Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Sečovciach: História a Vývoj

Mesto Sečovce sa nachádza v západnej časti Východoslovenskej nížiny pri prechode do Podslanskej pahorkatiny, v nadmorskej výške približne 140 m. Svojou polohou tvoria Sečovce bránu Zemplína, ležia na úpätí Dargovských hôr, v západnej časti Východoslovenskej nížiny, na ceste medzi Košicami a Michalovcami. V meste sa nachádza Rímskokatolícka farnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je dôležitou súčasťou náboženského života v meste a okolí. V tomto článku nájdete podrobné informácie o farnosti, jej histórii, kontaktoch a aktivitách.

Najstaršie dejiny a vývoj mesta Sečovce siahajú hlboko do minulosti. Archeologické nálezy dosvedčujú tunajšie sídliská z 9. storočia a neskôr. Prvé písomné doklady o Sečovciach pochádzajú z roku 1245. Sečovce boli od 14. storočia strediskom panstva, ku ktorému patril hrad nad Bačkovom, mestečko Sečovce a 15 okolitých dedín. Zemepánmi Sečoviec boli postupne miestni šľachtici, po nich šľachtici z Perína, Drugetovci a ich dedičia.

Najneskôr na prelome 13. a 14. storočia sa v Sečovciach zaužíval trh a Sečovce sa vyvíjali ako mestečko. Od 15. storočia sa tu konalo niekoľko jarmokov. V miestnom kaštieli alebo hostinci sa od 15. storočia príležitostne konali úradné rokovania šľachty Zemplínskej župy. Sečovskí mešťania sa venovali najmä roľníctvu a vinohradníctvu, ale aj remeselnej výrobe a obchodu. Od roku 1876 boli sídlom slúžnovského obvodu. Sečovce majú priznaný štatút mesta.

Pochádza z roku 1245, ale Sečovce existovali už predtým. Mesto preto patrí k najstarším v okolí.

História Kostola Nanebovzatia Panny Márie

História Kostola Nanebovzatia Panny Márie siaha až do začiatku 14. storočia. Chrám, ktorý stál na tomto mieste, bol zo 14. storočia a bol zasvätený Márii Magdaléne. Prvé zmienky o existencii sečovského dekanátu a kostola sú zo 14. storočia. Vtedajší - zrejme románsky - kostol zasvätili Márii Magdaléne.

Neskôr bola z južnej strany pristavená kaplnka zasvätená sv. Kataríne. Na východnej strane kostola stála samostatne stojaca veža, ktorá mala v tomto období aj obranný charakter, pretože poskytovala výhľad na všetky svetové strany. Do 16. storočia pôsobila v Sečovciach len rímskokatolícka cirkev. Po prieniku myšlienok reformácie v Sečovciach pribudli aj prívrženci evanjelickej cirkvi a v rokoch 1623 až 1718 sa dostáva sečovský kostol do rúk protestantov.

Po návrate kostol prešiel veľkou prestavbou v roku 1730. Získal barokové prvky, strecha dostala nový krov aj krytinu. Bola opravená zvonica, v ktorej boli nainštalované tri zvony, vežové hodiny aj organ. Kostol však 11. marca 1770 zasiahol veľký požiar. Hneď po živelnej pohrome začala ďalšia obnova kostola, pri ktorej bol do chrámu inštalovaný nový hlavný oltár zasvätený Panne Márii a dva bočné oltáre, ktoré boli zasvätené sv. Kataríne a Božiemu telu. Interiér obohatila nová kazateľnica a nástenné maľby.

V roku 1830 bol kostol poškodený zemetrasením a následne boli vykonané nutné opravy. Hlavná loď bola predĺžená a spojená s vežou, ktorá bola dovtedy samostatná. V roku 1905 veža dostala novú strechu v tvare lomeného ihlanu s vyčnievajúcimi vikierovými okienkami.

Kostol bol však zničený v druhej svetovej vojne v roku 1944. Zrútená veža poškodila východnú časť hlavnej lode kostola spolu s hlavným oltárom. Osobitnú kapitolu dejín farnosti i kostola tvoria neľahké roky druhej svetovej vojny. Napriek ťažkej situácii, ktorú ľudia po vojne prežívali, sa nikdy nevzdali nádeje na opravu zboreného chrámu. Začala sa v roku 1952, ku kostolu sa vtedy pristavala 56 metrov vysoká veža.

Po vojne bol kostol opravený. V kostole sa nachádzajú tri vzácne oltáre z konca 19. storočia. Pôvodné oltáre boli zničené v roku 1944. Krásna je pôvodná kazateľnica, ktorá je datovaná do roku 1770. Organ je z roku 1887. Najstaršou pamiatkou je zvon vo veži, ktorý je z roku 1667. Nástenné maľby a súbor vitrážových okien pochádzajú z druhej polovice 20.

Západná časť chrámu je gotická a pochádza z roku 1494. Dostavbami bočných lodí a predĺžením hlavnej lode vznikol pomerne veľký chrám, ktorý bol v roku 1944 vážne poškodený. Súčasnú podobu získal po prestavbe v roku 1952.

Pod chórom kostola sa nachádza starobylá socha Piety z pomerne mäkkého tufitického pieskovca. Starobylá socha Piety ostala neporušená aj po páde kostolnej veže. Počas zrútenia veže zostala socha akoby pod ochranou mocnej Božej ruky neporušená. Pred kostolom sa vyníma kópia sochy. V roku 1995 sa urobila na kostole nová fasáda a v rokoch 2014 až 2016 došlo ku kompletnej vnútornej rekonštrukcii.

Kostol jestvoval nepochybne pred 14. storočím, avšak dokumentovaný je od 14. storočia. Rímskokatolícky kostol z roku 1494 existuje po viacerých stavebných úpravách. Gréckokatolícky kostol z roku 1757 bol počas vojny v roku 1944 zničený, v roku 1970 znovu postavený. Socha pri kostole pochádza z 18. storočia.

V Sečovciach prežívajú veriaci Nanebovzatie Panny Márie s veľkým zanietením. Sláviť začínajú už v sobotu podvečer modlitbou mariánskeho večeradla. Na sečovskom Námestí sv. Cyrila a Metoda už z diaľky spoznávame miestnu faru. Tunajší farár Branislav Varga nás víta spolu s kaplánom Milošom Jaklovským. Okolo chrámu sa stará o kvety skupinka žien. Ale prvoradá úloha nás kňazov je starať sa o veriacich.

Do mariánskeho večeradla sa zapájajú aj ružencové bratstvá z filiálok Dargov, Bačkov, Višňov, Kravany, Trnávka a mestská časť Albinov. Nasledujúci duchovný program pripravia mladí spolu s kaplánmi. Odpust pokračuje rannou svätou omšou a vrcholí slávnostnou svätou omšou a vešperami. Správca farnosti Branislav Varga.

Farnosť žije mnohými aktivitami a podujatiami na prehĺbenie viery a duchovného života. Modlitbové spoločenstvo matiek nám predstavuje Cecília Hruškociová. Založili ho v roku 1998. Momentálne je v spoločenstve sedem matiek a okrem detí a vnúčat sa modlia aj za konkrétnych kňazov. Vo farnosti žije tiež rómska komunita, v ktorej sa dlhé roky angažoval gréckokatolícky kňaz Michal Fedorčák. Vnímajú najmä jeho neúnavnú službu v oblasti katechizácie a privádzania k viere.

Medzi ne patria aj stretnutia mladých. Členovia ružencového bratstva v Sečovciach si 24. novembra pripomenú sto rokov od jeho založenia. Pomáhajú pri príprave aktivít a podujatí vo farnosti. Máme osem ruží. Členovia pôsobia ako lektori a rozdávatelia svätého prijímania.

Spevácky zbor vznikol v meste už v 50. rokoch minulého storočia pod vedením vtedajšieho organistu Aladára Bohuckého. Po ňom sa vystriedalo niekoľko organistov, ktorí zároveň zbor dirigovali. Spevákov nebolo veľa, asi deväť žien a päť mužov. Účinkovali už na mnohých duchovných a kultúrnych podujatiach v meste i v okolí. Každá príležitosť je vzácna a dôležitá. Sme čoraz starší a náš repertoár sa umenšuje. Farár s kaplánmi sa vzorne starajú aj o chod fary. Kaplán Miloš Jaklovský sa napríklad stará o záhradu.

So Sečovcami je spätý aj Františkánsky svetský rád, ktorý tu pôsobí od roku 2007. Sľubmi sme sa zaviazali žiť regulu sv. Františka, teda žiť evanjelium. Aktuálne patrí do bratstva sedem členov. Ďalšie tri sestry sa v súčasnosti pripravujú na zloženie večného sľubu. Stretnutia bratstva prebiehajú prvý pondelok po prvom piatku s pátrom minoritom z Brehova. Participujeme na živote vo farnosti. Z nášho svetského rádu je kostolníčka, ale aj lektorky. Ja mám predmanželské náuky, hovorí Cecília Blanárová.

Aj keď ponuka sveta, ponuka liberalizmu a ateizmu je v súčasnosti veľmi silná, ukážme my veriaci, že aj v tejto dobe a vo farnosti, v ktorej žijeme, sa dá žiť dobre. Dá sa byť dobrým, poctivým a čestným človekom, ktorý dokáže žiť čestne medzi nečestnými, spravodlivo medzi nespravodlivými, čisto medzi hriešnikmi a láskavo medzi ľuďmi bez lásky. A prečo?

Spor gréckokatolíkov s pravoslávnymi a so štátom sa prejavoval aj v sečovskej farnosti, kde vtedy pôsobil Ľudovít Rydarovský. Ten v jednej zo svojich kázní, počas bohoslužby vo filiálke Bačkov 14. mája 1950, verejne obhajoval gréckokatolíkov proti nútenej pravoslavizácii.

Ľudovít Rydarovský: Kňaz a Trpiteľ pre vieru

Ľudovít Rydarovský bol členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Sečovciach a ovládal štyri jazyky: slovenský, poľský, maďarský a esperanto. Jeho najvýznamnejším pastoračným pôsobiskom boli Sečovce. V rokoch 1933 - 1950 zastával funkciu sečovského dekana a čestný titul dekan mu ostal až do smrti. Veľmi zaujímavou kapitolou jeho života je pomoc prenasledovaným počas 2. svetovej vojny, no taktiež zadržanie a väznenie v komunistických žalároch v rokoch 1950 - 1951, za čo si zaslúžil titul trpiteľ pre vieru. Po prepustení z väzenia pôsobil desať rokov ako správca farnosti v Bohdanovciach.

Židovská náboženská obec Sečovce vo svojom prehlásení z 25. mája 1950 uviedla: Týmto prehlasujeme a osvedčujeme, že dp. Ľudovít Rydarovský, rím. kat. farár v Sečovciach, v roku 1938, keď vtedy nastalý fašistický režim vyhnal bezbranných ľudí z ich príbytkov a vyviezol ich za hranicu československo-maďarskú v Oľšanoch, týmto úbožiakom ponechaným na milosť a nemilosť prírody pod holým nebom denne dodával úplne bezplatne chlieb a mlieko ako aj iné možné potraviny a sám osobne dozeral, aby toto jeho osobné dobrodenie bolo presne rozdelené.

Pomoc ľuďom v núdzi sa zo strany sečovského dekana nezastavila ani po vypuknutí 2. svetovej vojny. Podľa spomienok, zapísaných v rodinnom archíve, pomáhal Ľudovít Rydarovský aj poľským emigrantom, ktorí na začiatku vojny, po napadnutí západného Poľska nacistami, emigrovali do Maďarska. Našli uňho dočasné útočisko cestou na juh. Rovnako pomáhal aj židovským spoluobčanom. Bližšie sa o tom zmieňuje ďakovný list, ktorý vydala židovská náboženská obec Sečovce rok po vojne, 24. júla 1946.

Našťastie sa tieto listinné dôkazy o pomoci Ľudovíta Rydarovského zachovali dodnes. Zároveň je však paradoxom, že sa tak stalo vďaka tomu, že po nástupe komunistického režimu bol za obranu viery prenasledovaný a väznený.

Adresa a kontakty

Adresa farnosti je:

Rímskokatolícka farnosť Nanebovzatia Panny Márie
Nám. sv. Cyrila a Metoda 38
078 01 Sečovce

• Farár: Mgr. Martin Gazdačko Mgr. PaedDr.

Úradné hodiny

Farský úrad je otvorený v nasledovných časoch:

• PONDELOK: 16:00 - 17:30
• UTOROK: 16:00 - 17:30
• STREDA: 16:00 - 17:30
• ŠTVRTOK: 16:00 - 17:30
• PIATOK: 16:00 - 17:30

Vo prvopiatkovom týždni, kedy sa spovedá hodinu pred sv. omšou.

Filiálky farnosti

Okrem samotného mesta Sečovce k sečovskej farnosti patrí aj štyri filiálky: Bačkov, Dargov, Kravany a Višňov. V každej z týchto filiálok sa nachádza aj rímskokatolícky kostol. K filiálkam patrí aj obec Trnávka, tu však rímskokatolícky kostol nie je.

Počet obyvateľov a veriacich

Farnosť má spolu 9730 obyvateľov, z toho 4450 rímskokatolíkov.

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame základné informácie v tabuľke:

tags: #kostol #nanebovzatia #panny #marie #secovce