Kostol Krista Kráľa v Prešove: História a Architektúra

Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol, ktorý zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Jeho história a architektúra sú úzko späté s rozvojom sídliska Sekčov a náboženským životom v Prešove.

Umiestnenie a Urbanistický Kontext

Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.

Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.

Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry.

Architektúra a Dizajn

Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom.

Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór.

Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov. Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje.

Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu. Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.

Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.

Umelecké Prvky v Kostole

Socha Ježiša Krista

Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art.

Socha Panny Márie

Na (z pohľadu ľudu) ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie.

Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. V roku 1965 sestry obnovili školu a socha sa vrátila do ich kaplnky. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa. 15. septembra 2001 pri svätej omši o 9.00 ju vdp.

Aktivity a Farnosť

Farský kostol je často využívaný, sväté omše sa v pracovné dni konajú dvakrát denne, v nedele päťkrát. Do farnosti kostola patrilo 13 690 veriacich, no od 1. júla 2019 sa toto číslo navýšilo začlenením do farnosti časti sídliska, ktoré predtým patrilo farnosti Najsvätejšej Trojice na Solivare.

Okrem farského kostola sú vo farnosti aj filiálky: kostol sv. Františka Xaverského v Šalgovíku.

Farnosť spravuje od 1. júla 2020 farský administrátor Vdp. Pavol Kožuško. Pred ním v rokoch 2007 až 2020 farár Vdp. Marek Kreheľ, jeho predchodca Vdp.

Veriacim slúži rímskokatolícky farský kostol Krista Kráľa na námestí Krista Kráľa, ktorý bol vystavaný v rokoch 1993 až 2000.Pri nákupnom centre Opál sa nachádza gréckokatolícky farský kostol Povýšenia sv. Kríža, tento kostol je zároveň filiálkou rímskokatolíckeho kostola, v nedele a sviatky sa tam slúži aj rímskokatolícka svätá omša (obvykle o 11.45).

Súčasťou Polikliniky Sekčov je aj verejnosti prístupná kaplnka Božieho milosrdenstva.V areáli Spojenej školy, Ľudmily Podjavorinskej 22 otvorili 7.

História a Vývoj Sídliska Sekčov

Sídlisko Sekčov je rezidenčná štvrť v Prešove na Slovensku. Je to jedno z najväčších sídlisk v meste, ktoré vzniklo v období komunizmu v bývalom Československu. Štvrť pozostáva najmä z panelákov (prefabrikovaných bytových domov), ktoré boli postavené s cieľom prispôsobiť sa rýchlemu rastu miest a migrácii do miest v druhej polovici 20. storočia. Dnes je Sekčov zavedenou štvrťou s rôznou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, obchody, parky a zdravotnícke zariadenia, ktoré uspokoja potreby svojich obyvateľov.

Občianska Vybavenosť

Sídlisko Sekčov v Prešove má dobre rozvinutú občiansku vybavenosť, ktorá zahŕňa množstvo služieb a zariadení pre každodenný život obyvateľov. Táto vybavenosť sa postupne rozvíjala od čias výstavby sídliska v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Občianska vybavenosť Sekčova sa za posledné desaťročia výrazne rozšírila a modernizovala, čo robí z tejto mestskej časti plne funkčné a komfortné miesto na bývanie.

• Nákupné centrá: Sekčov je domovom veľkých nákupných centier, napríklad ZOC Max alebo Eperia Shopping Mall, ktoré poskytujú širokú ponuku obchodov, kaviarní, reštaurácií a zábavy.
• Mestská hromadná doprava (MHD): Sekčov je dobre napojený na MHD, s viacerými autobusovými a trolejbusovými linkami, ktoré poskytujú rýchly prístup do centra Prešova a iných častí mesta.

Časti Sekčova

Toto je pôvodná časť Sekčova, ktorá bola predtým samostatnou dedinou. Aj keď sa po výstavbe panelových sídlisk výrazne zmenila, niektoré stopy pôvodnej obce sú tu stále prítomné. Ide o novšiu časť Sekčova, ktorá vznikla najmä počas urbanizácie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zahŕňa väčšinu panelákových domov, ktoré dominujú celému sídlisku. Kombinuje moderné nákupné zóny, husté panelové obytné bloky, ako aj tichšie časti s rodinnými domami.

Vzdelávanie

Na Sekčove a v jeho blízkosti je niekoľko stredných škôl, ktoré poskytujú rôzne typy vzdelania. Patrí sem gymnázium, stredné odborné školy a učilištia.

Premávajú sem linky č. 4, 8 a 38, na ktoré sú vypravované kĺbové trolejbusy. Posledný krátky trolejbus zavítal na Sekčov v roku 2007, dnes už ako nočné spoje chodia autobusy.

Ďalšie Dôležité Udalosti a Rekonštrukcie

• 20. septembra 2009: Obnovený interiér kostola konsekroval košický arcibiskup - metropolita arcibiskup J. E. Mons. Bernard Bober.
• August 2017: Vo filiálnom kostole sv. Kozmu a Damiána v Ostrovanoch pristúpilo k rekonštrukcii a po schválení KPÚ Prešov a v spolupráci s Diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie sa urobila z praktických dôvodov radikálna dispozičná zmena, keď sme oltár preložili tak, aby každý mohol nielen počuť, ale aj vidieť čoho je účastný. J. Ex. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup v nedeľu 24. IX.2017 pri slávnostnej sv. omši o 10:30 hod. posvätil nový pevný oltár a uložil relikvie sv.

Sviatok Krista Kráľa

Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter. Pius XI. Dnes sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Ježiš je Kráľ celého sveta a vesmíru, Kráľ neba i zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi.

Z Dejín

• 1. 7. 1997 - zriadenie rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov dekrétom Mons. Alojza Tkáča, košického biskupa č. 1083/97 zo dňa ? vyčlenenej z rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša? - ustanovenie patrocínia dekrétom č. ?/?

Zoznam Pôsobiacich Farárov

Ako filiálka farnosti Prešov - sv. Mikuláša do 30. 6. 1997:

• Samostatná farnosť od 1. 7. 1997: Bartolomej Salanci, FAdm. (1. 7. 1997 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - sv. Mikuláša - 31. 8. 2000 / do rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov), Bartolomej Salanci, Far. (1. 9. 2000 / z rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov - 30. 6. 2007 / vicerektor Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach * ), Marek Kreheľ, FAdm. (1. 7. 2007 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Alžbety - 14. 2. 2008 / do rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov), Marek Kreheľ, Far. (15. 2. 2008 / z rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov - 30. 6. 2020 / do rímskokatolíckej farnosti Bardejov - sv. Egídia), Pavol Kožuško, FAdm. (1. 7. 2020 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Gorazda a spoločníkov - 30. 6. 2023 / do rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov), Pavol Kožuško, Far. (1. 7. 2023 / z rímskokatolíckej farnosti Prešov - Sekčov - dodnes)

Bartolomej Salanci - neskôr pôsobí ako farár v rímskokatolíckej farnosti Veľký Šariš.

Zoznam Pôsobiacich Kaplánov

• Ľubomír Gulák (1. 7. 1997 / kap. v I. RKFar. - ?), Marek Pristaš (1. 7. 1998 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov - 30. 6. 2000 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Alžbety), Rastislav Dvorový (1. 7. 1998 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Jenkovce - 30. 6. 2000 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov sv. Mikuláša), Ľubomír Vaňo (1. 7. 2000 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Michalovce - 30. 6. 2002 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. košických mučeníkov), Andrej Kačmár (1. 7. 2000 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2002 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Soľ), Viliam Gavula (1. 7. 2002 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Bardejov - sv. Egídia - 30. 6. 2003 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sabinov), Dušan Škurla (1. 7. 2002 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2005 / noviciát v reholi benediktínov v Clevelande (USA) *), Martin Kertýs (1. 7. 2003 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - Myslava - 31. 7. 2004 / kaplán vo farnosti sv. Jána Nepomuckého (New York - Manhattan, NY, USA) *), Ján Jakab, ml. (1. 7. 2004 * - 31. 7. 2004 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Alžbety), Stanislav Stronček (1. 8. 2004 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Alžbety - 30. 6. 2005 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Kostoľany nad Hornádom), Marek Kreheľ (1. 7. 2005 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sabinov - 30. 6. 2006 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Alžbety), Miroslav Turák (1. 7. 2005 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Soľ - 2008 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Stropkov *), Matúš Fuchs (1. 7. 2006 / kap. v I. RKFar. - ?), Michal Harakaľ (1. 7. 2006 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Michalovce - 30. 6. 2010), Peter Obšitník (1. 7. 2008 / kap. v I. RKFar. - 31. 8. 2009 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Jarovnice), Radoslav Bačo (1. 9. 2009 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Prešov - Solivar - 30. 6. 2011 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Zborov), Peter Fogaš (1. 7. 2010 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Humenné - Sťatia sv. Jána Krstiteľa - 30. 6. 2011 / mimo pastorácie vo farnosti *), Matúš Bašista (1. 7. 2011 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Ruskov - 30. 6. 2013 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. Gorazda a spoločníkov), Marcel Stanko (1. 7. 2011 - 30. 6. 2012 / duchovný správca Fakultnej nemocnice s poliklinikou Jána Adama Reimana v Prešove * ), Radoslav Gönci (1. 7. 2012 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Michalovce - 30. 6. 2015 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Belá nad Cirochou), Jozef Kuľha (1. 7. 2013 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Vranov nad Topľou - Juh - 30. 6. 2014 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrabovec), Martin Rečlo (1. 7. 2014 / kap. v I. RKFar. - 30. 6. 2017 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Snina - sv. Kríža), René Vykukal (1. 7. 2015 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Stropkov - 31. 8. 2015 / suspendovaný *), Edvin Berger (1. 9. 2015 mimo pastorácie vo farnosti * - 30. 6. 2016 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Trebišov), Martin Gazdačko (1. 7. 2016 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Michalovce - 30. 6. 2019 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - sv. košických mučeníkov), Lukáš Libák (1. 7. 2017 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sobrance - 30. 6. 2022 / farský administrátor rímskokatolíckej farnosti Sečovská Polianka), Michal Pavlík (1. 7. 2019 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Košice - Svätej Rodiny - 30. 6. 2024 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Bardejov- sv. Egídia), Jozef Harvan (1. 7. 2019 / správca kaplnky Matky Eucharistie v miestnej časti obce Ľuboriečka - Osušie - 30. 6. 2021 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Bardejov sv. Egídia), Stanislav Vinter (1. 7. 2022 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Trebišov - dodnes), Dušan Harvilik (1. 7. 2024 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Lipany - 30. 6. 2025 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Raslavice), Martin Tuleja (1. 2. 2025 / kaplán v rímskokatolíckej farnosti Sobrance - dodnes)

Dušan Škurla - neskôr pôsobí ako kaplán v rímskokatolíckej farnosti Raslavice.

Martin Kertýs - aktuálne pôsobiaci v USA.

tags: #kostol #krista #krala #v #presove