Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach: História a Architektúra

Košice, metropola východu, sú mestom s bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Premonštrátsky kostol, ktorý sa nachádza na Hlavnej ulici a je jednou z dominánt mesta. Tento kostol je známy svojou pôsobivou architektúrou a bohatou históriou.

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je svojím spôsobom košickým unikátom. Jeho architektúra prechodného renesančno-barokového štýlu je zriedkavosťou, na ktorú môžu byť Košice právom pyšné.

Poďme sa spoločne pozrieť na históriu a súčasnosť tohto významného kostola.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach. Zdroj: Wikimedia Commons

História Kostola

Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie.

Jezuiti, ktorým kostol pôvodne patrili, prišli do Košíc vykonávať misijnú činnosť na prelome 16. a 17. storočia, keď sa väčšina obyvateľov mesta hlásila k protestantským cirkvám.

Juraj Rákoci (Rákoczi) v tých časoch bojoval na strane protestantov a v protihabsburskom povstaní Gabriela Betlena (Bethlén) obsadil Košice. Jeho hajdúsi na mieste bývalej Kráľovskej komory umučili trochu jezuitov, ktorí sa nechceli vzdať svojej viery a prestúpiť k protestantom. Jezuitmi boli Štefan Pongrác, Melichar Grodecký a Marek Križin (neskôr pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých).

Žofia Bátoriová (Batory) bola manželkou Juraja II. Rákociho a údajne pre skutok svojho svokra vnútorne trpela. Preto dala na tomto mieste postaviť nový kostol a dala ho do užívania jezuitom. Malo to však aj iné dôvody. Jej syn František I. Rákoci sa zapojil do Vešeléniho sprisahania pri Habsburgovcom a dostal sa do väzenia, odkiaľ bol pustený na domáce väzenie len vďaka cisárovmu ústupku a bohatým darom jeho matky. Medzi ne môžeme rátať aj tento kostol.

Chrám postavili za desať rokov, od roku 1671 do roku 1681. (Posledné dodatočné úpravy boli v roku 1684.) Vzorom pre stavbu bol slávny rímsky kostol Il Gesu. Aj preto v čase baroka nesie veľa renesančných prvkov. Pri chráme postavili aj kláštor s Košickou univerzitou riadenou jezuitmi. Tá pôsobila až do roku 1773, kedy bol jezuitský mníšsky rád zrušený. (Obnovili ho v roku 1814.)

V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar. V roku 1811 ho získali do vlastníctva premonštráti. V roku 1876 víchrica natoľko poškodila veže, že pôvodne vysoké a špicaté strechy nahradili terajšími, nižšími.

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je postavený na mieste, kde stál tvz. Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, v ktorom počas náboženských nepokojov a protihabsburgského povstania v noci zo 6. na 7. septembra 1619 boli umučení traja katolícki kňazi: Marek Križín, kanonik metropolitnej Ostrihómskej kapituly, Melichar Grodzecki a Štefan Pongrácz zo Spoločnosti Ježišovej.

Cisárske vojsko vodcov povstania pochytalo a popravilo. Iba jedného z nich, Františka Rákócziho I. vykúpila jeho matka, grófka Žofia Báthory, manželka Juraja Rákócziho II.

Grófka Žofia z vďačnosti za záchranu syna a na znak kajúcnosti za umučenie troch katolíckych kňazov v spolupráci s členmi Spoločnosti Ježišovej (jezuitmi) odkúpila Kráľovský dom s pozemkom a na jeho mieste dala postaviť v r. 1671-1681 kostol v barokovom slohu podľa vzoru jezuitského kostola Il Gesu v Ríme.

Kostol bol konsekrovaný v r. 1681 o čom svedčia konsekračné kríže na fiktívnych stĺpoch na stenách v interiéri kostola a nápis na čelnej vonkajšej fasáde kostola. Grófka Žofia Báthory pri slávnostnej posviacke darovala kostolu obraz Čenstochovskej Panny Márie, ktorý sa teraz nachádza v bočnej kaplnke naproti sakristii. Grófka s manželom sú pochovaní v krypte kostola, pod kaplnkou sv. košických mučeníkov.

Keďže interiér kostola pri konsekrácii bol vymaľovaný iba na bielo bez nástenných malieb, kostol nazývali: „Biely kostol“.

Jezuitské kolégium a univerzita

V roku 1654 biskup Benedikt Kisdy založil jezuitské kolégium, ktoré bolo v r. 1657 povýšené na Academia Cassoviensis. V r. 1660 ju cisár Leopold I. potvrdil ako univerzitu s teologickou, právnickou a filozofickou fakultou. Kostol Najsvätejšej Trojice sa tak stáva univerzitným kostolom.

Do zrušenia Spoločnosti Ježišovej r. 1774 kostol spravovali členovia Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti).

Po zrušení jezuitov bol kostol v správe farnosti sv. Alžbety.

V r. 1811 cisár František Jozef II. daroval Rádu premonštrátov opátstvu v Jasove kostol spolu s priľahlými budovami rehoľného domu, konviktu a gymnázia, ktoré zveril do správy premonštrátskej rehole. Kostol sa tak stáva Gymnaziálny.

Premonštráti a nástenné maľby

V rokoch 1926 - 1936 dali premonštráti kostol ozdobiť nástennými maľbami maliarom Richardom Oroszom, otcom premonštráta Mariána Orosza. Na strope kostola sú výjavy zo života sv. Norberta a na stenách výjavy premonštrátskych svätcov.

Istý čas bol kostol pridelený aj armáde a dostal názov Vojenský kostol.

Počas historickej návštevy mesta Košice 2. Júla 1995 pápež svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých. Ich spomienka sa slávi v celej Cirkvi 7. septembra, no v tomto kostole je to slávnosť.

Na sté výročie vyhlásenia košických mučeníkov za blahoslavených boli ich relikvie z kostola Najsvätejšej Trojice v sprievode slávnostne prenesené do katedrály sv. Alžbety, kde sú doteraz vyložené k verejnej úcte na oltári sv. košických mučeníkov v strede katedrály.

V apríli r. 1950 komunistický režim zrušil rehoľné rády a kostol sa stal filiálnym kostolom v správe farnosti sv. Alžbety a slúžili sa v ňom bohoslužby pre maďarsky hovoriacich veriacich preto dostal názov aj Maďarský kostol.

Premonštráti sa vrátili do Košíc v r. 1997 a v kostole začali slúžiť okrem maďarských aj slovenské bohoslužby.

V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť. Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole.

Teraz sa v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII.

Architektúra Kostola

Jeho architektúra prechodného renesančno barokového štýlu je zriedkavosťou na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.

Exteriér

Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.

Interiér

Ak vojdete do kostola, hneď si všimnete jeho monumentalitu. Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.

Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice. Zdroj: Wikimedia Commons

V úžasnom interiéri nájdete známky renesančného i barokového slohu. Nad vstupnou bránou sa na priečelí nachádza erb Bátoriovcov a pri ňom nápis: „Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681.“ V preklade: „Ku sláve Najsvätejšej Trojice vystavila kňažná Žofia Bátoriová v roku 1681.) Loď kostola sa vyznačuje dvojstranným otvoreným chrámom so šiestimi bočnými kaplnkami.

Svätyňu zdobí obraz Najsvätejšej Trojice vítajúcu Pannu Máriu pri vstupe na nebesá. Obraz namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Pesky v roku 1854. Kríž na hlavnom oltári je vyrezaný zo slonej kosti.

Návštevníci zvyčajne obdivujú iluzívnu maľbu, ktorá je dielom maliara a košického profesora Erazmusa Schrötta. Vyhotovil ju koncom 18. storočia. Podobne vyzdobil aj prednú stenu interiéru. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okná i ståpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky, zväčšujú priestor i keď sú namaľované.

Oltáre v bočných kaplnkách sú na chválu sv. Jozefa, sv. Františka Xaverského, sv. Štefana, Blahoslavenej Matky, sv. Ignáca z Loyloly a sv. Alojza. Viaceré z nich sú stavané pre jedného modliaceho človeka, čo vychádza to z dobovej filozofie baroka, teda počiatkov uznávania individuality - zatiaľ čo niekomu vyhovujú viacej masové omše, iní uprednostnia individuálne rozjímanie.

Kazateľnica je staršia ako kostol a bola vyhotovená v roku z roku 1600.

Strop zdobia početné fresky, medzi ktorými dominuje maľba sv. Norberta - zakladateľa premonštrátskeho rádu. Fresky v roku 1930 vytvoril maliar R. Orosz, pričom tváre mužov pri sv. Norbertovi, sú skutočné tváre košických premonštrátskych mníchov z daného obdobia. Na severnej strane svätyne v hornej časti sa nachádza epitaf Františka I. Rákociho (otca Františka II. Rákociho). On i jeho matka Žofia Bátoriová boli pochovaní v tomto chráme. Avšak počas 18. a 19. storočia tu došlo k viacerým lúpežiam, kde zlodeji pri hľadaní šperkov zničili mnohé šľachtické hroby.

Krypta kostola

Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty, ale tam sa nedostanete, lebo za I. ČSR vchod bol zamurovaný. Komory ale boli pootvárané, niektoré rakvy povyťahované a zničené. Autorka sa domnieva, že k tomu mohlo dôjsť počas jozefínskej sekularizácie, keď došlo k zrušeniu jezuitského rádu, alebo v r. 1849, "keď kostol využívala ruská armáda ako proviatný sklad." Ale na konci 2. svetovej vojny kryptu zdevastovali sovietski vojaci.

Krypta kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví. Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky.

Erazmus Schrött a Iluzórna Architektúra

Významným umelcom, ktorý sa podieľal na výzdobe kostola, bol Erazmus Schrött. Nástennú maľbu ilozórnej architektúry vo svätyni dokončil v auguste 1796. Aj štýl malieb v pozadí bočných oltárov je podobný ako vo svätyni. Ich autorom však už nie je Schrött, ale pravdepodobne jeho žiak, istý maliar Molnár a tieto maľby boli realizované o niekoľko rokov neskôr.

Premonštrátsky Kostol v Pláne Mesta Košice z roku 1832

Na pláne mesta Košice z roku 1832, ktorý vypracoval košický inžinier Jozef Ott, je Premonštrátsky kostol označený ako Jezuitský kostol (Jesuiten Kirche). Tento plán je cenným zdrojom informácií o rozložení mesta a jeho významných budovách v danom období.

Súčasnosť

Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sväté omše.

Prehľad významných udalostí v histórii kostola

RokUdalosť
1619Umučenie troch katolíckych kňazov v Kráľovskom dome
1671-1681Výstavba kostola
1681Konsekrácia kostola
1774Zrušenie Spoločnosti Ježišovej
1811Kostol darovaný Rádu premonštrátov
1926-1936Výzdoba kostola nástennými maľbami
1995Svätý Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých
1997Premonštráti sa vrátili do Košíc
2013Obnovenie Premonštrátskeho gymnázia

Dominikánsky kostol Košice

Vedeli ste, že?

tags: #kostol #najsvatejsej #trojice #premonstrati