnili ľudské myslenie a kultúru. Tento článok sa zameriava na niektoré z týchto kľúčových konceptov a ich historický kontext.
Absolútno: V filozofii sa absolútno často chápe ako niečo nepodmienené a neobmedzené. V Hegelovej filozofii je absolútno rozumný základ súcna a jediná realita v pravom zmysle slova. Život absolútna je postupná sebarealizácia absolútna, ktorá prebieha v prírode i dejinách.
Dialektika: Dialektika je metóda filozofického skúmania, ktorá sa zameriava na odhaľovanie protirečení a ich prekonávanie. Adorno rozlišuje pozitívnu a negatívnu dialektiku, pričom negatívna dialektika sa zameriava na kritiku homogenizácie skutočnosti a zdôrazňuje jedinečnosť, prechodnosť a pominuteľnosť. Dialektika sa stáva hlavným predmetom filozofie tým, že sa zameriava na inakosť.
Skepticizmus: Skepticizmus je filozofický smer, ktorý spochybňuje možnosť dosiahnuť isté poznanie. Staroveký skepticizmus sa zameriaval na kritiku dogmatických tvrdení a zdôrazňoval relatívnosť ľudského poznania.
Apeiron: Podľa Anaximandra je apeiron (ἀπείρων) neobmedzené, je podstata, z ktorej vznikajú všetky nebesia i svety v nich. Neobmedzené (apeiron) nemá počiatok. Je nesmrteľné a nehynúce; je večné a vôbec nestarne.
Anaximander
Významné osobnosti a ich prínos
Abélard (1079 - 1142): Rytier dialektiky a zavŕšiteľ tvorby scholastickej metódy. Jeho diela zahŕňajú Dialectica, Sic et non (Áno a nie) a Logica. Abelard sa zaoberal otázkami logiky, teológie a etiky, a jeho metóda spočívala v hľadaní rozporov a ich prekonávaní.
Adorno (1903 - 1969): Bol nemecký filozof, sociológ, muzikológ a estetik. Je známy svojou kritikou kultúrneho priemyslu a svojou teóriou negatívnej dialektiky. Adorno sa zaoberal otázkami modernity, umenia a spoločnosti, a jeho dielo je charakteristické kritickým myslením a snahou o prekonávanie protirečení.
Aristoteles (384 - 322 pr. n. l.): Bol grécky filozof, ktorý sa zaoberal širokou škálou tém, vrátane logiky, metafyziky, etiky, politiky a prírodných vied. Aristoteles rozlišoval medzi látkou a tvarom, a jeho filozofia sa zameriavala na skúmanie príčin a účelov vecí. Jeho diela mali obrovský vplyv na vývoj západnej filozofie a vedy.
Augustinus (354 - 430): Bol kresťanský filozof a teológ, ktorý sa zaoberal otázkami viery, poznania, dobra a zla. Augustinus vychádzal z novoplatonizmu a rozvíjal myšlienku, že Boh stvoril svet z ničoho. Jeho dielo De civitate Dei (O Božom štáte) je významným príspevkom k politickej filozofii.
Bacon (1561 - 1626): Bol anglický filozof, štátnik a vedec, ktorý je považovaný za zakladateľa novovekého empirizmu. Bacon zdôrazňoval význam skúsenosti a experimentu pre získavanie poznatkov. Jeho dielo Novum Organum (Nová metóda) je manifestom vedeckej metódy.
Bakunin (1814 - 1876): Bol ruský revolucionár a anarchista, ktorý kritizoval štát a presadzoval myšlienku slobody a rovnosti. Bakunin sa zúčastnil revolúcie 1848 - 1849 a bol členom Prvej internacionály. Jeho myšlienky ovplyvnili anarchistické hnutie v 19. a 20. storočí.
Austin (1911-1960): Bol britský filozof jazyka, ktorý sa zaoberal otázkami rečových aktov. Austin rozlišoval medzi lokučným, ilokučným a perlokučným aktom. Jeho dielo How to Do Things with Words (Ako robiť veci slovami) je významným príspevkom k teórii komunikácie.
Habermas (1929-): Je nemecký filozof a sociológ, ktorý sa zaoberá otázkami modernity, demokracie a komunikácie. Habermas rozvíja teóriu komunikatívneho konania a konsenzuálnej teórie pravdy. Jeho dielo je významným príspevkom k súčasnej politickej filozofii a sociológii.
Anselm z Canterbury (1033-1109): Bol benediktínsky mních, filozof a teológ, arcibiskup z Canterbury. Je známy svojim ontologickým dôkazom existencie Boha.
Bachtin (1895-1975): Bol ruský filozof, literárny kritik a kulturológ. Je známy svojou teóriou románu, karnevalu a dialogizmu. Bachtin sa zaoberal otázkami jazyka, kultúry a spoločnosti, a jeho dielo je charakteristické interdisciplinárnym prístupom a snahou o pochopenie ľudskej existencie v kontexte dialógu a interakcie.
Empirikritizmus: Je filozofický smer konca 19. storočia, ktorý sa snažil o prekonanie dualizmu subjektu a objektu a zdôrazňoval význam skúsenosti. Empirikritici, ako napr. Ernst Mach a Richard Avenarius, kritizovali metafyzické koncepcie a presadzovali myšlienku, že poznanie je založené na zmyslových dátach.
Axiológia: Je filozofická disciplína, ktorá sa zaoberá hodnotami. Axiológia skúma povahu hodnôt, ich klasifikáciu a ich vzťah k ľudskému konaniu. Zakladateľom axiológie je R.H. Lotze. Axiológia hodnotenia a hodnôt je širšia než filozofia hodnôt.
Tieto koncepty a osobnosti predstavujú len malú časť bohatej histórie filozofického myslenia. Ich štúdium nám umožňuje lepšie pochopiť základné otázky existencie a rozvíjať vlastné kritické myslenie.
Tabuľka významných osobností a ich prínosov
| Osobnosť | Obdobie | Prínos |
|---|---|---|
| Abélard | 1079 - 1142 | Dialektika, scholastická metóda |
| Adorno | 1903 - 1969 | Kritika kultúrneho priemyslu, negatívna dialektika |
| Aristoteles | 384 - 322 pr. n. l. | Logika, metafyzika, etika, prírodné vedy |
| Augustinus | 354 - 430 | Kresťanská filozofia, teológia |
| Bacon | 1561 - 1626 | Empirizmus, vedecká metóda |
| Bakunin | 1814 - 1876 | Anarchizmus, kritika štátu |
| Austin | 1911-1960 | Teória rečových aktov |
| Habermas | 1929- | Komunikatívne konanie, konsenzuálna teória pravdy |
| Anselm z Canterbury | 1033-1109 | Ontologický dôkaz existencie Boha |
| Bachtin | 1895-1975 | Teória románu, karnevalu a dialogizmu |
A-rad (McTaggard, J. M.): Dynamický rad minulých, súčasných a budúcich okamihov. Označovanie toho, čo bude, čo bolo atď.
Akt rečový (Austin, J.): Tvorí akt vyjadrenia alebo vyslovenia určitého obsahu.
Archetyp (Jung, C.): Vrodené štruktúry psychiky, ktoré sú súčasťou kolektívneho nevedomia.
Atómy: Grécky filozofi (Demokritos, Leukippos) predpokladali existenciu nepatrných, ďalej nedeliteľných častíc (atómov).
Babeufizmus: Revolučné hnutie vo Francúzsku v 18. storočí, ktoré presadzovalo myšlienku všeľudovej, centrálne riadenej komúny. Vodcom a najdôslednejším teoretikom babeufizmu bol G. Babeuf.
Bachtinistika: Alebo bachtinológia, je interdisciplinárny prístup v kulturologickom, lingvistickom, pedagogickom... skúmaní sa počnúc 80-tymi rokmi 20. storočia.
Audi, Robert N.: Súčasný americký filozof.
Autopoiesis: Pojem vytvorený biológmi H. Maturanom a F. Varelom, označuje systém, ktorý sa sám vytvára a udržiava.
Axel, Karl: Filozof 20. storočia, ktorý našiel cestu k existencializmu.
Axiomatizácia: Výstavba vedeckej teórie.
Antropológia filozofická: V ktorej prevláda úsilie o celostný výklad človeka. K reprezentatívnym osobnostiam antropológie patrí H. Plessner, A. Gehlen, M. Landmann, E. Rothacker.
Argumentácia: Súhrn tvrdení; činnosť zostavovania argumentu.
Afirmácia: Súhlasné tvrdenie; potvrdenie platnosti úsudku, napr. geometrický teorém.