Univerzitný Kostol sv. Jána Krstiteľa v Košiciach je jedným z najvýznamnejších barokových objektov v meste. Vznikol v období ranného baroka v rokoch 1671 až 1681. Tento kostol je nielen architektonickým skvostom, ale aj svedkom bohatej histórie Košíc a celého regiónu. Architektonicky pritom nesie ešte aj pretrvávajúce znaky renesancie. Je to najcennejší barokový objekt Košíc, s najkrajším dobovým interiérom.
Založenie a Pôvod
Na mieste terajšieho premonštrátskeho kostola stál v stredoveku tzv. Pôvodne kráľovský dom, potom jezuitský, neskoršie premonštrátsky kláštor. Objekt bol stavebne mnohokrát menený. Prestavali ho po roku 1654, pričom použili časť muriva z pôvodného kráľovského domu, ktorý roku 1467 spomínajú pramene ako Kammerhof a v ktorom okolo roku 1553 bola načas umiestnená aj košická mincovňa. Úpravu prekonala budova aj v rokoch 1671-1681, kedy bol k nej pristavaný akademický univerzitný kostol a dom na susednej Kováčskej ulici pre univerzitnú kníhtlačiareň (ktorý nestojí už asi 140 rokov).
V počiatkoch rekatolizácie na prelome 16. a 17. storočia tu bolo zriadené obydlie a kaplnka pre jezuitov, "misionárov" v protestantskom meste. Dokončený bol v r. 1681. Manželka Juraja II. dala na zbúranisku starého kráľovského domu postaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "IL GESU" v Ríme. Objekt je už novovekým kostolom Košíc a bol ukončený v roku 1681.
Košickí Mučeníci a Jezuiti
Kostol získal svoje meno podľa uctievaných svätých mučeníkov Košíc a troch jezuitov - Marka Križina, Melichera Grodeckého a Štefana Pongráca, ktorí boli mučení v kráľovskom paláci v roku 1619 Jurajom I. Troch z nich v roku 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.
Vražda otriasla mestom a neskôr manželka Juraja II. Rákócziho nehnuteľnosť odkúpila a dala na zbúranisku starého kráľovského domupostaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "Il Gesu" v Ríme. Kostol bol postavený v rokoch 1671-1681 a zasvätený sv. Pomenovanie dostal kostol po známych svätých košických mučeníkoch a troch jezuitoch (Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác), ktorých hajdúsi Juraja I.
Košická Univerzita a Jezuiti
Už v čase svojho vzniku patril univerzitný kostol jezuitskému rádu. Kostol bol pôvodne súčasťou Košickej Univerzity, ktorá bola založená už v roku 1657. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a biskup B. Kisdy založil aj prvú košickú univerzitu, takže kostol sa spomína aj ako gymnaziálny, alebo "Univerzitný kostol". Od roku 1657 v nej mala sídlo Košická univerzita s fakultou teologickou, filozofickou a filologickou, ktorú založili z fundácie Benedikta Kišdyho. Jej práva potvrdil cisár Leopold I. Zlatou bulou roku 1660. Po zrušení jezuitského rádu (1773) prevzal budovu i univerzitu štát a potom sa stala filiálkou budínskej univerzity s názvom Košická kráľovská akadémia.
Akadémia mala filozofickú a právnickú fakultu. Za Bachovej éry ju premenovali na Právnickú akadémiu, ktorú zrušili roku 1921. V r. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a vznikla tu aj prvá košická univerzita, v tej dobe druhá v celej krajine. Kostol sa preto spomína aj ako gymnaziálny alebo univerzitný kostol.
Interiér a Výzdoba
Výzdoba a mobiliár pochádzajú väčšinou ešte z jezuitského obdobia. Interiér pôsobí vzácnym jednoduchým dojmom. Dokonalá je napr. iluzívna maľba z r. 1786 od Erazma Schrotta. Obraz hlavného oltára s námetom Nanebovzatie Panny Márie je od J. Obraz hlavného oltára z roku 1854 zobrazujúci Nanebovzatie Panny Márie je dielom J.
Na severnom múre svätyne je z dreva zhotovený epitaf Františka Rákociho I. Drevený epitaf Františka Rákociho I. z roku 1676 nájdeme na severnej stene presbytéria, zatiaľ čo bočné oltáre, stáje v presbytériu a precízne vyrezávané lavice sú z ranobarokového obdobia 17. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. Stavbu financovala Žofia Bátoriová, manželka Juraja Ráciho II.
V krypte, ktorá mala slúžiť ako pohrebisko rodiny Rákócziovcov, leží donátorka, zakladateľka kostola, kňažná Žofia Báthory a jej syn František I.
Premeny a Obdobia
Zmena nastala v roku 1811, keď sa stal vlastníctvom rádu premonštrátskeho. Od rozpustenia jezuitského rádu patril pod farský úrad, kým ho v r. V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1671-1681 | Výstavba kostola |
| 1657 | Založenie Košickej Univerzity |
| 1700 a 1793 | Požiare kostola |
| 1773 | Zrušenie jezuitského rádu |
| 1811 | Kostol prechádza do vlastníctva rádu premonštrátskeho |
tags: #kosice #unverzitny #kostol