História Kostola Krista Kráľa v Košiciach

Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach je významnou sakrálnou stavbou s bohatou históriou. Postavený bol na konci existencie prvej ČSR na nádvorí areálu objektov z 19. storočia, patriacich sestrám III. rádu sv. Dominika. Celé nárožie Moyzesovej a Zbrojničnej ulice bolo súvislým dominikánskym areálom nachádzajúcom sa v severozápadnej časti MPR, hneď za stredovekým jadrom.

Pohľad na Kostol Krista Kráľa v Košiciach.

Architektúra a výstavba

Moderný kostol postavila v rokoch 1936 až 1938 firma Ing. Aloisa Nováka podľa projektu, ktorého autorom je český architekt Rudolf Brebta. Vysvätený bol v roku 1938. Je jednoduchou architektúrou triezvych funkcionalistických tvarov s jednou loďou obdĺžnikového pôdorysu orientovanou východo-západne.

Skutočnosť, že v krátkom období rokov 1936 až 1941 sa v Košiciach realizovali tri sakrálne stavby troch cirkevných rádov v duchu architektúry moderny, svedčí o mimoriadnej rozhľadenosti tunajších investorov.

Interiér a exteriér

Svätyňa je pomerne krátka s pravouhlým uzáverom, na severe prepojená s východným dvorným krídlom objektu Mojzesova 8, oratóriom na prízemí a galériou na poschodí. V južnej časti je na oboch podlažiach do pôdorysu včlenená sakristia. Poschodie sakristie, z ktorého sa vystupuje na kazateľnicu, sprístupňuje dvojramenné pravotočivé schodisko.

Svätyňa je presvetlená zo severnej strany cez východné krídlo objektu Moyzesova 8 v časti galérie a oratória. Medzi oratórium a svätyňu je vložená kovová zasklená priečka. Na východnej strane je presvetlená dvojicou okien s polkruhovým ukončením, ktorých pôvodné vitráže nahradili jednoduché sklenené výplne.

Svätyňu presvetľuje aj štukovým lemom orámovaný obdĺžnikový svetlík osadený do rovného stropu s výplňou v kombinácii drevo, kov a sklo. Sklo je vo dvoch tónoch žltej farebnosti. Medzi východné okná svätyne je osadený pevný oltár s podstavcom, menzou, predelou a nadstavcom z červeného mramoru. Pred nadstavcom je centrálne umiestnená mramorová socha Krista Kráľa.

Nad otvorom medzi svätyňou a hlavnou loďou ukončeným rovným prekladom je v omietke vytvorený znak rádu lemovaný nápisom: LAUDARE, BENEDICERE, PRAEDICARE.

Bočné steny hlavnej lode na severnej aj južnej strane sú hladké s plochými lizénami, ktoré delia priestor na šesť polí. V jednotlivých poliach medzi lizénami sú združené okná s polkruhovým uzáverom.

Západná empora je prístupná v severozápadnej časti lode dvojramenným pravotočivým schodiskom z umelého kameňa, do ktorého sa vstupuje z predsiene kostola. Pôdorysnú krivku empory nad vstupom, ktorej súčasťou je organ, podopierajú dva hladké stĺpy bez hlavíc nesúce preklad. Podlahu celého kostola tvorí dvojfarebné terazzo. Hnedočervený materiál podlahy prechádza aj do sokla, lizén, stĺpov a kazateľnice, ktorých omietky sú imitáciou mramoru.

Súčasťou kostola je takmer v plnom rozsahu zachovaný dobový mobiliár s kvalitným dizajnom: drevené lavice, organ, polychrómované lampy či pochrómované mreže radiátorov.

Plochý strop hlavnej lode kostola priečne rozčleňujú železobetónové nosné trámy, ktoré sú priestorovo previazané s plastickými lizénami bočných stien, vytvárajúc tak rytmicky členený priestor interiéru.

Vnútorné členenie sa formou lizén prenáša ako priestorové kompozičné travé do exteriéru. Okná majú plastický lem, ktorý spolu so soklom, lizénami a korunnou rímsou vytvárajú jednoduché členenie exteriérovej fasády. Plytká sedlová strecha s plechovou krytinou nemá vežu, iba jej náznak nad hlavným vstupom, ktorý ukončuje kríž. Pod ním a železobetónovým prekladom tu viseli zvony. Po rekvirácii v roku 1938 sa z pôvodných dvoch zvonov zachoval iba jeden.

Vstupné priečelie vytvára predstupujúci portál, nad ktorým je okno s farebnou vitrážou v podobe kríža. Súčasťou tejto symetrickej kompozície sú dve trojice kruhových okien vo vertikálnej línii nad sebou a dva plytké rizality. V pravo­uhlom predstupujúcom portáli sú drevené dvojkrídlové kazetové dvere so zaskleným nadsvetlíkom a markízou.

Južná bočná fasáda je takmer analogická so severnou. Jej súčasťou sú exteriérové dvojkrídlové kazetové dvere, jednoduché drevené dvere a drevené okno do sakristie.

Architektonické dielo architekta R. Brebtu nemá iba lokálny význam. Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938.

Rudolf Brebta: Architekt Kostola

Rudolf Brebta - pôvodom český architekt pôsobil v Košiciach v 20. až 30. rokoch 20. storočia. Do roku 1923 bol zamestnancom stavebnej firmy Adolf Lipscher a spol., neskôr si otvoril samostatný ateliér na Skladnej.

Projektoval viacero verejných stavieb: tzv. Masarykov sociálny dom - 15. pavilón FN (1928), ľudovú školu - Juh (1932), dnes ZŠ Gemerská, ľudovú školu a MŠ - Sever (1932), dnes FU TUKE, dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok na Zbrojničnej (1936), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa na Moyzesovej (1938), Finančné riaditeľstvo na Hlavnej a Okresný súd na Mojmírovej ulici.

Bol autorom projektu hlavného pavilónu ČSR pre Výstavu východu ČSR, ktorá sa konala v roku 1938, dnes Deliusov pavilón TUKE, a množstva obytných domov, väčšinou v spolupráci so stavebným podnikateľom A. Novákom.

Projektoval aj rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej nad Hornádom (1929), žiaľ, jeho návrh sa nikdy nerealizoval. V roku 1932 realizoval jeho projekt chaty na Jahodnej stavebný podnikateľ F. Bursík. Spolu so sochárom J. Kubíčkom mal podiel na vytvorení sochy sv. Václava pred Urbanovou vežou (1936). V roku 1920 sa stal jedným zo zakladateľov Čs. športového klubu a jeho podpredsedom.

Kontext súčasných cirkví v Košickom kraji

Kostol Krista Kráľa je súčasťou rozsiahlej siete kostolov a cirkevných inštitúcií v Košickom kraji. Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.

Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je, čo sa týka svojej organizácie v kraji, súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku.

Konfesionálna charakteristika

Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Tabuľka: Pôvodné Datovanie Kostolov a Chrámov v Košickom Kraji

Katedrála svätej Alžbety v Košiciach.

Dominikánske laičky a ich prínos

V roku 1889 bol na terajšej Moyzesovej ulici v Košiciach zakúpený dom dominikánskymi laičkami, pri ktorom bola zriadená aj ľudová knižnica. V roku 1891 dominikánske laičky zriadili vo svojom dome útulok - škôlku - pre chudobné robotnícke deti (120 - 200 detí). Táto škôlka bola prvá svojho druhu v Košiciach. Po príchode sestier dominikánok z Kongregácie sv. Margity Uhorskej v roku 1903 z Köszegu sestry prevzali škôlku do svojej správy.

V poslednom roku pred pádom Rakúsko-uhorskej monarchie mala košická filiálka tieto školy: materskú školu a útulok pre deti, ľudovú a meštiansku dievčenskú školu, učiteľský ústav pre učiteľky materských škôl.

Kongregácia sestier dominikánok sv. Zdislavy, do ktorej patrili aj slovenské rehoľné sestry. Po majetko-právnom vysporiadaní bola českou kongregáciou otvorená materská škola, prvá trieda ľudovej školy, prvá trieda meštianskej školy, gymnázium a ústav pre učiteľky domácich náuk.

V rokoch 1924 - 1938 sestry dominikánky v Košiciach zaznamenali najväčší rozmach školskej činnosti. V tomto čase sestry pre slovenské deti zriadili tieto školy: materskú školu (134 detí), ľudovú školu (251 žiačok), meštiansku školu (235 žiačok), 3 triedy začínajúceho reálneho gymnázia (134 žiačok), ústav pre vzdelávanie učiteliek domácich náuk (28 študentiek), ústav pre vzdelávanie učiteliek materských škôl (26 študentiek), verejný jednoročný obchodný kurz (56 študentiek). Kláštorné školy a ústavy spolu navštevovalo 854 žiačok a študentiek.

Sestry zriadili aj internát a vyučovali hudbu a cudzie jazyky. Vplyvom politických udalostí počas II. sv. vojny činnosť týchto škôl, v ktorých pôsobili sestry, bola pozastavená a sestry po vypovedaní z Košíc v dôsledku vojnového územného prerozdelenia odišli do Humenného a Petrovian. Do Humenného bola prenesená aj časť škôl.

V roku 1945 sa sestry vrátili do Košíc, ich pôsobenie na školách bolo na krátko obnovené. Po poštátnením školských budov v roku 1948 a prevzatím učiteliek do štátnej správy zostali v ľudovej škole vyučovať len dve sestry a v materskej škole iba jedna sestra. Sestry naďalej poskytovali študentkám internát.

V roku 1950 dostali sestry prepúšťacie dekréty zo školstva. V auguste roku 1990 bolo pôsobenie sestier v Košiciach znovu obnovené. Niektoré sestry začali učiť náboženskú výchovu na štátnych školách.

Na podnet členov Hnutia kresťanských pedagógov bola v roku 1991 obnovená aj činnosť gymnázia. Dňom 17.4.1991 Ministerstvo školstva SR zaradilo gymnázium do siete škôl a Kongregácia sestier dominikánok bl. Imeldy zriadila 7. júna 1991 Gymnázium sv. Tomáša Akvinského. Súčasne pri gymnáziu bol zriadený aj dievčenský internát.

V školskom roku 1996/97 sa otvorila na GTA aj 8-ročná forma štúdia a v roku 2001/02 bol otvorený jej posledný ročník. V roku 1994 bol zriadený Domov mládeže pri GTA a v školskom roku 2002/03 Kongregácia sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy zriadila pri GTA školské stredisko záujmovej činnosti pod názvom M-centrum. V školskom roku 1999/2000 kongregácia zriadila v Košiciach Cirkevnú materskú školu bl. Imeldy. K 1.1.2007 bola zriadená Cirkevná jazyková škola sv. Tomáša Akvinského.

Súčasnosť

Kostol spadá pod Košickú arcidiecézu.

Pohľad z Kostola Krista Kráľa v Košiciach

Základné Informácie

• Patrocínium: Rímskokatolícky kostol Krista Kráľa
• Obec: Košice
• Okres: KE
• Kraj: KE
• Cirkevná územná jednotka: Košická arcidiecéza
• Rok: 1940/1991
• GPS: 48.724942, 21.251970
• Storočie: 20. storočie
• Vlastník: Kongregácia sestier dominikánok blahoslavenej Imeldy (Ordo Praedicatorum) (100)

Odkaz

Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938.

tags: #kostol #krista #krala #v #kosiciach