Slovensko, krajina s bohatou históriou a rozmanitou kultúrou, ukrýva mnoho zabudnutých a prehliadaných miest. Tieto miesta, často odstrčené bokom kvôli svojej histórii alebo regiónu, ponúkajú jedinečný pohľad na minulosť krajiny. Jednou z kategórií takýchto miest sú opustené kláštory, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii Slovenska.
Je fascinujúce, že aj v 21. storočí môžeme objavovať miesta, ktoré akoby zastali v čase, a ktoré nám pripomínajú bohatú a rozmanitú minulosť Slovenska. Tento článok sa zameriava na zoznam opustených kláštorov na Slovensku, ktoré stoja na okraji záujmu, no skrývajú nesporné hodnoty.
Kláštor Mariacsalád: Ruina s Veľkým Krížom
Z kláštora Máriacsalád zostala len ruina s veľkým krížom. Tento kláštor zo 16. storočia opustili pavlínski mnísi koncom 18. storočia. Následne slúžil na rôzne účely, ako poľný lazaret, sklad obilia, ovčinec, sušiareň tabaku, byty, kancelárie, škola a múzeum. Po roku 1989 pripadol v reštitúcii cirkvi, ktorá sa oň nedokázala postarať. Ešte nedávno bol kompletne zastrešený, no dnes sa klenby rúcajú a na zvyškoch strechy rastie les. Postupne zmizlo všetko cenné a ľudia, ktorí tu kedysi bývali, Máriacsalád nespoznávajú.
Veľká Skalka: Svedok Takmer 1000-ročnej Tradície
Na mieste, kde žil pustovníckym životom sv. Benedikt, založil nitriansky biskup Jakub I. v roku 1224 neveľký kláštor - Opátstvo sv. Benedikta. Srdcom kláštora boli jaskynné priestory, kde pustovník žil, ku ktorým pristavali jedinečnú trojpodlažnú kaplnku. Život benediktínskych mníchov narušili nepokojné obdobia a nájazdy husitských oddielov. Nový život na Skalku priniesli jezuiti v roku 1644, ktorí získali majetok darom od kráľa Ferdinanda III. V rokoch 1667-69 postavili nové budovy kláštora a postupne celý areál upravovali. Čiastočné opravy sa realizovali v rokoch 1852-1853, 1892, 1911 a 1914. Po druhej svetovej vojne sa uskutočnili ďalšie práce v roku 1951 a 1982.
Veľká Skalka je svedkom takmer 1000-ročnej tradície života sv. Svorada a Benedikta. Trojpodlažný objekt kaplnky je jedinečný na Slovensku. Horné podlažie je Kaplnkou sv. Andreja-Svorada a Benedikta, kde sa príležitostne slúžia sv. omše. Svätyňa hornej kaplnky prechádza do prírodnej jaskyne, na konci ktorej nájdete sochu sv. V jaskyni sa nachádza v skale aj "odtlačok ruky" sv. Na severnej stene horného podlažia kaplnky je v exteriéri prezentované ostenie gotického portálu zdobeného diamantovaním. Na kopci nad Veľkou Skalkou v lokalite Chocheľ odkryli zvyšky kostolíka s plytkou polkruhovou apsidou datovaného do obdobia 10. - 11. storočia. Kláštor sa stal jubilejnou 400. V roku 2011 vybudovali v areáli prístrešok pre turistov.
Kamaldulský Kláštor na Zobore
Kamaldulský kláštor nevznikol na západnom svahu Zobora náhodou. Rád kamaldulov využil ponuku vtedajšieho nitrianskeho biskupa, ktorý ich sem pozval, aby zaplnili opustené miesto po benediktínoch. S príchodom benediktínov sa výrazne zvýšila životná úroveň miestneho obyvateľstva, priniesli sem kultúru a vzdelanosť. Ich krédom bolo "Modli sa a pracuj", čo znamenalo klčovanie lesov, zakladanie polí a šľachtenie obilnín. Využívali vodu ako pomocníka a venovali sa zdravotníctvu.
Kamalduli ako reformovaná vetva benediktínov prišli v 17. storočí. Zatiaľ čo benediktíni chodili odetí do čiernych rúch s kapucňou, farbou kamaldulov bola biela. Pri stavbe kláštora použili kamalduli materiál, ktorý sa tu nachádzal a kláštorný komplex vybudovali na systéme terás. Mnísi bývali priamo v komplexe, každý v jednom domčeku s rozmermi 9x10 metrov a so záhradou a súkromnou kaplnkou. Potrubím sem bola dovedená aj voda.
Koncom 18. storočia museli kamalduli kláštor opustiť. Vtedajší panovník Jozef II. rušil rády, ktoré považoval za neužitočné. Písomnosti presunuli do Budapešti a umelecké predmety skončili v seminári či v okolitých farnostiach. Väčšina areálu vrátane kostola zostala opustená a chátrala. V roku 1940 sem umiestnili verbistov, ktorí tu vybudovali jazero, volejbalové ihrisko či lurdskú jaskyňu. O desať rokov ich odtiaľ násilne vysťahovali a areál prešiel pod rezort zdravotníctva, ktorý tu zriadil tuberkulóznu liečebňu.
Ďalšie Opustené Miesta na Slovensku
Okrem opustených kláštorov, Slovensko ukrýva aj ďalšie miesta s bohatou históriou, ktoré stoja za preskúmanie:
- Kaštieľ v Kolte: Postavený na konci 19. storočia ako letné sídlo, po 2. svetovej vojne slúžil ako škola. Od roku 1991 prešiel viacerými vlastníkmi a neúspešnou rekonštrukciou.
- Kaštieľ v Horných Semerovciach: Kedysi centrum vzdelanosti regiónu, po 2. svetovej vojne skonfiškovaný a zničený.
- Letohrádok v Brodzanoch: Postavený v roku 1911 Natáliou Oldenburgovou ako letné sídlo, po 2. svetovej vojne začal pustnúť.
Tieto miesta, spolu s mnohými ďalšími, svedčia o bohatej a často zložitej histórii Slovenska. Ich objavovanie a ochrana sú dôležité pre zachovanie kultúrneho dedičstva krajiny.
Pre lepšiu predstavu o spomínaných miestach, pozrite si nasledujúcu tabuľku:
| Názov | Typ | Stav | História |
|---|---|---|---|
| Kláštor Mariacsalád | Kláštor | Ruina | 16. storočie, opustený v 18. storočí |
| Veľká Skalka | Kláštor | Čiastočne zachovaný | Založený v roku 1224, obnovený jezuitmi v 17. storočí |
| Kamaldulský kláštor na Zobore | Kláštor | Čiastočne zachovaný | Benediktíni, kamalduli, neskôr liečebňa |
| Kaštieľ v Kolte | Kaštieľ | Na predaj, neúspešná rekonštrukcia | Postavený v 19. storočí, slúžil ako škola |
| Kaštieľ v Horných Semerovciach | Kaštieľ | Zničený | Kedysi centrum vzdelanosti, po vojne skonfiškovaný |
| Letohrádok v Brodzanoch | Letohrádok | Pustne | Postavený v roku 1911 Natáliou Oldenburgovou |
Tento zoznam opustených kláštorov a ďalších pamiatok je len zlomkom toho, čo Slovensko ponúka. Každé z týchto miest má svoj vlastný príbeh, ktorý čaká na to, aby bol objavený a zachovaný pre budúce generácie.
Ak vás zaujímajú strašidelné miesta,