Kostol Ducha Svätého v Leviciach je nielen miestom bohoslužieb, ale aj dôležitým centrom pre miestnu komunitu. Sme spoločenstvo ľudí, ktoré je otvorené pre každého - hľadajúcich i tých, ktorí už dlhší čas žijú svoju vieru. Radi vás uvítame každú nedeľu o 9:30 na Sama Chalupku 7 v Leviciach, alebo na niektorej z našich ďalších aktivít. Naším poslaním je milovať Boha a svojich blížnych. Kritériom a návodom k tomu, je pre nás Biblia - Písmo sväté.
Kostol Ducha Svätého v Leviciach. Zdroj: cirkevbratska.sk
Cirkev Bratská: Základné Princípy a Vierouka
Všetky činnosti nášho cirkevného zboru sú organizované vo vlastnej réžii, financované z dobrovoľných darov členov a priateľov. Za najdôležitejšie pravidlo viery a života prijíma Cirkev bratská sväté Písmo - Bibliu. Hlási sa ku starokresťanským vyznaniam viery (Apoštolské vyznanie, Nicejsko-carihradské, Chalcedónske, Atanáziovo), k reformovaným konfesiám (najmä Druhé helvétske vyznanie viery, Heidelberský a Malý Westminsterský katechizmus), k odkazu Jednoty bratskej (najmä k Vyznaniu Jednoty bratov českých podľa vydania Komenského z roku 1662) a k zásadám tzv. evanjelikálneho hnutia vyjadreným napr.
Veríme, že Boh sa zjavuje všetkým ľuďom vo všetkých dobách prostredníctvom svojho stvorenia, v mravnom zákone vo svedomí človeka aj v dejinách. Zvláštnym spôsobom sa dával poznať svojmu vyvolenému ľudu. Zjavovaním svojej vôle v udalostiach dejín spásy, prostredníctvom svojho Zákona, slovami svojich poslov. Veríme, že sväté Písmo Starej a Novej zmluvy je Božím slovom, vyjadreným slovami ľudských autorov. Sväté Písmo má božskú a ľudskú stránku. Stredom Písma je Ježiš Kristus, vtelené Božie slovo. Slovné vyjadrenie Písma je inšpirované Svätým Duchom. Sväté Písmo je najvyššou autoritou našej viery a života a zrozumiteľnou pravdou Božieho zjavenia. Je Božím darom cirkvi, svetlom a prostriedkom spoločenstva Boha a človeka.
Veríme v jedného Boha, večne pre-bývajúceho v milujúcej jednote troch osôb, Otca, Syna a Svätého Ducha. Veríme, že Boh svojím Slovom stvoril všetko, viditeľné aj neviditeľné a dokončené dielo bolo veľmi dobré. Boh stvoril človeka, muža a ženu, na svoj obraz. Veríme, že prví ľudia, Adam a Eva, zhrešili, keď boli zvedení satanom. Ako Adamovi potomkovia sme preto hriešnikmi, od prirodzenosti aj svojou voľbou. Svojím životom porušujeme Boží zákon. Nedôverou, pýchou, neposlušnosťou a svojvôľou tento stav potvrdzujeme. Privolávame tak na seba Boží súd a podliehame smrti ako odplate za hriech.
Veríme, že Ježiš Kristus je vtelený Boží Syn, pravý Boh a pravý človek. Ako zasľúbený Mesiáš Izraela bol počatý zo Svätého Ducha, narodil sa z panny Márie, žil bezhriešny život, bol ukrižovaný za vlády Pontského Piláta, telesne vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesia a sedí po pravici Boha Otca ako prostredník novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi. Ježiš Kristus priniesol obeť zmierenia za hriech sveta.
Veríme, že Svätý Duch je osobou trojjediného Boha, skrze ktorú Boh pôsobí v stvorení a uvádza do života ľudí Božie, spasiteľné dielo v Kristovi. Svätý Duch usvedčuje z hriechu, vedie k pokániu a viere v Krista, znovuzrodením robí z ľudí nové stvorenia a začleňuje ich do Božej rodiny. Svojím prebývaním v nich ich posväcuje, vyučuje, osvecuje a vedie. Zmocňuje ich svojimi darmi pre život, pre službu v cirkvi aj pre misijné poslanie.
Veríme, že Boh naplnil v Ježišovi Kristovi svoj večný plán spásy. Hriešnikovi, ktorý bol povolaný v Pánovi Ježišovi a ktorý sa v pokání a vo viere obracia k živému Bohu, dáva Boh svojím slovom účasť na Kristovej smrti a vzkriesení. Človeku je odpustené, stáva sa ospravedlneným údom Kristovho tela, Božieho ľudu, a znovuzrodeným Božím dieťaťom.
Veríme, že Boh povolával a zhromažďoval svoj ľud už v dejinách Izraela. Ježiš Kristus vytvára ľud Novej zmluvy zo všetkých národov sveta ako svoju cirkev. Cirkev je spoločenstvo tých, ktorí boli v Kristovi spasení a Svätým Duchom zapojení do Kristovho tela, ktorého je on hlavou. Veríme, že cirkev je jedna, všeobecná, svätá a apoštolská. Veríme, že poslaním cirkvi je uctievať Boha a dosvedčovať všetkým ľuďom Božiu lásku.
Veríme, že Ježiš Kristus príde vo svojej moci a sláve, aby v plnosti zavŕšil Božie kráľovstvo. Očakávanie návratu Krista, ktorý nastane v čase, ktorý pozná iba Boh, vyžaduje bdelosť a motivuje veriacich k zbožnému životu.
História Zboru Cirkvi Bratskej v Leviciach
Zbor Cirkvi bratskej v Leviciach vznikol zo Slovákov - repatriantov z Nyíregyházy, ktorí sa po druhej svetovej vojne presťahovali z Maďarska pod vedením kazateľa J.O. Markuša. Najprv zbor žil samostatne, potom sa po dlhšom hľadaní (25. 9. Vtedajšie hľadanie duchovného domova nebolo vôbec ľahké. Presídlenie, veľké sucho, následná násilná kolektivizácia a skutočnosť, že zbor nemal svoju modlitebňu, ťažko doliehali na spoločenstvo. Veľkou pomocou v tom čase boli bratia z cirkevného zboru z Bratislavy. Neskôr štátne úrady pridelili zboru budovu v Leviciach, na Komenského ulici č.
V roku 1957 dostal zbor i druhého kazateľa Ľudovíta Fazekaša, ktorý mal značný vplyv najmä na mladú generáciu. V r. 1962 sa správy levického zboru ujal kazateľ Ondrej Prištiak. V roku 1969 na mládežníckom pobyte na „Hrbe“ zažila mladá generácia zboru duchovné prebudenie. K duchovnej aktivite zboru pomohla i stavba vlastnej modlitebne. Po dvadsiatich mesiacoch intenzívnych stavebných prácach, dňa 24. 3. 1985, aj levický zbor získal svoj dávno vytúžený domov - novú modlitebňu na ul. Sama Chalupku 7. Tým sa splnila „vízia“ otcov i vtedajšej generácie. Členovia začali pomáhať aj iným zborom na Slovensku pri budovaní modlitební.
Po novembri 1989 sa zintenzívnila práca dovnútra i navonok. Kazateľom bol v tom čase kazateľ Milan Halža. V r. 1992 sa stal duchovným správcom zboru kazateľ Ján Henžel a prácu s mladou generáciou prebral Tibor Máhrik. V r. 2005 sa stal správcom zboru kazateľ Štefan Evin. Levický zbor duchovne spravoval i zbor v Trnave, kde pôsobil kazateľ Juraj Kohút ml.
V období od roku 2004 -2021 sa postupne podarilo rozbehnúť projekty, ktorými slúži vo svojom okolí. Najprv to bolo Mládežnícke centrum Kontakt . Neskôr Miesto v dome - pomoc pre núdznych. Senior Garden - domov pre seniorov. V r. 2015 - 2020 bol duchovným správcom zboru kazateľ Roman Neumann.
Cirkev bratská je mladšou vetvou na historickom kmeni kresťanstva, s koreňmi v apoštolskej tradícii. Cirkev stojí na Evanjeliu, na dobrej správe o Bohu, ktorý prišiel, aby slúžil a dal svoj život za nás. Z hľadiska cirkevných dejín a teologických dôrazov sa radíme k cirkvám reformačným a evanjelikálnym. Sto rokov pred svetovou reformáciou v Nemecku (M. Luther) a Švajčiarsku (O. Zwingli a J. Kalvín) vznikla reformácia v Čechách (J. Hus, 1415). Na ňu nadväzuje aj vznik Jednoty bratskej v roku 1457. Jej posledným biskupom bol Ján Amos Komenský (1627-1672). Prenasledovanie v 17.st. Jednotu bratskú vypudilo z Rakúsko-Uhorska a presadilo do Saska. Tam tzv. „Moravskí bratia“ rozkvitli. Predbehli svoju dobu hlavne čo sa týka zahraničnej misie.
V ich materskej krajine, v Českom kráľovstve, však bola situácia cirkvi oveľa horšia. Tolerančný patent cisára Jozefa II. z r. Protestantské cirkvi, poznačené stáročiami silnej protireformácie, strácali svoj zápal a stávali sa čoraz formálnejšími. Opätovnú obnovu viery prinieslo až tzv. prebudenecké hnutie v 19. K porozumeniu histórie Cirkvi bratskej je treba spoznať jej predchodcu - Slobodnú reformovanú cirkev. Vznikla na českom území v r. 1880 a prichádzali do nej ľudia, ktorých život bol premenený Evanjeliom, ktorí chceli, aby Písmo sväté bolo najdôležitejšou autoritou ich života a ktorí chceli správu o zachraňujúcom Bohu podávať ďalej. Za 1. Československej republiky prišlo aj nové meno - Jednota českobratská, ktoré odkazovalo na tradíciu starej Jednoty bratskej. V tomto období cirkev naberala na veľkosti a cirkevné zbory rástli v Čechách ale aj na Slovensku.
Historickou zaujímavosťou môže byť fakt, že po vzniku ČSR, v r. 1919, sa duchovným poradcom a spovedníkom prvého prezidenta T. G. Keďže cirkev rástla na oboch stranách rieky Moravy, v r.
Nitriansky kraj, bohatý na históriu i oplývajúci slnkom, kvalitnou poľnohospodárskou pôdou a vodnými zdrojmi, leží takmer celý na Podunajskej nížine. Na východe hraničí s Banskobystrickým krajom, na severe s Trenčianskym krajom, na západe s Trnavským krajom a na juhu s Maďarskom, kde sa na brehu Dunaja v kúpeľnom meste Patince nachádza najjužnejší bod Slovenska.
Je rozdelený na štyri regióny - Ponitrie, Tekov, Podunajsko a Štúrovo-Parkan -, všetky s jedinečnou prírodnou krásou i vyhľadávanými značkami vína, ktoré možno vychutnávať vďaka turistickým i cykloturistickým chodníkom.
S rozlohou 6 343,7 km2 ide o piaty najväčší slovenský kraj (12,94 % z celkovej plochy krajiny). Rovnaké miesto zaberá, aj čo sa týka počtu svojich obyvateľov k 1. januáru 2021 - 677 900; jeho podiel na obyvateľstve krajiny, ktoré žije väčšinou na vidieku, predstavuje 12,44 %. Vyše 22 % z nich má maďarskú národnosť.
Na území Nitrianskeho kraja sa rozprestiera rozlohou identický vyšší územný celok - Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Od novembra 2022 je jeho predsedom Branislav Becík.
Kraj sa geograficky delí na sedem okresov, ktorých okresné mestá (od najväčšieho po najmenšie podľa počtu obyvateľov) sú: Nitra (77 610), Nové Zámky (36 002), Levice (31 974), Komárno (31 880), Topoľčany (23 985), Šaľa (20 150), Zlaté Moravce (11 749).
Stručná história kresťanstva a aktuálny stav
V priebehu storočí sa stredné Podunajsko aspoň na čas stalo domovom keltských, germánskych, hunských, slovanských či avarských kmeňov. Po porážke tých posledných franským kráľom Karolom Veľkým koncom 8. storočia vzniklo slovanské kniežatstvo so sídlom v Nitrave (dnešnej Nitre). Od roku 825 až do roku 833, keď ho porazil moravský knieža Mojmír I., mu vládol knieža Pribina.
Rok 833 zároveň znamenal vznik nového štátneho útvaru, neskôr nazvaného byzantským cisárom Konštantínom VII. Porfyrogenetom Veľká Morava. Aj keď bol Mojmír I. pre nelojálnosť voči východofranskému kráľovi Ľudovítovi II. Nemcovi vystriedaný v roku 846 na tróne synovcom Rastislavom, neznamenalo to ukončenie snáh o nezávislosť kniežatstva, dovtedy pokresťančovaného italskými, byzantskými, írskymi, no najmä bavorskými misionármi.
Naopak, Rastislav postupne využil spory medzi franskými veľmožmi i nízku úroveň kresťanského apoštolátu franských kňazov a obrátil sa na pápežskú kúriu so žiadosťou o vyslanie učiteľa na Veľkú Moravu. Keďže nepochodil, s rovnakou žiadosťou - tentoraz úspešnou - vyslal posolstvo na cisársky dvor do Carihradu. Dá sa predpokladať, že tým sledoval aj vymanenie sa Veľkej Moravy spod vplyvu pasovských a salzburských arcibiskupov a vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie, čo by zároveň znamenalo vyzdvihnutie panovníka Veľkej Moravy na roveň ostatných európskych panovníkov.
Kým sa tento ambiciózny plán naplnil, uplynulo vyše sedemnásť rokov. Pápež Ján VIII. bulou Industrie tuae, ktorú adresoval Rastislavovmu synovcovi Svätoplukovi, zároveň potvrdil arcibiskupovi metropolitovi Metodovi jeho úlohy a funkcie, dosvedčil, že vysvätil švábskeho benediktínskeho mnícha Vichinga za biskupa Nitrianskej diecézy, a prikázal, aby bol do Ríma poslaný ďalší kňaz so zámerom vysvätiť ho na biskupa iného regiónu Veľkej Moravy, než je Nitra.
Viacerí renomovaní historici predpokladajú - i keď dôkaz sa dodnes nenašiel -, že ním mal byť Gorazd, azda najschopnejší z učeníkov solúnskych bratov. Išlo o muža pôvodom zo vznešenej rodiny z okolia Nitry, ako sa usudzuje podľa časti obce Močenok, ktorá nesie názov Gorazdov, a lokality Garažd v Galante. Ani formulácie v zachovaných veľkomoravských prameňoch nehovoria jasne, či si ho jeho učiteľ nakoniec vybral za svojho nástupcu na metropolitnom stolci alebo iba na čele slávneho učilišťa, ktoré založil so svojím bratom Konštantínom pred vyše dvadsiatimi rokmi.
Nie je ani známe, kam smerovali Gorazdove cesty už do roka po Metodovej smrti, keď arcibiskupov úhlavný odporca Viching dal jeho učeníkov najprv žalárovať a potom vyhnať z krajiny. Nechtiac pomohol tak dielu Konštantína-Cyrila a Metoda, aby zapustilo korene a bohato urodilo aj u južných i východných slovanských národov.
Vierolomný Viching napokon zavŕšil svoj osud na našom území neslávne, keď niekedy okolo roku 891 Nitru i svoj biskupský stolec opustil. Na rozdiel od neho si Nitra, matka miest, celoštátnymi oslavami každoročne pripomína učiteľov Slovanov a spolupatrónov Európy Cyrila a Metoda.
Byzantské liturgické slávenia sa však do kraja na strednom Dunaji vrátili, keď sa v Komárne už začiatkom 16. storočia začala usadzovať srbská komunita, hľadajúca bezpečné miesto pred osmanskou inváznou armádou. Po tom, čo jej jednotky v roku 1690 opäť dobyli Belehrad a vyvolali tzv. veľké sťahovanie Srbov do podunajského Uhorska, koncom 17. storočia tu krátky čas sídlilo ústredie Srbskej pravoslávnej cirkvi na čele s patriarchom Arsenijom III. Crnojevićom. Prosperujúce srbské spoločenstvo si potom v 2. polovici 18. storočia postavilo v meste neskorobarokový pravoslávny Chrám uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky. Pri poslednom sčítaní ľudu sa však k srbskej národnosti prihlásilo v kraji už len 11 občanov.
O niečo neskôr, ako do kraja prišli ich prví predkovia, začalo sa v uhorských banských mestách východného a stredného Slovenska šíriť reformačné hnutie z Nemecka. V Nitre a na jej okolí však nenašlo mohutnejší ohlas. Nitrianski, no najmä ostrihomskí rímskokatolícki hierarchovia horlivo a aj s použitím vojenskej sily dbali na potieranie náuky, ktorú pokladali za kacírsku. Napriek tomu nemálo maďarských obyvateľov kraja prijalo učenie Švajčiara Jána Kalvína, na čom mali podiel najmä vodcovia opakovaných protihabsburských povstaní, neraz podporovaní Osmanmi. Keď po porážke ich armády pri Viedni a po ďalších prehraných bitkách opustili Uhorsko a ich niekdajší miestni spojenci sa masovo priklonili k Habsburgovcom, úspechu protireformácie už nebránilo prakticky nič.
Dnes sa na území Nitrianskeho samosprávneho kraja nachádza 143 farností a 286 kostolov Nitrianskej diecézy, spravovanej v poradí jej 79. biskupom Mons. Viliamom Judákom. Jeho sídelný chrám Bazilika minor svätého Emeráma sa vypína na Hradnom kopci nad krajským mestom. Okrem toho 17 farností so 44 kostolmi v okrese Levice patrí Banskobystrickej diecéze, ktorú vedie biskup Mons. Marián Chovanec, 31 farností s 51 kostolmi zasa do Trnavskej arcidiecézy, ktorú spravuje arcibiskup Mons. Ján Orosch.
Pravoslávny Chrám uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky v Komárne. Foto: Zdenko Dzurjanin
V kraji pôsobí viac ako dvadsiatka ženských i mužských rímskokatolíckych rehoľných spoločenstiev: boromejky (Nitra-Kalvária), Dcéry našej Milej Matky Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Nitra-Lukov dvor), karmelitánky (Nitra), krížové sestry (Topoľčianky), milosrdné sestry Panny Márie Jeruzalemskej (Topoľčany), misijné sestry (Ivanka pri Nitre, Nitra-Kalvária, Nitra-Lukov dvor), misijné sestry Kráľovnej apoštolov (Nitra), premonštrátky (Nitra), ružové sestry (Nitra), sestry Apoštolátu svätého Františka (Nitra), sestry Rodiny Panny Márie (Lužianky), utešiteľky (Nitra), vincentky (Nitra), vykupiteľky (Nesvady, Nitra, Topoľčany); bratia Domu Panny Márie Jeruzalemskej (Topoľčany), dehoniáni (Veľké Ripňany), františkáni (Nové Zámky), misionári Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Nitra-Lukov Dvor), pavlíni (Topoľčany), piaristi (Nitra), salvatoriáni (Nitra-Mlynárce), tešitelia (Zlaté Moravce), verbisti (Nitra-Kalvária).
Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku je v Nitrianskom kraji organizovaná v rámci Hontianskeho (3 kostoly), Považského (4 kostoly) a Dunajsko-nitrianskeho seniorátu (29 kostolov). Všetky patria do Západného dištriktu, ktorého biskupom je Ján Hroboň.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Nitrianskom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. Má biskupský systém, no na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi jej zriadenie je synodálno-presbyteriálne. Na čele synody, ktorej predsedníctvo sídli na južnej hranici kraja v Komárne, stojí ako duchovný predseda Róbert Géresi, pôsobiaci v Seni pri Košiciach. V kraji sa nachádzajú tri senioráty s desiatkami cirkevných zborov a s vyše štvrtinou našich kalvínskych kostolov: Komárňanský reformovaný seniorát (29 kostolov), Reformovaný seniorát Barš (47 kostolov) a Bratislavský reformovaný seniorát (5 kostolov), v ktorých je úradným jazykom jazyk maďarský.
Gréckokatolícke farnosti Nitra (s pridruženými obcami okresov Nitra, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce) a Komárno (spravovaná excurrendo z gréckokatolíckej farnosti Bratislava) sú súčasťou Bratislavskej eparchie, ktorú vedie vladyka Peter Rusnák.
Dva chrámy Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku patria pod Prešovskú eparchiu, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup Rastislav (Ondrej Gont), metropolita českých krajín a Slovenska.
Konfesionálna charakteristika
V kraji dominujú rímskokatolíci (60,99 % - 413 458), nasledujú kalvíni (3,57 % - 24 210), po nich evanjelici (2,63 % - 17 825), gréckokatolíci (0,62 % - 4 204) a pravoslávni (0,14 % - 795). Takmer 23 % (155 832) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 354 mestách a obciach NSK stojí presne 500 kostolov a chrámov slúžiacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 24 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
V 17 obciach sa nenachádza žiaden kostol či chrám, čo je rovnaký počet ako v Trnavskom kraji. Ide o tieto obce jednotlivých okresov:
- Komárno (3): Bodza, Brestovec, Dedina Mládeže;
- Levice (1): Turá;
- Nitra (7): Čab, Hruboňovo, Kapince, Ľudovítová, Malé Zálužie, Malý Lapáš, Štefanovičová;
- Topoľčany (6): Biskupová, Čeľadince, Horné Chlebany, Nemečky, Súlovce, Šalgovce.
Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Leviciach. Foto: Zdenko Dzurjanin
Počet i podiel kostolov podľa denominácie
- rímskokatolícke kostoly: 381 (76,2 %)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 81 (16,2 %)
- evanjelické kostoly: 36 (7,2 %)
- pravoslávne chrámy: 2 (0,4 %), z toho jeden vo výstavbe
- gréckokatolícke chrámy: 1 - prenajatý (0 % z hľadiska vlastníckeho práva)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov
- 9. storočie: 1
- 10. storočie: 1
- 11. storočie: 1
- 12. storočie: 2
- 13. storočie: 31
- 14. storočie: 13
- 15. storočie: 8
- 16. storočie: 5
- 17. storočie: 26
- 18. storočie: 187
- 19. storočie: 9
- 20. storočie: 101 (z toho po Nežnej revolúcii 19 stojacich)
- 21. storočie: 22
Pútnické miesta
Pútnické miesta kraja podliehajú právomoci diecézneho biskupa rímskokatolíckej Nitrianskej diecézy. Patria medzi ne napríklad Nitra-Hrad, Nitra-Kalvária, Nitrianska Blatnica, Nová Ves nad Žitavou, Rajčany (Mechovička), Topoľčany, Topoľčianky či Veľké Lovce.
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné si pozrieť na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť uvádzame z neho kostoly iba v krajskom meste, kde ich z celkového počtu 24 je národnou kultúrnou pamiatkou dvanásť:
- rímskokatolícka Bazilika minor svätého Emeráma (10. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach (12. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa v Párovciach (12. storočie);
- rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie v Horných Krškanoch (13. storočie);
- rímskokatolícky Kostol všetkých svätých v Kyneku (13. storočie);
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie na Kalvárii (pol. 17. storočia);
- rímskokatolícky Kostol svätého Jozefa (17. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla (17. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava (18. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Ondreja v Dolných Krškanoch (18. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Janíkovciach (18. storočie);
- rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (19. storočie).
Zaujímavosti
Najstarší kostol: rímskokatolícky Kostol svätého Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom (9. storočie). Popri rímskokatolíckom Kostole svätej Margity Antiochijskej v Kopčanoch ide zároveň o najstaršiu zachovanú sakrálnu stavbu na Slovensku vôbec. Z veľkomoravského obdobia okrem toho pochádza aj Rotunda svätého Juraja v Nitrianskej Blatnici.