Kostol na Martinskom vrchu: Historický pohľad na sakrálnu pamiatku

Románske sakrálne stavby najviac fascinujú svojou jednoduchosťou a pravosťou vo svojej „chudobe“. Často je to aj odľahlosť miesta, kde románsky kostolík pôvodne stál. Pokiaľ sa toto miesto nezmenilo, má obyčajne veľmi osobitú atmosféru. Niet divu, veď včasnokresťanskí stavitelia často vyberali miesta, kde sa konali predkresťanské „pohanské“ rituály.

Ak som spomínal tých včasných kresťanov, ešte niečo k ich histórii. V roku 828 na sídelnom majetku kniežaťa Pribinu v Nitre (pravdepodobne na Martinskom vrchu) vysvätil salzburský arcibiskup Adalrám úplne prvý kostol na našom území. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov na Slovensku.

Nitra bola bez pochybností najvýznamnejšou aglomeráciou Slovenska od 8. storočia a jej mimoriadny význam prevzalo aj ranostredoveké Uhorsko. Bola sídlom Nitrianskeho kniežatstva, kde vládli významné osobnosti našich národných dejín, najmä knieža Pribina (do roku 833, kedy bol vyhnaný Moravským kniežaťom Mojmírom) a knieža, neskôr pravdepodobne kráľ Veľkej Moravy Svätopluk, ktorý tu sídlil už od 50. rokov 9. storočia. O Nitre, ako aj o jej prvom známom vládcovi Pribinovi sa po prvý krát dozvedáme zo spisu O obrateni bavorov a korutancov na vieru, ktorý vznikol pravdepodobne medzi rokmi 871-873 (niekde sa uvádza 828-873) na dvore salzburského arcibiskupa Adalvina.

V Nitre sa nachádza 6 najdôležitejších archeologických lokalít, ktoré dokladujú prvopočiatky vývinu osídlenia a života v Nitre a a jej okolí. Jej osídlenie je samozrejme oveľa staršie a siaha hlboko do praveku. Hradisko tu mal napr. Séria viacerých výskumov v Nitre umožnila archeológom vytvoriť oveľa presnejší obraz o jej podobe v dobe, keď bola sídlom nitrianskych kniežat v čase Veľkej Moravy a v stredoveku.

K významu Nitry uvádza Drahoslav Hulínek v Historickej Revue 11-12 2006, že "v období veľkomoravského štátu ju okrem neopevnených sídlisk remeselno-výrobného alebo poľnohospodárskeho charakteru tvorilo hradisko centrálneho významu na nitrianskom hradnom kopci. Jeho súčasťou bolo pravdepodobne aj predhradie Na vŕšku (prípadne to bolo samostatné hradisko) a dve opevnené sídliská s možnou strážnou funkciou na polohách Lupka a Martinský vrch.

V nitrianskej sídliskovej aglomerácii sa podľa doterajších zistení nachádzalo 18 neopevnených sídlisk a 13 pohrebísk z 9. - 10. storočia. Nitra okrem významnej politicko-mocenskej a hospodárskej funkcie spĺňala aj úlohu duchovného strediska s písomne doloženým biskupstvom. Pritom mala v rámci Veľkej Moravy špecifické postavenie, keďže bola najvýznamnejším centrálnym sídliskom nitrianskej časti Veľkej Moravy.

Spoločensko-politický význam Nitry dokresľuje aj fakt, že tu s najväčšou pravdepodobnosťou sídlil mladší syn Svätopluka I. Bol to nitriansky vojvoda, respektíve knieža Svätopluk II. - odporca svojho staršieho brata, veľkomoravského panovníka Mojmíra II.

Dominantným sídlom nitrianskej aglomerácie najneskôr od druhej polovice 9. storočia bol opevnený areál na hradnom kopci. Počiatky jeho osídlenia vo včasnom stredoveku siahajú azda už do záveru včasnoslovanského obdobia. Najneskôr v druhej tretine 9. storočia došlo na hrade k rozsiahlym prestavbám.

Pri výskume valu sa zistila aj ďalšia dôležitá vec. V časti kamenných stien valu bola druhotne použitá stavebná sutina z rozobratej kamennej murovanej stavby. Počas výskumov bolo zistené, že na hradisku sa pôvodne nachádzal rozsiahly reprezentačný stavebný komplex - zrejme sídlo kniežaťa, ktorý bol murovaný a na jeho výstavbu bola použitá veľmi kvalitná malta a kvádre z litotamniového vápenca, ktorý sa v čase výstavby komplexu ťažil v Litavských vrchoch v Dolnom Rakúsku.

Archeologickým výskumom ešte v 30tych rokoch 20. storočia sa zistilo, že kostolík na hrade datovaný dnes na prelom 11. - 12. stor. prekrýva časť etážového staršieho pohrebiska. Posledné výskumy v tejto lokalite taktiež potvrdili, že súčasný kostol sv. Emerána nie je Pribinov kostol.

Archeologický výskum Nitrianskeho hradu a hradného kopca priniesol viacero presvedčivých dôkazov jeho neprerušenej existencii a vývoji už od počiatku 9. stor., pričom sa zistilo, že v 9.-11. Na vrchole kopca sa našlo veľké množstvo nepriamych dokladov existencie kamennej murovanej architektúry. Potvrdzuje to jednak druh kameňa, z ktorého bola postavená - išlo o špecifický druh vápenca, ktorý sa okolí Nitry nevyskytuje. Keďže poznáme históriu Nitrianskeho kniežatstva, vieme že miesto pôvodného hradiska bolo v priebehu stredoveku permanentne osídlené, využívané, ale hlavne niekoľkokrát prestavané.

V dnešnej dobe je možné na hradnom kopci vidieť iba nepatrný zlomok z pôvodného hradiska - časť valu s kamennou plentou. Dnes sú tu viditeľné pozostatky starého slovanského hradiska o rozlohe 20 ha. Na hradisku boli objavené a presne lokalizované základy románskeho kostola z 9. storočia, na ktorom v 11.-12.stor. vyrástol kostol sv.Martina. V blízkosti kostola bolo pohrebisko s vzácnymi nálezmi z 9. - 11. storočia.

Spomínaný kostol bol murovaný, mal základové murivo až 1-1,3 m široké, bol dlhý 20,1 m, široký 7,6 m, s apsidou 5,4 m. Drobné zvyšky omietky prezrádzajú farebnú freskovú výzdobu kostola. V základoch tohoto starého kostola sa našli šperky a hrob dospelého človeka, ktorý mal v ústach mincu z obdobia Karola Holého - Lysého(840-877). Je možné, že to bol Pribinov kostol, spomínaný v historických dokumentoch., avšak priame dôkazy na toto tvrdenie neexistujú. Ak by to bola pravda, kostol bol postavený niekedy v rokoch 821 - 836 , pretože to sú roky, kedy bol Adalram salzburským arcibiskupom a z historických správ vieme, že Adalram tento kostol vysvätil. (najpravdepodobnejšie roky sú 827-828)

Toto staré Slovanské hradisko, obohnané mohutným kamenným valom z 8. - 9. stor. bolo založené Slovanmi z obdobia Veľkej Moravy. Strážilo prístup do Nitry od severu. Okrem vlastného areálu, chráneného 7,5 m vysokým a 3,5 m širokým kamenným valom a 3m hlbokou priekopou z vnútornej strany, malo opevnené aj rozsiahle podhradie na južnom úpätí vrchu. Archeológovia majú už aj konkrétnu predstavu, ako by majetok využili: „Mohli by tu vzniknúť archeologické prezentačné priestory, a to nielen vnútri, ale aj vonku.

Nitra sa označuje ako matka slovenských miest. Hovorí sa o nej, že bola podobne ako staroveký Rím, založená na siedmich pahorkoch: Zobor, hradný kopec, Kalvária, Čermáň, Borina, Vŕšok a Martinský vrch. V časoch Veľkomoravskej ríše sa položili základy starobylej kresťanskej Nitry, doložené vzácnymi listinnými pamiatkami z 9. storočia.

Pribina preukázal veľkú štátnicku múdrosť a znalosť európskej politiky, ked v rokoch 829-833, sám pohan, dal vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. Vysvätil ho salzburský arcibiskup Adalrám. V ďaľšom vývoji bolo Nitrianske kniežatstvo, násilne pripojené Mojmírom ku kniežatstvu moravskému (okolo r.833) a bol vytvorený štátny celok, v prameňoch spomínaný ako Veľká Morava.

Na vrchole slávy bola Nitra v čase vlády kráľa Svätopluka. V jednom z najcenejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste Jána VIII. pre Svätopluka z roku 880 „Industriae tuae“ je Svätopluk titulovaný ako kráľ a pápež mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa.

Nitra ostala sídelným mestom pohraničného kniežatstva formujúceho sa Uhorského kráľovstva, a to až do začiatku 14. storočia. Aj počas stredoveku bola dejiskom významných dejinných udalostí, často spustošená rôznymi vojskami. Preto je toto obdobie chudobné na písomné doklady o histórii Nitry.

V roku 1248 panovník Belo IV, z vďaky za záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné kráľovské mesto s podobnými výsadami, ako mal Szekesfehervár. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske, mala svoje dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a významný hrad bola i naďalej významným centrom.

Od polovice 18. storočia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály. Významným zásahom do stavebného rozvoja Dolného mesta bola výstavba župného domu na jeho hranici s Horným mestom. Súčasne bol v južnej časti mesta postavený justičný palác pre celú nitriansku župu. V roku 1835 bola zásluhou biskupa Vuruma založená prvá dievčenská škola.

V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom. Daľší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.

Významné medzníky Nitry:

• 828 - Prvá písomná zmienka o Nitre (Nitrawa) v spise O obrátení Bavorov a Korutáncov (De Conversio Bagoarorum et Corantanorum). Opisuje sa v ňom, že knieža Pribina dal postaviť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska pre svoju bavorskú manželku, hoci sám bol pohan. Kostol vysvätil salzburgský biskup Adalrám. Nitra bola v tom čase centrom kniežatstva.
• 833 - Nitrianske kniežatstvo pripojené Mojmírom k Moravskému a vznikla Veľkomoravská ríša.
• 863 - Knieža Rastislav požiadal byzantského cisára Michala III, aby mu poslal na Veľkú Moravu biskupa a učiteľov kresťanstva. Cisár mu poslal solúnskych rodákov Konštantína (Cyrila) a Metoda. Šírili v regióne kresťanstvo, vytvárali slovanskú vrstvu kňazov a zostavili staroslovienske písmo tzv. hlaholiku. Ďalej preložili náboženské spisy do staroslovienčiny a zaviedli staroslovienčinu ako štvrtý liturgický jazyk popri hebrejčine, latinčine a gréčtine. Je pravdepodobné, že pôsobili aj v Nitre. Neskôr boli vyhlásení za svätých.
• 880 - Za vlády Svätopluka bolo v Nitre zriadené bulou Industria tuae pápeža Jánom VIII biskupstvo. Biskupom sa stal Wiching. Toto biskupstvo bolo prvé na území strednej a východnej Európy. Metod bol arcibiskupom veľkomoravským a panónskym. Možno už v tom čase bol postavený prvý kláštor na území Slovenska, benediktínsky, ktorý stál pod Zoborom, v areáli dnešného liečebného ústavu.
• 894 - Po smrti Svätopluka v roku 894 vládol jeho starší syn Mojmír II a jemu bol podriadený mladší syn Svätopluk II v Nitre. Veľkú Moravu čoraz častejšie ohrozovali maďarské výboje a aj bratia medzi sebou bojovali o moc a nastáva pomaly úpadok Veľkej Moravy.
• 920 - Staromaďarské posádky prenikli na územie Nitrianskeho kniežatstva a kontrolovali jeho značnú časť. V čase formovania Uhorského štátu Nitra však zostala sídlom údelného kniežaťa z rodu Arpádovcov, to znamená, že v Nitre vládol druhorodený syn z vládnucich Arpádovcov a Nitrianske kniežatstvo si udržovalo určitú samostatnosť v rámci Uhorského kráľovstva. Disponovalo vlastným vojskom a dokonca neskôr razilo aj vlastné mince, ktoré mali väčšiu hodnotu ako kráľovské.
• 1106 - Toto trvalo až do roku 1106, keď Uhorskému kráľovi Kolomanovi začala prekážať relatívna nezávislosť Nitry a dal oslepiť Nitrianske knieža Almoša. Tým sa skončila existencia niekoľko storočí trvajúceho Nitrianskeho kniežatstva, kde postupne vládli rody Pribinovcov, Mojmírovcov a Arpádovcov.
• 1110 - Kráľ Koloman obnovil v Nitre biskupstvo. Prvým biskupom sa stal Gerváz (Gervasius).
• 1241 - Nitra ubránila hrad pred dobytím Tatármi.
• 1248 - 2. septembra, kráľ Belo IV udelil Nitre výsady slobodného kráľovského mesta za to, že mu Nitra poskytla ochranu v čase protitatárskych bojov. V praxi to znamenalo , že mešťania si sami mohli zvoliť spomedzi seba richtára a 12 člennú správnu radu, ktorí spravovali ich záležitosti, riešili súdne spory, mohli usporiadúvať raz týždenne trh, z ktorého poplatky išli mestu atď. Tieto výsady urýchlili v Nitre rozvoj obchodu i remesiel. Čo sa týka etnického zloženia, v Nitre žili prevažne Slováci a Maďari, ale aj nemecká a židovská menšina. Spolu to bolo asi 2 000 - 2 500 obyvateľov.
• 1288 - Kráľ Ladislav IV daroval svoje kráľovské mesto Nitru biskupovi Paškovi za verné služby. Tým mesto stratilo niektoré zo svojich výsad a aj pozemky, ktoré pripadli biskupovi.
• 1313 - 1321 - Hrad aj mesto dobyl a spustošil Matúš Čák Trenčiansky, ktorý vtedy vládol na značnom území.
• 1431 - Hrad dobyli husiti.

Mesto Nitra daruje v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV) svojim občanom na tohtoročné Dni Nitranov pekný darček. Plánujú totiž odkryť jeden z najväčších historických skvostov mesta, ktorý ležal dlhé roky v zabudnutí - veľkomoravský kostol, nachádzajúci sa v priestoroch kasární pod Zoborom. Práve v čase konania akcií Dni Nitranov a Pribinove slávnosti (na prelome júna a júla) by mal byť v tejto lokalite deň otvorených dverí.

Ako informoval zástupca riaditeľa AÚ SAV a zároveň vedúci budúceho výskumu Matej Ruttkay, „dohodli sme sa s pánom primátorom aj vedúcim komisie kultúry Antonom Živčicom, že podporia naše snahy. Písomne bude dohoda spečatená po schválení projektu na kultúrnej komisii. Chýba nám ešte súhlas správcu pozemku - Armády SR, na čom usilovne pracujeme.“

Po prvýkrát archeológovia v priestoroch kasární kopali začiatkom 60-tych rokov. Pod základmi románskeho kostola identifikovali pozostatky jednoloďového kostolíka z 9. storočia. Jeho zvyšky siahajú najviac do hĺbky 1,2 metra. Zároveň okolo kostola objavili pohrebisko s niekoľkými desiatkami hrobov.

Veľkomoravský kostolík v lokalite kasární zvanej aj Martinský vrch je 20 metrov dlhý a 7,6 metra široký. Jeho múry sú hrubé až 1,3 metra. Budúce vykopávky by mali priniesť aj informácie o jeho presnejšom datovaní v rámci obdobia Veľkej Moravy. Na základoch pôvodného kostolíka stál až do začiatku 20. storočia románsky kostol svätého Martina, takže ide vlastne o dva kostoly na sebe. Na Martinskom vrchu sa našli aj stopy po veľkomoravskom hradisku o rozlohe 20 hektárov a val, ktorý chcú archeológovia prerezať, aby vedeli preskúmať jeho konštrukciu.

Do povedomia Nitranov i turistov by archeológovia chceli dať aj pôvodne románsky, neskôr gotický kostol svätého Jakuba, ktorý stál na dnešnom Svätoplukovom námestí v priestoroch medzi poštou, múzeom a divadlom. Bol to najstarší farský kostol v Nitre a v priebehu 13. storočia sa stal najbohatším kostolom mesta.

Pred verejnosťou by nemala zostať ukrytá ani najstaršia zachovaná stredoveká brána do hradu, ktorá sa nachádza pod Župným domom. V súčasnosti je odkrytá, dá sa vidieť, ibaže prístup k nej je uzamknutý.

Prvými kresťanmi na Slovensku boli pravdepodobne príslušníci rímskych légií táboriaci dočasne na našom území v prvých storočiach po Kristovi. Bolo to v časoch tzv. markomanských vojen, v poslednej štvrtine 2. V čase, keď sa pri Hrone dočasne zdržiaval aj rímsky cisár Marcus Aurelius. Kontakty s kresťanstvom malo aj germánske obyvateľstvo, ktoré obývalo pred príchodom Slovanov najmä juhozápadné Slovensko. Intenzívnejšia christianizácia, rozširovanie kresťanstva u našich predkov, začala až v 90. rokoch 8. storočia.

Práve z týchto čias sa zachovala prvá konkrétna správa o vysvätení prvého kresťanského kostola na Slovensku. Stalo sa tak na majetku nitrianskeho kniežaťa Pribinu v Nitre, vtedajším salzburským arcibiskupom Adalrámom. Práve okolnosť, že svätiteľom kostola bol salzburský arcibiskup naznačuje, že sa tak muselo stať pred spomínaným rozdelením misijných sfér, teda najneskôr roku 828, pretože od roku 829 patrilo toto územie cirkevno-správne jednoznačne Pasovskému biskupstvu.

V súvislosti s Pribinom postaveným kostolom sa vyslovilo mnoho dohadov. Keďže Pribina sám vtedy ešte nebol kresťanom, predpokladalo sa, že kostol bol postavený pre jeho manželku, ktorá bola údajne franského pôvodu. Mohol byť ale určený aj pre franskú kupeckú komunitu v Nitre. Najpravdepodobnejšie však išlo o hlavný kostol christianizačnej misie v Nitrianskom kniežatstve.

Významný obrat v christianizácii našich predkov nastal po príchode solúnskych bratov Konštantína a Metoda. Solúnski bratia nemohli hneď vytvoriť novú cirkevnú organizáciu, lebo ani jeden z nich nebol biskupom. V prvej fáze sa podľa želania kniežaťa Rastislava sústredili na výchovu kňazského dorastu. Vybudovali preň učilište a po preložení základných bohoslužobných kníh zavádzali v svätých omšiach používanie slovanského jazyka.

Od polovice roku 873 sa arcibiskup Metod stal predstaveným všetkých kostolov, celej kresťanskej cirkvi na Veľkej Morave. Je veľmi pravdepodobné, že jeho podriadenými nižšími zložkami boli aj naďalej spomínané archipresbyteriáty. K ďalšej organizačnej zmene došlo vydaním buly Industria tua, pápežom Jánom VIII. v júni 880. Vznikla Moravská cirkevná provincia skladajúca sa z Moravskej arcidiecézy a Nitrianskej diecézy.

Hoci tu po smrti arcibiskupa Metoda a po odchode biskupa Wichinga nebol ani jeden biskup, pôvodné organizačné členenie pravdepodobne pretrvalo. Ani vyhnanie či odchod časti Metodových žiakov z Veľkej Moravy, ba ani odchod biskupa Wichinga neznamenal koniec kresťanstva v tejto lokalite.

Ako vyplýva z neskorších udalostí, ani vyhnanie či odchod časti Metodových žiakov z Veľkej Moravy, ba ani odchod biskupa Wichinga neznamenal koniec kresťanstva v tejto lokalite. Okolo roku 899 požiadalo knieža Veľkej Moravy Mojmír II. pápeža Jána IX. o obnovenie cirkevnej hierarchie na svojom území. Pre Veľkú Moravu boli vysvätení jeden arcibiskup a traja biskupi. Jedným z troch vysvätených biskupov bol nepochybne biskup pre Nitriansku diecézu, druhým mohol byť biskup so sídlom v Debrove, dnes Feldebrö, neďaleko Jágru (Eger), tretím možno biskup pre severné Zadunajsko so sídlom vo Vespríme. K vtedajšiemu Nitrianskemu biskupstvu patrili približne dve tretiny územia dnešného Slovenska, vrátane Spiša a Gemera a zvyšné územie Slovenska patrilo novej diecéze s možným sídlom vo Feldebrö.

Po príchode starých Maďarov bola táto cirkevná organizácia narušená a prestala oficiálne existovať už okolo roku 910. Na základe doteraz uskutočnených archeologických výskumov možno s istotou hovoriť, že na Slovensku bolo vo veľkomoravských časoch viacero kostolov, z ktorých sa nám podarilo dodnes odkryť len zopár.

Na prvom mieste tu treba spomenúť Nitru s jej najstarším kostolom postaveným už v prvej tretine 9. storočia kniežaťom Pribinom. Pôvodne sa nepochybovalo o tom, že tento najstarší kostol bol na dnešnom Nitrianskom hrade. Po výskumoch Jaroslava Böhma a Václava Mencla pred rokom 1933 sa to pokladalo za nepravdepodobné. Výskumy z posledných rokov sa opäť prikláňajú k pôvodnému názoru. Za veľkomoravský sa považuje aj kostol na Martinskom vrchu v Nitre.

Ani jeden z týchto kostolov neplnil svoju funkciu neprerušene v priebehu celého 10. storočia. Najdlhšie vydržala rotunda v Ducovom. Kresťanstvo na našom území pretrvalo aj po príchode starých Maďarov, pričom svoju úlohu mohla zohrať nielen výchova a tradícia, ale aj vzdor voči dobyvateľom a snahy odlišovať sa od nich.

Celkovo nemôže byť pochýb o tom, že v povedomí prinajmenej časti žijúcich potomkov pôvodného domáceho obyvateľstva musela byť kresťanská tradícia živá po niekoľko generácií, čo malo iste veľký vplyv pri ďalšej christianizácii v poslednej tretine 10. storočia.

Správcovia farnosti:

Zoznam kaplánov a ich pôsobenia vo farnosti je tiež rozsiahly a svedčí o aktívnom cirkevnom živote v tejto oblasti.

tags: #kostol #na #martinskom #vrchu