Príťažlivý a zatiaľ nezadaný milionár Michael Conte chce splniť sľub daný otcovi na smrteľnej posteli, a preto si hľadá nevestu. Poslušnú žienku domácu, ktorá zapadne do jeho tradičnej rodiny žijúcej v Taliansku. Musí to urobiť rýchlo, pretože podľa tradície sa má oženiť najprv najstarší brat, hlava a ochranca rodiny, a až potom prídu na rad mladšie sestry. Jedna z nich, Venezia, sa už nevie dočkať.
Michael jej chce vyhovieť, sám však netúži viazať sa, preto formálne požiada o ruku temperamentnú, voľnomyšlienkarskú Američanku Maggie Ryanovú. Módna fotografka Maggie nemá s mužmi dobré skúsenosti, ale napokon súhlasí. Lenže osud sa s nimi nečakane zahrá a už krátky pobyt v Taliansku spôsobí, že medzi Michaelom a Maggie sa prudko rozhorí plameň vášne.
Stretnutie, ktoré zmení všetko
Michael si pozorne prezeral fotografie, ktoré Maggie urobila od príchodu do Talianska. A neboli to len zábery peknej krajiny. Na každom zachytila niečo prchavé, farbu alebo tvar, ktoré zaujali na prvý pohľad. Díval sa na štyroch sesterniciných synov, na úprimné tváričky usmievajúcich sa nezbedných chlapcov s rukami zababranými od plastelíny. A zároveň sa jej bál.
Maggie nebola žena, akú si predstavoval po svojom boku. Obrátila jeho vnútro naruby, až kým sa neotriaslo v základoch, a dlhý rad žien, ktoré prešli jeho posteľou, premenila na ničotu. Bola pichľavá, tvrdohlavá.
Príbeh Margity Czóbelovej, ženy, ktorú maľoval Nándor Katona a kreslil Elemér Köszeghy, je rovnako fascinujúci. Pre londýnske vydavateľstvá ilustrovala detektívky a dobrodružné romány. V sedemdesiatych rokoch tvorila angažované plagáty oslavujúce vyslanie sovietskeho Sputnika do Vesmíru. Strážky, Budapešť, Viedeň, Londýn... a opäť Strážky pod Tatrami.
Renesančný kaštieľ obklopený parkom, cez ktorý preteká rieka Poprad. Plávala v nej aj v zime, maľovala, lyžovala, jazdila na koni. Nepochopená dobou, sama ju stroho komentujúc v nespočetných denníkových záznamoch. Akurátnym slovom, písmom drobným ako mrznúci dážď. Popritom zachraňovala rodný kaštieľ, päťstoročnú knižnicu s tisíckami cenných zväzkov a obrazy Ladislava Mednyánszkeho i portréty spišských a oravských županov. Po rozpade Rakúsko-Uhorska prvý raz, po boľševickom znárodňovaní v roku 1948 zďaleka nie posledný raz.
Všetky obrazy, knihy a rodinné písomnosti sa jej podarilo uchovať len vďaka vlastnej vynaliezavosti a svojráznemu šarmu. Dokázala to napriek tomu, že ľudí s takýmto osudom je okolie náchylné považovať za čudákov, ak nie rovno bláznov. Vojny, rozpady impérií, revolúcie a totalitné režimy dvadsiateho storočia zobrali Margite Czóbelovej temer všetko, vrátane budúcnosti.
Pokiaľ ide o národnosť, československé úrady do jej cestovnej legitimácie napísali, že je miešanka. No hrdosť, pamäť a humor si vziať nedala. Lásku, predovšetkým ku koňom a k rodnému kraju, takisto nie. Bola schopná ľúbiť a veriť aj v časoch, keď milovať nebolo koho. Nepredpojaté a pozorné čítanie doby a príbehu poslednej k. & k. barónky nám môže pomôcť chápať a predvídať nebezpečné tendencie dneška. V jednotlivcoch, národoch aj ideológiách.
Barónka Margita Czóbelová (1891 - 1972), neter maliara Ladislava Mednyánszkeho, prežila väčšinu svojho života pod Tatrami. Na základe záznamov v archíve Akadémie výtvarných umení v Budapešti tu Margita spolu so sestrou Mariannou študovala v školskom roku 1915 - 1916. Prvá svetová vojna ich štúdium prerušila. V rokoch 1916 a 1922 Margita vystavovala na Národnom salóne v Budapešti. Jej kariéru prerušila situácia po prvej svetovej vojne.
Počas vojny sa stratil jej brat István. Strýko Ladislav Mednyánszky umrel v roku 1919. Sestra Marianna zomrela mladá 19. apríla 1929. Margita doopatrovala rodičov - otec spisovateľ, filozof a ekonóm István Czóbel zomrel 30. apríla 1932, mama Margita (Miri) Czóbelová, rod. Mednyánszka, umrela 5. júna 1937.
Počas druhej svetovej vojny zostala Margita Czóbelová osamotená. V prostredí plnom protirečení a represálií to nemala ľahké. Zvodom doby ani revanšistickým náladám však nepodľahla. Po politických zmenách v roku 1948 prišla o rodinný majetok a pozemky.
Izolovanosť barónky v prostredí Strážok ovplyvnila i jej výtvarnú tvorbu. V období medzi svetovými vojnami sa venovala hlavne ilustráciám (rozprávky Hansa Christiana Andersena, prózy Cecilie Tormayovej). Tvorila farebne svieže kompozície z parku v kaštieli, krajinomaľby inšpirované Mednyánszkeho dielami. Portrétovala členov a členky rodiny. Významnú časť jej prác predstavujú autoportréty. Podobne ako Ladislav Mednyánszky aj ona tvorila na maliarske plátno i na rôzne druhy papierov. Takisto často maľovala na obe strany.
Po druhej svetovej vojne sa medzi jej témami objavujú aj menej obvyklé, či očakávané námety z modernizujúcich sa Tatier i zo socialistického sveta. Niektoré z nich vznikli na objednávku ako podklady pre plagáty k výročiu boľševickej revolúcie v Rusku (VOSR). Dôležitou črtou jej života bola krotká, no nezdolateľná viera v silu zdravého rozumu a sústavné konanie dobra.
Shoshana Ungerleiderová je lekárka, ktorá sa špecializuje na vnútorné choroby a dlhodobo sa stará o umierajúcich pacientov. Pre portál CNBC Make It prezradila, čo ľudia pred smrťou ľutujú najčastejšie. Zhrnula to do piatich najčastejších výrokov, ktoré zaznievajú na sklonku života.
Čo ľudia najviac ľutujú tesne pred smrťou?
„Aby sme žili zmysluplný a naplnený život, musíme sa zmieriť s tým, že raz sa skončí,“ povedala Ungerleiderová a dodala, že blízkosť konca života nás núti byť prítomní tu a teraz, pretože to je všetko, čo máme.
Shoshana Ungerleiderová identifikuje päť najčastejších ľútostí, ktoré ľudia cítia pred smrťou. Sú to:
- Netrávil som dostatok času s ľuďmi, ktorých milujem.
- Pracoval som priveľa a stratil som časť svojho života.
- Nechal som strach ovládať moje rozhodnutia a neriskoval som.
- Chýbala mi odvaha čeliť neistote a chopiť sa nových príležitostí.
- Príliš som sa sústredil na budúcnosť a stratil som kontakt s prítomnosťou.
Lekárka tvrdí, že si môžete byť istí, že svoj život nebudete ľutovať ešte predtým, ako zomriete. Dôležité je pripomenúť si, že váš čas je obmedzený a nepredvídateľný. Taktiež vás povzbudzuje, aby ste si pravidelne kládli dve otázky: Ako chcem tráviť svoj čas? Čo je pre mňa v živote najdôležitejšie?
Apeluje najmä na mladých ľudí, ktorí často ešte nečelili vážnym zdravotným problémom (u seba alebo u svojich blízkych), aby zvážili osvojenie si návykov, ktoré im zabezpečia dlhý a zdravý život. Taký, ktorý nebudú ľutovať na smrteľnej posteli.
„Odporúčala by som vyváženú stravu, pravidelné cvičenie a vyhýbanie sa fajčeniu. Premýšľanie o svojej smrteľnosti počas celého života, či už máte 20, 50 alebo 80 rokov, to vám umožní žiť každý deň lepšie, s väčším zmyslom a cieľom vo vašom živote,“ vysvetľuje odborníčka.
Ungerleiderová nebola jediná, kto pozorovala, čo ľudia ľutujú na smrteľnej posteli. Anestéziologička Karla Zarseová, ktorá pracuje predovšetkým s pacientmi s neurologickými ochoreniami a postihnutiami, sa podelila o podobné pozorovania.
Dom v stráni napísal Martin Kukučín po odchode zo Slovenska na chorvátsky ostrov Brač. Inšpirovali ho príbehy, ktoré ako lekár počúval a zažíval na vlastnej koži. Na začiatku diela Dom v stráni sa zoznamujeme s težackou rodinou Beracovcov.
V ich dome pod Grabovníkom , ktorý postavil starý Mate spolu s jeho ženou Jerou, teraz žijú okrem nich ich dve dcéry Katica a Matija, ktoré sú však v službe a najstarší syn Ivan so svojou ženou Baricou a ich dvoma deťmi. S príchodom Ivanovej manželky Barice nastavajú v rodine generačné problémy medzi Jerou a Baricou. Mate ako hlava rodiny využíva svoju autoritu a prinúti ich aby sa uzmierili.
Barica je stále nespokojná a preto prinúti Ivana, aby išiel za Matem a povedal mu, že chce odísť do Ameriky na zárobky. Mate aj tu uplatňuje svoje postavenie v rodine a s cieľom udržať rodinu pohromade presvedčí Ivana, aby zostal doma. V meste sa koná veľká slávnosť známa ako fiera, pri ktorej sa rodiny stretávajú a oslavujú.
Pri tejto príležitosti prichádzajú pod Grabovník Katica s Matijou, aby spolu s rodinou oslávili túto najväčšiu slávnosť v meste. Ako už tradične po ukončení hlavnej slávnosti, ktorá trvala celý deň, sa v meste konali dve tancovačky. Najprv sa Katica spolu s Matijou vydali ísť pozrieť na oslavu do Bobicovie domu, no Katica považovala túto zábavu pod jej úroveň, všednú a biednu, a tak sa rozhodli odísť. Tesne pred odchodom ju však pozve do tanca Paško Bobica , prostý težacký mládenec, ktorému tesne pred odchodom do služby dala slovo, že sa za neho vydá.
Odmieta ho a v náhlivosti odchádza zo slávnosti. Po ceste domov prechádzali popred dom šory Dory. Katica neodolala a na chvíľku nahliadla. Tu si ju všimol mladý šor Niko Dubčić, mládenec z najvýznamnejšej rodiny v kraji. Očarený jej krásou ju pozýva na tanečný parket. Toto sa nepáčilo starým dámam na slávnosti, a preto poslali po starého Mateho, aby svoje dcéry odviedol domov.
Po fiere sa Katica a Matija vrátia späť do služby, ale keďže majú ešte jeden deň voľna, Katica sa rozhodne ísť navštíviť sesternicu. Po ceste stretáva Nika Dubčića, ktorý jej vyznal lásku. Katica najprv nechce privoliť, pretože sa obáva, že by bola len jedna s mnohých Nikových zábaviek. No po Nikových slovách mu privolila.
Katica plná ideálov odchádza do služby, aby sa mohla z nej vypýtať. Mladý Niko sa po rozlúčke s Katicou vracia domov a pri večeri sa so svojou láskou zveril aj svojej matke šore Anzule. Tá bola veľmi prekvapená synovým výberom, pretože ona mu za ženu chcela dať dcéru svojej kamarátky Doricu Zorkovićovú. Vidiac, že by nátlakom nič nezmenila, nakoniec dáva Nikovi svoj súhlas.
Anzula sa na ďalší deň vybrala aj spolu so sluhom na obchôdzku svojich težackých polí a vhod stretla Katicinho otca Mateho. Tu nič netušiacemu Matemu objasní situáciu, v akej sa ich deti nachádzajú. Hoci sa Mate proti vzťahu rozhodne stavia napokon sa s Anzulou dohodli, že im nebudú brániť. Doma Anzula povedala synovi svoje požiadavky: svadba sa bude konať najmenej o rok a ich vzťah musí byť verejný, bez žiadnych tajností.
Jeden večer, keď Niko išiel pod Grabovník, stretol skupinku chlapcov medzi, ktorými bol aj Paško Bobica. Tomu sa nepáčilo, že Niko mu chodil ‚,do revíru‘‘ , a tak na neho na spiatočnej ceste hádzali kamene, čím sa začali nezhody medzi nimi. Počas oberačky navštívil Nika Paško, ktorý mu prišiel odovzdať časť zo svojej úrody.
Tu sa Niko po prvýkrát dozvedá o Katicinom sľube Paškovi, ktorý mu vykričí, že Katica ho chce len pre jeho peniaze. Katica sa bála, čo spôsobia nezhody medzi Nikom a Paškom, a aj preto navštívila Zandomeho. Ten nakoniec našiel Paškovi prácu v meste, aby sa lepšie finančne zabezpečil, čo by mu malo pomôcť získať si Katicu, keď sa s Nikom rozíde, ako to Zandome predpokladal.
Zatiaľ, čo v dedine vrcholí oberačka, u Zorkovicov majú vážne problémy so šorom Ilijom, ktorý dostal zápal pľúc. Bolo to s ním také vážne, že si dal zavolať svoju dcéru Doricu z kláštora. Niko pravidelne navštevuje chorého šora Iliju a nevediac ako, pomaly začína mať Doricu radšej ako Katicu. Zo začiatku si to nechce priznať, no s Katicou ho spájajú už len jeho ideály, že prostredníctvom svadby sa zblíži s težackým ľudom a jeho sľub, ktorý jej dal.
Raz sa Niko znovu vybral pod Grabovnik navštíviť Katicu. Tá však nebola doma, a tak ho prijala jej matka, stará Jera. V rozhovore s ňou sa Niko nielenže dozvie, že ľudia nesúhlasia s jeho vzťahom ku Katici, ale že ho zaň odsudzujú, čo je v rozpore s jeho plánom získať si ich priazeň, a preto sa Katici odcudzuje.
Niko sa slávnosti potešil a bavil sa, až kým neprišla samotná Katica, ktorú Anzula na obed zámerné pozvala. Niko porovnáva obe dievčatá a uvedomuje si, že si nikdy nebudú rovné. Správa sa ku Katici odmerane, a tá vykričala Nikovi, že sa s ňou nemal zahrávať a s plačom odišla domov.
Obaja sa trápia. Katica pre svoju stratenú hrdosť a sny a Niko pre myšlienku, že jeho city ku Katici neboli také ozajstné, ako si myslel, čím Katici ublížil. Zdôveril sa s tým Zandomemu, ktorý mu teraz predostrel svoje plány s Paškom Bobicom. Ten prichádza z mesta a dostáva sa mu veľkej úcty.
Neváha a vidiac, že sa Katicin a Nikov vzťah rozpadol, zveruje sa so svojimi úprimnými zámermi starej Jere a je ochotný si Katicu zobrať za ženu. Pod Grabovnikom sa dlho nezaoberali Katiciným problémom, pretože Mate sa začal sťažovať na bolesť v boku. Doktor po vyšetrení zistil, že má rakovinu a nedá sa mu pomôcť.
Všetci v okolí smútia. Uvedomujú si, že s Matem nezomiera len hlava beracovskej rodiny, ale končí sa tým éra patriarchizmu v dedine. Mate sa na smrteľnej posteli snaží dohovoriť Katici, aby sa už nehnevala na Nika a súhlasila s Paškovou ponukou stať sa jeho ženou. Mate sa lúči s celou svojou rodinou a taktiez s Dubčićovcami. Na záver ešte požehnáva Nikovmu vzťahu s Doricou.
Charakteristika postáv
Niko Dubčić
Niko je mladý, elegantný statkár z najvýznamnejšej statkárskej rodiny v okolí. Jeho otec nahonobil veľký majetok, ktorý po jeho smrti pripadol celý jemu a jeho matke. Tá ho odmalička vychovávala v statkárskom duchu a dovolila mu všetko, čo len chcel. Jeho mládežnícke roky boli spojené s množstvom záletníckych dobrodružstiev, ktoré zažíval spolu so svojím najlepším priateľom Zandomem. Kým nespoznal Katicu, žiadny z týchto vzťahov nemal pre neho význam.
Aj tento fakt spôsobil, že množstvo ľudí spočiatku považovalo jeho záujem o Katicu, len ako jednu z jeho ďalších zábaviek. ,, Viete, aký je Niko. Bez výberu. Sprevádza ju pri všetkých väčších udalostiach v meste a hrdo si stojí za svojím rozhodnutím zobrať si ju. Pritom si nevšíma reči plné posmeškov a odsudzovania nielen zo strany sedliakov, ale aj od samotných težakov, ktorým chce pomáhať.
Už od malička vyrastal v težackom prostredí. Hrával sa spolu s težackými deťmi a aj preto, keď ho privítali u Beracovcov v dome, cítil sa tu príjemne a prirodzene. Tieto pocity a spomienky ho utvrdzujú v jeho pláne oženiť sa s Katicou a dostať sa tak bližšie k težackej vrstve, ktorú mal v pláne podporovať a zlepšiť jej život. ,, Ja som prvý statkár v meste, boháč- moja je povinnosť pomáhať ľudu, dvíhať ho mravne i hmotne.
Vidíš teda, jedna z jeho dcér ľudu bude mi mostom, ktorý ma dovedie k srdcu ľudu...“ Takto argumentuje Niko Zandomemu, ktorý sa ho snaží odhovoriť a podáva mu niekoľko argumentov, ktoré sú proti jeho vzťahu s Katicou. Hoci si jeho slová nechce vziať k srdcu, zasadili v ňom štipku neistoty, ktorá ho nevediac ako prinútila otvoriť oči a začať si pomaly všímať škodoradosť a pretvárku zo strany težakov.
Postupom času, keď je čoraz dlhšie v spoločnosti Dorice, uvedomuje si, že láska, čo cítil ku Katici, nebola tá pravá a že v skutočnosti ľúbi Doricu. Svoj vzťah s Katicou si musí čoraz viac spájať s jeho plánom pomáhať težakom. Všetky jeho ilúzie o priblížení sa težakom cez svadbu s Katicou sa však rozplynuli po rozhovore s Katicinou matkou Jerou.
Tá mu z chamtivosti začala vyprávať, ako sa Katica hanbila pred ostatnými težakmi, že jej nedal žiadny darček a ako jej ostatný težaci závidia a odsudzujú ju za vzťah s Nikom, čím vlastne totálne znechutila Nika a zničila aj poslednú vec, čo ho spájala s Katicou - a to snahu priblížiť sa težakom. Keď však videl arogantné a vulgárne správanie Katice na oslave, zlomila sa v ňom i posledná štipka trpezlivosti a rozišiel sa s Katicou.
Smutný si musel priznať to, proti čomu tak dlho bojoval - proti faktu, že rod a postavenie znamenali veľmi veľa, čo sa týkalo charakteru a vystupovania dámy. V tomto mu pomohlo hlavne porovnanie Katice s Doricou:,,No seberovné nikdy ony nebudú! Až teraz vidieť, čo znamená rod, pôvod, výchova..“
Jeho vzťah s matkou bol veľmi zvláštny. Jeden druhého milovali, no nedávali to na sebe znať. Nikdy by neurobil niečo, čo by ju ranilo. Vďaka nej sa naučil, čo je to zodpovednosť a pracovitosť. Pomáhal jej so statkom a mal na pláne ho rozvíjať a investovať do spoločného podniku so Zandomem. Bol vzdelaný a inteligentný.
Katica
Mladé krásne dievča, s krásnymi čiernymi, lesklými vlasmi a veľkými čiernymi očami. Je nespokojná so svojim spoločenským postavením, čo spôsobil odchod do služby, kde sa zmenil jej postoj k životu. Začala sa viac zaujímať o materialistické veci. Väčšinu peňazí zo služby míňala na okrasy, šaty aby mohla byť v centre spoločenského diania. Svoje vysoké nároky neuplatňuje len v materialistických veciach, ale aj vo svojom záujme o mládencov.
Robí si posmech zo snúbenca svojej sestry Matije, ktorý je obyčajným, no zato pracovitým murárom. V jej posmechu sa odzrkadľuje aj trochu závisti, že Matija už má chlapca, zatiaľ čo ona nie. Mate ju karhá a snaží sa jej poradiť, aby si nezakladala na bezvýznamných veciach. Otca odsudzuje, že sa nedokáže vzdať svojich patriarchálnych názorov. Na druhej strane hoci považuje Grabovník za zastaralý a odrezaný od zvyšku sveta, cíti sa tu naozaj doma a ideály, ku ktorým privykla v meste, sa pomaly strácajú a pozerá sa na svet triezvejšie.
Keď išli na tancovačku, ktorá sa konala počas fiery, obliekla si svoje najlepšie šaty. Keď však prišla na bežnú dedinskú zábavu, bola zhrozená ako sa tam ľudia môžu zabávať. Hlavným dôvodom jej zhnusenia však bolo popanštenie sa. Keď tu uvidela Paška, spomenula si na pekné chvíle, ktoré s ním strávila. Nakoniec však na neho v meste zabudla a keď ho na fiere znovu uvidela, protivil sa jej pre svoju fádnosť a bezvýznamnosť. Keď prišla na ples pre sedliakov, stala sa centrom pozornosti.
Katica si spočiatku nie je istá úprimnosťou Nikových citov, a preto váha, či má prijať jeho ponuku. Pri rozhodovaní zaúradovala ctižiadostivosť a chamtivosť, ktorá napokon rozhodla. Katica si uvedomovala, že sa s Nikom niečo dialo, pretože prestal chodiť pod Grabovník. Celé sa jej to vyjasnilo, až keď prišla do Nikovho domu na obed, ktorý pripravila Dorica. Tu pozorujúc Nikovo zvláštne správanie uvedomila si obrovské rozdiely medzi ňou a Doricou a aj to, aký to malo vplyv na Nika.
Svoju prítomnosť ľutovala a cítila sa ponížená, s pošliapanou dôstojnosťou a obviňuje Nika za jeho chladnosť a city, ktoré prechovával k Dorici. Vinu za všetko, čo sa stalo dávala Dorici. Vo vrcholnom hneve sa ukázala jej nízkosť, keď sa znížila k vulgárnym nadávkam, čím si definitívne zavrela dvierka k Nikovmu srdcu. Keď sa natrvalo rozišla s Nikom, najviac ju trápila jej poškodená povesť a čo si budú myslieť všetci tí ľudia, čo ju videli s Nikom.
Uzavrela sa do seba a dlho nevychádzala z domu. Mate sa jej snažil vysvetliť, že tak ako to dopadlo je správne, pretože sa to priečilo dávnym tradíciám. Až keď videla otca umierať na smrteľnej posteli, povolila z tvrdohlavosti, odpustila Nikovi a privolila na sobáš s Paškom priznajúc, že ho ľúbi.
Mate Berac
Mate Berac je významným težakom -roľníkom v malom mestečku na ostrove Brač. Pochádza z významnej težackej rodiny. Ako mládenec odišiel z domu na zárobky a stal sa námorníkom. Slúžil pod velením Nikovho otca kapitána Luku Dubčića. Hoci nemal nijaké školy, aj napriek tomu ho v dedine považovali za človeka múdreho a inteligentného.
Bol statočný a poctivý a vždy zdvorilý k ostatným ľuďom. Aj v najťažších životných situáciách si zachoval vlastnú dôstojnosť a nikomu sa nikdy nepodlizoval. Nikdy sa proti ničomu nebúril a dbal na spoločenskú slušnosť. S Jerou má 3 deti - syna Ivana a dcéry Matiju a Katicu. V rodine ma neohrozené miesto hlavy rodiny a každý ho rešpektuje: ,, Ja som gazda, mňa bude každý slúchať.“
Silou svojej osobnosti dbá, aby sa v jeho rodine dodržiavali nielen zvyky a tradície, ale aj nepísané, no prísne zákony spoločensko - triednych vzťahov. Mate v ľuďoch vyvoláva pocit odhodlanosti, rozhodnosti a sebaistoty, k čomu mu prispieva aj výzor, dodávajúci mu energickosť a niečo, čo ľudí núti ho rešpektovať a obdivovať.
Hoci mal Mate v domácnosti autoritatívne postavenie a pôsobil drsne a necitlivo, v skutočnosti bol veľmi láskavý a citlivý a veľmi si zakladal na šťastí svojich detí. Mal rád všetkých z nich, no najviac najmladšiu Katicu, ktorá bola jeho miláčikom. Keď išiel po Katicu a Matiju na slávnosť u šory Dory, chcel Katicu potrestať, no keď ju videl krásnu tancovať s Nikom, bol na ňu v kútiku duše hrdý, aj keď to na sebe nedal zdať a stále pôsobil prísne.
Vo svojej rodine sa snaží zachovať staré spoločenské pomery. Jeho zámerom bolo priviesť ju na správnu cestu, ktorú mala predurčenú svojím spoločenským postavením. Keď sa Mate dozvedá o vzťahu Nika a Katice, rozhodne sa proti nemu stavia a chce prinútiť Katicu zabudnúť na Nika: ,,Vyženiem ja jej z hlavy panákov!“ Bojí sa o česť svojej dcéry a vie, že ich vzťah nemá budúcnosť pre spoločenské rozdiely.
Mate bol taký nahnevaný, že po prvý krát v živote sa opovážil otvorene vystúpiť proti pánom. Vinu za celú situáciu kladie na plecia Nika a hlavne šory Anzuly, ktorú obviňuje zo zlej výchovy. Aj tu môžeme vidieť, že hoci si Mate uvedomoval, že len vďaka ľuďom ako je on, sa páni môžu mať dobre, nebúri sa proti spoločenskej rozvrstvenosti, ba práve naopak, schvaľuje ju, len sa mu nepáči, že pánski chlapci ako Niko sa zahrávajú s prostými dievčatami.
Keď sa Anzula zaručila za synove konanie, spoločne sa napokon dohodli, že im v ich vzťahu nebudú prekážať a tým im poskytnú príležitosť uvedomiť si nereálnosť ich vzťahu. Celý život zasvätil práci na poli a vo viniciach. V nej vidí zmysel svojho života a bez nej by mu život pripadal prázdny a bezvýznamný: Ani sa nenazdal ako, začalo ho počas oberačky pobolievať v boku.
Premáhal sa, pretože vo viniciach bolo ešte veľa roboty. Keď však bolo všetko hotové, Mate cítil, že to bola jeho posledná oberačka. Nakoniec vysvitlo, že ma rakovinu a bolo len otázkou času, kedy zomrie. Mate sa smrti nebojí. Počas choroby ho navštívilo mnoho ľudí, medzi ktorými bola aj šora Anzula. Prišla za ním, aby mu ponúkla peniaze ako odškodnenie pre Katicu.
Mate hrdo odmieta, no nakoniec po uvážení peniaze prijíma a lúči sa s ňou. Pred smrťou chce Mate ešte doriešiť problémy a napraviť, čo sa ešte dalo. Dohovoril Katici, že jej láska s Nikom bola už od začiatku nezmyslom a aby sa nepriečila Paškovej ponuke vziať si ju za ženu. Nikovi pož...