Gerlachovský štít (hovorovo Gerlach) je najvyšší vrch a jeden z najmohutnejších masívov Tatier, Slovenska aj celých Karpát s výškou 2 654,4 m n. m.[2] Leží v juhovýchodnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo.
Gerlachovský štít s ľahko rozpoznateľným Gerlachovským sedlom.
Pomenovanie a Pôvod Názvu
Názov je odvodený od obce Gerlachov, nad ktorou je situovaný a patril i do jej chotára. Listina z roku 1326 podáva svedectvo, že Gerlachov zakladali bratia Ján, Mikuláš, Peter a Štefan, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty. Bolo to na základe kráľovskej donácie po tatárskych vpádoch. Do územia patril aj masív hory, ktorú, podľa vtedajšieho zvyku, pomenovali podľa majiteľov územia - Gerlachovské hory (v najstarších latinských prameňoch Gerlachfalvenses montes). Až oveľa neskôr, keď bolo potrebné bližšie a detailnejšie pomenovať jednotlivé body masívu, sa názvy začali meniť.
Dlho najvyšší končiar spolu s Kotlovým štítom mal spoločné meno. Domáci horali volali terajší Kotlový štít spolu s Gerlachovským štítom Kotlový vrch alebo Na kotlu. V mape severného Spiša od Floriána Czakiho z roku 1760 je Gerlachovský štít zakreslený ako Kösselberg (Kesselberg). Keď však Ľudovít Greiner zmeral výšku štítu a zistil, že je najvyšší spomedzi tatranských vrcholov, bolo potrebné odlíšiť ho od ostatných vrcholov samostatným názvom.
Historické Názvy
- do roku 1896: Gerlach, nem. Gerlsdorfer Spitze, Gerlachspitze, maď.
- 1923 - 1932: Štít Legionárov, Štít Legionářů, Spitze der Legionäre (neoficiálne stále používaný názov Gerlach).
Merania Výšky a Prvenstvo Gerlachovského Štítu
Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie, čiže kartografické spracovanie celej Habsburskej monarchie. Uskutočňovali ich vojenskí merači pod vedením Waldaufa a Fleischera, ale ich výsledky neboli publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele „Geographie des Königreichs Ungarn“ uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému záveru dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3 800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší štít Tatier Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí, medzi nimi i známy švédsky botanik Göran Wahlenberg, neurčili výšku tatranských vrcholov správne. Ako najvyšší uvádzali Lomnický alebo Ľadový štít. Gerlach svojou výškou figuroval až na štvrtom mieste.
V rokoch 1837 a 1838 robil merania tatranských štítov Ľudovít Greiner, riaditeľ jelšavskej Lesnej správy koburgovského veľkostatku. Až on správne zistil, že najvyšším štítom Tatier je Gerlach. Verejnosť však Greinerovu informáciu neprijala. Stalo sa tak až v 70. rokoch 19. storočia.
Významné Dátumy a Udalosti
Prvými bezprostrednými návštevníkmi okolia a zrázov Gerlachovského štítu boli, pravdepodobne, poľovníci a botanici. Je možné, že niektorí z nich dosiahli aj vrchol.
Traduje sa, že prvým známym človekom, ktorý stál na vrchole štítu, bol učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej Ján Still (1805 - 1890) v roku 1834, keď ho sprevádzal jeho švagor Jakub Gellhof, staviteľ z Veľkej, horský vodca, mlynár z Novej Lesnej Martin Spitzkopf-Urban a dvaja ďalší neznámi lovci kamzíkov.
Dňa 31. júla 1875 bol na Gerlachovskom štíte budapeštiansky prírodovedec Dionýz Desző. Vtedy ho Still údajne informoval, že Gerlach prvý zdolal Martin Spitzkopf-Urban, ktorý koncom 60. rokov 19. storočia vyviedol na vrchol neznámeho zákazníka. Still vyhlásil, že na Gerlachovský štít začal vodiť turistov až v roku 1872, keď ho predbehol Martin Spitzkopf-Urban. Desző reprodukoval tento rozhovor v ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1876. Túto informáciu prevzala väčšina autorov, ktorí sa touto históriou zaoberali.
Poliaci spochybnili primát Martina Spitzkopfa-Urbana a víťazstvo prisúdili poľským botanikom. V roku 1962 tatranského historika Ivana Bohuša informoval kežmarský profesor Alfred Grosz, že správa, ktorú uviedol Dionýz Desző v ročenke je nesprávna. Still naopak vierohodne doznal, že so svojim švagrom Jakubom Gellhofom, a Martinom Spitzkopfom-Urbanom z Novej Lesnej uskutočnil v roku 1834 prvovýstup. Roku 1874 sa Still o tom písomne vyjadril v svedectve, napísanom pokladníkovi Uhorského karpatského spolku Antonovi Döllerovi v Kežmarku. Döller odovzdal Stillov list ako vzácny historický doklad do archívu spolku. O tomto výstupe rozprával Stillov švagor Gellhof otcovi historika dr. Johana Liptáka, ktorý sa stretol s Ivanom Bohušom.
Svedecká výpoveď Jána Stilla, ktorá mala byť uložená v archíve Uhorského karpatského spolku v Kežmarku sa nenašla. Dňa 11. augusta 1855 boli na Gerlachovskom štíte poľskí botanici Zygmunt Bósniacki a Wojciech Gzegorzek, ktorých sprevádzali, pravdepodobne zakopanskí horskí vodcovia. Nie je známe kade vystúpili. Ako spomína tatranský historik Ivan Bohuš, možno ich cesta viedla cez Gerlachovský kotol, ale ani to nie je isté. Nie je známe či vôbec dosiahli vrchol. Určite však boli na končiari v roku 1868 rakúski vojenskí geodeti.[4]
Na konci 60. rokov 19. storočia bol na štíte nemecký botanik Jozef F. Krzisch a v auguste 1872 Franz Holst s vodcom Jánom Stillom. Všetci pravdepodobne vystupovali cez Gerlachovský kotol po juhozápadnom hrebeni Kotlového štítu.
Chronologický Prehľad Významných Udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1326 | Prvá listinná zmienka o obci Gerlachov, ktorú založil comes Gerlach de monte sancti Georgii - gróf Gerlach zo Spišskej Soboty. |
| 1751 | Pod Granátové veže vystúpila cisárska komisia, ktorú viedol Jakub Buchholtz. Pušným prachom vystrelili zo steny veľké ložisko granátov. |
| 1760 | Na mape severného Spiša od Floriána Čákiho je znázornený po prvý raz štít aj s charakteristickým kotlom. |
| 1834 | Je rok, na ktorý sa orientuje prvý známy výstup na štít. |
| 1855 | Poľskí botanici Zygmunt Bośniacki a Wojciech Gzegorzek urobili súpis vrcholovej flóry štítu. O samotnom výstupe však neuviedli nič. |
| 1860 | M. Nowicki s vodcom J. Walom sa pokúsili o výstup. |
| 1868 | Prvý spoľahlivo doložený výstup na vrchol vykonali viedenskí vojenskí mapéri. Vo fľaši na štíte zanechali správu, ktorú tam o šesť rokov objavil Dr. Dezső a zverejnil v tlači. |
| 1871 | Na SV od Velického plesa postavili poľovníci z Veľkého Slavkova a horskí vodcovia prvú turistickú chatu - Blasyho chatu. |
| 1872 | Ján Still po prvý raz vystúpil na vrchol. |
| 1874 | Mór Déchy s priateľmi prvý raz vystúpil na Gerlach Velickou próbou. Bol to piaty výstup na vrchol. |
| 1875 | Prvovýstup Batizovským žľabom cez Batizovskú próbu. Cestu objavili a prešli horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. |
| 1877 | Spomedzi žien na vrchol ako prvé vystúpili turistky z Viedne Pauline Knerrová a Jozephine Fillungerová. |
| 1878 | Vo Velickej doline bola dokončená Hunfalvyho chata. |
| 1880 | Velická próba bola zabezpečená reťazami. |
| 1883 | Dňa 22. |
| 1886 | Prvá známa obeť Gerlachovského štítu. Na južnom úpätí 5. |
| 1895 | Prvý výstup na štít severným hrebeňom od Gerlachovského sedla vykonali Janusz Chmielowski a J. |
| 1896 | Budapeštianska horolezkyňa Terézia Egenhofferová na oslavu uhorského tisícročia navrhla, aby štít bol pomenovaný Ferencz Józef csúcs (Štít Františka Jozefa). Na vrchole bola s menom cisára umiestnená mramorová tabuľa i veľká diaritová tabuľa, ktorá vážila 150 kg. |
| 1899 | Prvý výstup Krčmárovým žľabom vykonal L. Därmstadtär, A. Otto a tirolský vodca H. |
| 1902 | Pokus o prvý zimný výstup uskutočnili P. Hebel a L. Noack s priateľmi a vodcami. |
| 1905 | Prvý zimný výstup uskutočnil Karol Jordán, Janusz Chmielowski a vodcovia Klimek Bachleda, Ján Franz a Pavol Spitzkopf. Vystúpili Krčmárovým žľabom, zostúpili Batizovským žľabom. V tom istom roku prešiel celým severným hrebeňom cez Litvorové veže a Zadný Gerlach na vrchol Dr. A. Martin. |
| 1906 | Bola navrhnutá stavba meteorologického observatória na vrchole a stavba visutej lanovky. |
| 1913 | Prvý zimný výstup severným hrebeňom urobili Julius Andreas Hefty a Gyula Komarnicki od Gerlachovského sedla. |
| 1923 | Na štíte bola vztýčená štátna kovová vlajka. Slávnostný prejav mal školský inšpektor Miloš Janoška. Počas prvého horolezeckého týždňa JAMES František Lipták a M. |
| 1936 | Vodcovia P. Krupinsky a M. |
| 1944 | Na Zadnom Gerlachu havarovalo lietadlo Lisunov Li-2 s príslušníkmi 2. československej paradesantnej brigády, ktorí leteli na pomoc Slovenskému národnému povstaniu. Celá 26 členná skupina zahynula. |
| 1950 | Na štíte umiestnili tabuľu s nápisom: „Stalinov štít 2663 m. Z vďačnosti za oslobodenie 21. XII. 1949.“ Vážila 46 kg. |
Výstupové Cesty
Slovenský prvovýstup cez Batizovskú próbu vykonali v roku 1875 horskí vodcovia zo Štôly Ján Ruman Driečny ml. a Ján Pastrnák. Prvý zimný výstup vykonali 15. januára 1905 Janusz Chmielowski, Karol Jordán a vodcovia Klimek Bachleda, Ján Franz st. a Pavol Spitzkopf.
Tak ako na všetky neznačené tatranské vrcholy, aj výstup na Gerlachovský štít je povolený len pre horolezcov a turistov, ktorí absolvovali kurz vysokohorskej turistiky. Na vrchol vedie niekoľko technicky nenáročných ciest. Najčastejšie sa vystupuje od Sliezskeho domu, cez Kvetnicu a Velický žľab, ktorý je v ťažšom mieste zabezpečený reťazami a kramľami. Po traverze ponad Gerlachovský kotol je už samotný vrchol na dosah po pravej ruke. Na zostup slúži Batizovský žľab, ktorý má taktiež v spodnej časti osadené technické pomôcky.
Cesta Vlada Tatarku bola vybudovaná v roku 2001 a sprístupňuje Gerlachovské sedlo zo strany Velickej doliny, ktorá sa v tomto prípade opúšťa neskôr, až za Dlhým plesom. Exponované úseky Gerlachovskej próby sú opatrené istiacimi bodmi, reťazami a kramľami.
Ďalšiu menej využívanú alternatívu ponúka Valový žľab, vedúci z vyššieho podlažia Batizovskej doliny. Aj v tomto prípade sa prechádza cez Gerlachovské sedlo a potom je treba prekonať záverečný výšvih a exponovaný hrebeň.[15] Technicky ľahšou je cesta cez Dromedárov chrbát, po ľavej strane Gerlachovského kotla. Asi najnáročnejšia, ale veľmi atraktívna trasa je Martinovka, ktorá už má viacero úsekov s ľahkým lezením a zlaňovaním. Kopíruje hrebeň niekoľkých štítov a sediel, počnúc Poľským hrebeňom, končiac Zadným Gerlachom a Gerlachovským štítom. Jednoduchšou možnosťou je skrátenie, tzn. nástup až od Litvorového sedla.
Najvyšší vrch horstva poskytuje veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky okolité pohoria. Viditeľné sú mnohé tatranské vrcholy, no tiež celá Podtatranská kotlina, Babia hora a Pilsko, celé Nízke Tatry, Kozie chrbty i Slovenský raj. Pri vhodných podmienkach sú nezriedka pozorovateľné i cezhraničné vrcholy, napríklad Kékes v Maďarsku, Lysá hora v Moravsko-sliezskych Beskydách v Česku, viaceré ukrajinské a mnohé poľské vrchy.
Plány na Observatórium
Na konci 19. storočia sa začalo diskutovať o výstavbe observatória na niektorom z tatranských štítov. Uvažovalo sa o Slavkovskom štíte, ktorý má široký vrchol, na ktorom by sa dala pohodlne postaviť budova observatória. O tejto myšlienke sa v roku 1896 diskutovalo najmä v Uhorskom karpatskom spolku. Na výstavbu chýbali finančné zdroje.
S novou myšlienkou po prvej svetovej vojne prišiel Michal Guhr, majiteľ kúpeľov v Tatranskej Polianke, ktorý ju predniesol na zasadnutí vedenia kežmarského Karpatského spolku (Karpathenverein). Dňa 2. augusta 1922, na svojom zasadnutí, vedenie spolku odporučilo namiesto Slavkovského štítu vhodnejší Gerlachovský štít, lebo je vyšší o 210 metrov. Michal Guhr mal dobrý dôvod na stavbu observatória. Visutá lanovka z Tatranskej Polianky by zatraktívnila nielen osadu, ale aj jeho liečebne.