Frauenberský kostol, známy aj ako Kostol Panny Márie Snežnej, patrí k významným sakrálnym pamiatkam mesta Banská Štiavnica. Jedného z obyvateľov začalo zaujímať, aký bol jeho účel predtým, než ho v roku 2009 prevzalo do správy mesto. Slúžil vtedy už ako dom smútku? Alebo mal iné využitie?
Táto otázka medzi obyvateľmi zarezonovala a začal ich zaujímať osud tohto sakrálneho dedičstva. Kostol, ktorý v minulosti prešiel viacerými prestavbami a slúžil viacerým náboženským komunitám, bol už v 20. storočí využívaný sporadicky.
Frauenberský kostol v Banskej Štiavnici. Zdroj: Wikimedia Commons
História Kostola
Pred rokom 2009 sa Frauenberský kostol používal ako príležitostný priestor na rozlúčky so zosnulými - teda v obmedzenom režime ako dom smútku. Táto funkcia však nebola oficiálne inštitucionalizovaná a chýbalo aj adekvátne technické zázemie, ktoré by tomu zodpovedalo. Kostol si prešiel až siedmimi vývojovými etapami.
- 1450 - 1480: Zistilo sa, že tu predtým stála iná, menšia stavba. Išlo pravdepodobne o pohrebnú kaplnku, postavenú na novom cintoríne, kde sa začalo pochovávať po tom, čo sa zaplnil starý cintorín pri farskom kostole Panny Márie (dnešný Starý zámok). V kaplnke sa slúžili zádušné omše.
- 1512 - 1514: Staršia stavba bola prestavaná na pohrebnú kaplnku. Zachované kamenárske značky na klenbe a portáli do sakristie naznačujú, že na stavbe pracovali rovnakí kamenári ako na vtedajšej prestavbe kostola Panny Márie.
- Okolo roku 1580: Došlo k prestavbe kostola predĺžením jeho lode západným smerom. V predĺženej lodi bol umiestnený na severnej stene aj bočný vstup. V tejto stavebnej etape bol k juhozápadnému nárožiu pristavaný nový múr cintorína, neskôr bol zapojený do systému protitureckého opevnenia mesta.
- 1654: Položili základný kameň na výstavbu vežičky, ktorá sa však nezrealizovala.
- Začiatok 18. storočia: Jezuiti prevzali kostol v roku 1717 a urobili niekoľko menších stavebných úprav. Z interiéru aj exteriéru odstránili evanjelické náhrobné nápisy. Vnútri kostola pribudol nový barokový drevený oltár a na strechu pribudla drevená baroková vežička.
- 19. storočie: Neprinieslo žiadne výrazné stavebné úpravy, pribudol nový neogotický drevený oltár.
- 20. storočie: Kostol prešiel viacerými opravami. V roku 1945 bol poškodený delostreleckým granátom - zhorela strecha s vežičkou a zrútila sa klenba hlavnej lode. Počas opráv, ktoré sa skončili v roku 1950, obnovili strechu, klenbu a zamurovali niektoré otvory. V 80. rokoch prebehla obnova fasády, ošetrili sa kamenné časti a v interiéri položili novú keramickú tehlovú dlažbu.
Púť Rožňavskej diecézy do Fatimy. Zdroj: www.roznava.rimkat.sk
V dňoch 7. - 12. mája 2023 sa konala ďakovná púť Rožňavskej diecézy vedená rožňavským biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom na poďakovanie za päť rokov zasvätenia diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré sa v diecéze slávilo 14. októbra 2017. Prvou spoločnou zastávkou pútnikov v nedeľu 7. mája boli Lipovany, filiálka farnosti Pleš.
Diecéza bola zasvätená Srdcu Panny Márie v roku stého výročia fatimských zjavení. Slávnosť sa konala v Rožňave 14. októbra 2017 na námestí, za účasti asi 3000 ľudí z Rožňavskej diecézy, ale aj niektorých iných diecéz, mnohých kňazov, predstaviteľov miestnych samospráv pôsobiacich na území Rožňavskej diecézy a iných hostí.
Symbolom, ktorý pripomína zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, je srdce, ktoré soche Panny Márie zavesil na ruky rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik po modlitbe zasvätenia. Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie si diecéza obnovuje každý rok 8. decembra vo svojich farnostiach.