Hoci od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu prešlo viac ako polstoročie, jeho učenie o trvalých diakonoch sa u nás za toto obdobie pretavilo do praxe len v ojedinelých prípadoch. Poďme sa pozrieť na to, ako vyzerá situácia trvalých diakonov na Slovensku, aké sú podmienky pre prijatie do tejto služby a aký je ich význam pre Cirkev.

Súčasnosť trvalého diakonátu na Slovensku
Na Slovensku v súčasnosti pôsobí 30 trvalých diakonov, svoje zastúpenie majú v každej diecéze a eparchii. Najviac ich je v rámci vojenského ordinariátu, konkrétne šesť, ďalší piati sú činní v Bratislavskej arcidiecéze.
Práve v nitrianskom seminári sa od roku 2019 stretávajú kandidáti na trvalý diakonát na formačnom programe, ktorý trvá tri roky. „Konkrétne kroky v príprave a službe upravujú Smernice o formácii, živote a službe trvalých diakonov, ktoré vydala KBS v roku 2013. Aj keď sme začali s formačným programom, ešte stále nemôžeme hovoriť o tom, že by išlo o systematickú prípravu trvalých diakonov.
Podľa neho stále nie je dostatočne pochopený status trvalého diakona a jeho význam pre cirkev.
Osobná skúsenosť diakona
Pavol Tománek pridáva svoju osobnú skúsenosť: „O trvalom diakonáte sa na Slovensku vie veľmi málo. Keď som po vysviacke prišiel do svojej rodnej krajiny, mnohí boli zmätení, čo to vlastne som. Mysleli si, že som odídený kňaz, lebo mám manželku.
V cirkevnom spoločenstve prevládajú tiež isté obavy súvisiace s ďalšími aspektmi, ktoré prináša služba trvalých diakonov - od pracovnoprávnych záležitostí cez praktické možnosti ich premiestnenia podľa potrieb danej diecézy, keďže vo väčšine prípadov sú trvalí diakoni ženatí muži, až po ich efektívne využitie vo farskej pastorácii.
„Rozhodujúce je, či sa na to pozeráme ako na problém alebo ako na výzvu. Osobne vidím v diakonáte veľký prínos pre pastoráciu, aj vzhľadom na to, že každým rokom máme stále prázdnejšie semináre. Na Slovensku máme ešte stále dostatok kňazov. V roku 2012 ich počet prekročil tritisíc a nad touto hranicou sa drží dodnes. Ani nás však v najbližších rokoch neminie trend úbytku kňazských povolaní, ktorý je už dlhodobo badateľný v západných krajinách.
„Môže sa stať, že keď budeme niekoľkokrát za sebou odpovedať záujemcom, že ešte stále nie je pastoračná potreba, o pár rokov sa nám už nemusia hlásiť,“ priznáva Dragúň a zdôrazňuje dôležitosť pastoračného rozmeru diakonskej služby v celej jej komplexnosti.
„V živo fungujúcej cirkvi majú diakoni svoje miesto, nie však z núdze, ale ako súčasť hierarchie a zdôraznenia plnosti cirkvi,“ dodáva.
Diakoni sú teda svätení nie na kňazstvo, ale na službu - službu slova, oltára a charity. „Práve diakoni, ktorí žijú v manželstvách a vychovávajú deti, z inej perspektívy nazerajú na niektoré pastoračné výzvy. Oni môžu byť tí, ktorí budú kázať z dnešných areopágov, ktorí môžu flexibilnejšie reagovať na potreby súčasných veriacich napríklad pri prípravách na sviatosti,“ hovorí Marián Dragúň o význame trvalých diakonov pre pastoráciu.
Zdôrazňuje, že treba zvýrazniť práve charitatívny aspekt diakonskej služby. Trvalých diakonov si vie predstaviť na čele farských charít, ktoré majú byť blízko ľuďom v núdzi a na okraji spoločnosti. „Alebo napríklad aj ako osoby prvého kontaktu pri farskej administratíve.
V súčasnosti sa u nás na trvalý diakonát pripravuje deväť kandidátov, piati z Nitrianskej, dvaja zo Žilinskej, jeden z Banskobystrickej diecézy a jeden z Bratislavskej arcidiecézy.
Jedným z nich je aj Vladimír Ondro zo Žilinskej diecézy, ktorý s manželkou vychováva dve dospievajúce deti. Nad trvalým diakonátom začal premýšľať až po návrhu svojho farára, ktorý mu ponúkol takúto možnosť, keďže ako akolyta už vypomáha vo farnosti.
Nebolo to však len jeho rozhodnutie, dôležité slovo mala manželka. „Bez jej súhlasu a podpory by som do toho nešiel. Pre ženatých mužov platia okrem základných požiadaviek ukončenia teologického štúdia a mravnej bezúhonnosti ešte ďalšie podmienky - vek 40 rokov a písomný súhlas manželky.
V Smernici o formácii, živote a službe trvalých diakonov sa uvádza, že do formačného procesu majú byť zapojené aj manželky, aby lepšie chápali manželovo povolanie a službu.
„Pokiaľ sa manželka bude na manželovu službu pozerať ako na aktivity, ktoré sú na úkor rodiny, nie je tam dobrý predpoklad. Vladimír Ondro už teraz pociťuje zo skúseností akolytu, aká je podpora manželky dôležitá. „U nás každé nedeľné dopoludnie vyzerá tak, že po svätej omši chodím ešte rozdávať sväté prijímanie chorým.
Diakoni svoju službu vykonávajú ako dobročinnú prácu pre farnosť popri civilnom zamestnaní. Je v kompetencii biskupa, či bude trvalý diakon v pracovnoprávnom vzťahu s diecézou.
„Som pripravený odísť aj z civilného zamestnania, pokiaľ by bola taká potreba v diecéze. Rozhodol som sa slúžiť a chcem sa odovzdať Pánovej vôli. V Rakúsku štyri pätiny vysvätených trvalých diakonov pracujú v civilnom zamestnaní.
Aj trvalý diakon Pavol Tománek vykonáva diakonskú službu vo svojom voľnom čase. „Je často náročné skĺbiť rodinu, prácu a službu pre druhých. Avšak keď dáte Bohu svoj čas, on vám ho rozmnoží.

História diakonátu
Diakoni mali svoje stále miesto už v časoch prvotnej cirkvi. V prvých storočiach cirkvi služba diakonov prekvitala, od 5. storočia sa však status trvalých diakonov začal strácať.
Z diakonátu sa stal len akýsi povinný predstupeň ku kňazstvu a vytrácal sa jeho pastoračný rozmer. Koncilový dokument Ad gentes hovorí o trvalom diakonáte ako o užitočnej misii tam, kde ho jednotlivé biskupské konferencie ustanovia.
Podmienky pre prijatie do diakonátu
Aj napriek tomu sa dal na štúdium teológie, čo je jedna z podmienok prijatia do formácie, a čakal, kedy bude ten správny čas.
Diakonát - Diakonom sa môže stať muž po dovŕšení 25 roku veku a po ukončení 5. ročníka teologického štúdia na Vysokej škole. Trvalým diakonom sa môže stať aj ženatý muž po dovŕšení 35. roku života a len so súhlasom manželky.
Pre ženatých mužov platia okrem základných požiadaviek ukončenia teologického štúdia a mravnej bezúhonnosti ešte ďalšie podmienky - vek 40 rokov a písomný súhlas manželky.
V Smernici o formácii, živote a službe trvalých diakonov sa uvádza, že do formačného procesu majú byť zapojené aj manželky, aby lepšie chápali manželovo povolanie a službu.
Poslanie diakona
Poslaním diakona je ohlasovať Božie kráľovstvo a poslaním veriaceho novinára je tiež ohlasovať Božie kráľovstvo, hoci aj v svetských médiách. Možno sa to zdá vzdialené, ale je to veľmi blízke. Je to o tom, ako vás slovo osloví.
Keďže je to ohlasovanie Božieho kráľovstvo, diakon číta evanjelium na svätej omši a môže kázať, to je jeho prvá úloha - ohlasovať Božie slovo. Môže ho v mene Cirkvi aj vykladať, vysvetľovať.
Môže vysluhovať sviatosť krstu, sviatosť manželstva, prednášať Evanjelium, rozdávať Eucharistiu a vysluhovať sväteniny (napr. pohreb).
Diakon však prináleží hierarchii a svojím vlastným spôsobom je účastný na činnosti, ktorá je charakteristická hierarchickému kňazstvu.
Služba - diakonia - prináleží k podstatnému poslaniu Cirkvi a zvláštnym spôsobom jej služobníkom; diakonovi je táto služba zverená z úradu.
Diakonát ako stupeň posvätného stavu vtláča sviatostný charakter a udeľuje špeci ckú sviatostnú milosť. Charakter diakonátu je pripodobňujúcim a rozlišujúcim znamením, nezmazateľne vtlačeným do duše, ktoré pripodobňuje toho, kto je svätený Ježišovi Kristovi, ktorý sa stal „diakonom“, teda služobníkom všetkých.
Porovnanie úloh diakona, kňaza a biskupa:
| Úloha | Diakon | Kňaz | Biskup |
|---|---|---|---|
| Vysluhovanie sviatosti krstu | Áno | Áno | Áno |
| Vysluhovanie sviatosti manželstva | Áno | Áno | Áno |
| Prednášanie evanjelia | Áno | Áno | Áno |
| Rozdávanie Eucharistie | Áno | Áno | Áno |
| Vysluhovanie svätenín (napr. pohreb) | Áno | Áno | Áno |
| Konsekrovanie chleba a vína na Eucharistiu | Nie | Áno | Áno |
| Vysluhovanie sviatosti zmierenia (odpúšťanie hriechov v mene Cirkvi) | Nie | Áno | Áno |
| Vysluhovanie pomazania chorých | Nie | Áno | Áno |
| S dovolením biskupa môže birmovať | Nie | Áno | Áno |
V Cirkvi je jednota v poslaní, ale rozličnosť v službe.25 Stredobodom medzi služobnými darmi, ktoré Kristus dáva Cirkvi, sú vysvätení služobníci - biskupi, kňazi a diakoni. Tieto služby existovali v Cirkvi od novozákonných čias. Tieto tri svätenia patria k podstate služieb v Cirkvi a chápu sa v Cirkvi ako zvláštne služby, ktoré Ježiš Kristus chcel a opatril ich špeciálnou milosťou Ducha Svätého. hlavným poslaním týchto svätých stupňov je viesť Cirkev podľa Kristovho poverenia. Tieto tri stupne služby koordinujú ostatné služby, cez ktoré Cirkev žije a pôsobí. Poslaním služieb v Cirkvi je naplniť slová apoštola Pavla: „aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela“ (Ef 4, 12). Biskup špeciálnym spôsobom predsedá a vedie partikulárnu cirkev za pomoci kňazov.
Tento článok poskytuje prehľad o trvalom diakonáte na Slovensku, jeho histórii, súčasnosti, podmienkach prijatia a význame pre cirkev.