Kostoly Narodenia Pána sú významné sakrálne stavby, ktoré majú bohatú históriu a často predstavujú architektonické skvosty. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto kostolov na Slovensku a v Čechách, vrátane Pražskej Lorety a kostola v Krížovej Vsi.
Kostol Narodenia Pána v Prahe (Loreta)
Kostol Narodenia Pána v Prahe na Hradčanoch je sakrálnou stavbou, nazývanou tiež Pražská loreta. V 17. až 18. storočí bol Kostol Narodenia Pána v Prahe známy ako Loreta. Stavbu chrámu Narodenia Pána financovala grófka Kateřina z Lobkowicz (1594 - 1653). Kostol navrhol taliansky architekt Giovanni Domenico Orsi (1634 - 1679), ktorý významne ovplyvnil sakrálnu barokovú architektúru Prahy. Posvätený bol 25. marca.

Kostol Narodenia Pána v Prahe (Loreta)
Pražské Hradčany dokážu návštevníkov zaujať viacerými miestami. Medzi nimi nemôže chýbať Loreta, súbor niekoľkých stavieb postavený v barokovom štýle. Hlavné priečelie je tvorené kostolom Narodenia Pána, ktorý sa môže pýšiť veľmi pekne a precízne zdobeným interiérom, ale nájdeme tu aj kláštor kapucínov a ďalšie zaujímavé stavby. Tou najzaujímavejšou je však tá najcennejšia, hoci ukrytá pred priamym stretom z ulice. Stavba ukrytá na nádvorí v objaví okolitých stavieb. Údajný dom Panny Márie, kde mal byť Duchom svätým počatý Ježiš, koncom 13. storočia presunuli z Nazaretu do Talianska, a umiestnili ho do baziliky v meste Loreto. Úchvatná kaplnka, ktorá tam ukrýva niekoľko základných kameňov, vyniká bohatým reliéfnym zdobením. Nuž a práve talianske Loreto pomenovalo to pražské, ktoré vyniká vlastnou stavbou podobnou na dom Panny Márie z Loreta. Podobné kaplnky boli postavené po celej Európe od 16. storočia viaceré. Zastaviť sa tu znamená naraziť na viacero vyobrazení, súsoší, a vidieť je možné aj viacero zaujímavých prvkoch na fasádach miestnych budov. Nájsť tu môžete aj jednu z najhodnotnejších klenotníc v celej Českej republike. Vyniká najmä liturgickými predmetmi z obdobia neskorej gotiky, baroka a renesancie.
Tu bývala Svätá rodina po návrate z egyptského vyhnanstva a Panna Mária tu žila až do Ježišovej smrti. Pre kresťanov sa Máriin dom stal miestom duchovnej úcty. Začiatkom 18. storočia.
Hlavný oltár kostola zdobí pravdepodobne replika renesančného obrazu od talianskeho maliara Filippa Lippiho (1406 - 1469). Klaňanie Dieťaťa Ježiša v tepanom rokajovom ráme a sochy sv. Jozefa, sv. Jáchyma, Nebeského Otca a Božích anjelov od sochára M. V chóre sa nachádzajú dva bočné oltáre sv. Felicissima a sv.
Ku koloritu kostola rozhodne patrí aj typická zvonkohra, ktorá po prvý raz zaznela 15. augusta 1695. Mechanizmus zvonkohry funguje na princípe kovového valca, ako to poznáme z flauty. Fungovanie stroja v systéme tyčí a prevodov je úplne originálne. Zvonkohra v pražskej lorete je však úplne originálna ako na začiatku svojej existencie. V súčasnosti zvonkohra hrá každú hodinu od 8. do 18. hodiny mariánsku pieseň Pozdravujeme ťa tisíckrát. V nedeľu o 15.30 hodiny si prítomní na Loretánskom námestí môžu vypočuť vystúpenie carillionneura - hráča na zvonkohre.

Zvonkohra v Loretě
The Loreta in Prague | Pražská Loreta
Kostol Narodenia Pána v Krížovej Vsi
Patrocínium: Narodenia Pána, pôvodne sv. Spomína sa v roku 1315, kedy už dedina patrila rádu krížovníkov Božieho hrobu. V priebehu 14. storočia bol kostolík prestavaný, ďalšie úpravy sa realizovali aj v 15. Zrejme koncom 14. storočia bol interiér vyzdobený nástennými maľbami. V 17. storočí bol drevený doskový strop v lodi vymenený za barokovú klenbu. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostol od roku 1963.
V exteriéri dominuje reprezentatívny gotický portál na južnej strane lode, ktorý má mať blízko k dielni pôsobiacej pri kláštore v Spišskom Štiavniku. Má ústupkové ostenie so štyrmi oblými prútmi, ktorých hlavice sú zdobené motívom listov (z veľkej časti zničené). Kamenná krstiteľnica pochádza zo 14. storočia.
Patrocínium kostolíka bolo pôvodne sv. Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskej Belej. Je v pomerne dobrom stave. Obec Krížová Ves leží cca 2 kilometre východne od Spišskej Belej. Kostolík je aj vďaka vysokej veži zďaleka viditeľný. Areál kostola je prístupný.

Kostol Narodenia Pána v Krížovej Vsi
Prístup ku kostolu je síce trošku náročnejší, o to lepší pocit má človek, keď vyjde k nemu. Koniec koncov, k Bohu treba ísť stále vyššie po celý náš život. Smerom od Obecného úradu sa vyberiete k futbalovému ihrisku, povedľa ktorého vedie prístupová cesta priamo ku farskému kostolu. Vidieť ho už zďaleka a z každého kúta obce - to preto, lebo náš Otec na nás aj cezeň dáva neustále pozor. Nachádza sa na návrší obklopený krásnou prírodou.
Kostol Narodenia Panny Márie v Maduniciach
Do 18. storočia bola v obci kaplnka, ktorá slúžila bohoslužobným účelom. O kostole môžeme hovoriť až v roku 1728, kedy bola ku kaplnke pristavaná chrámová loď. Do madunického kostola chodili i veriaci z okolitých obcí: Verešváru, Drahoviec, a z osád Bakovej a Čanadoviec. V zozname historických pamiatok sa uvádza, že Červeník mal kostol v roku 1775 a Drahovce sa odčlenili 17. augusta 1787, nakoľko obec dostala kaplána.
Táto svätyňa bola klenbou opatrená, v stene mala výklenok pre ukrytie Najsvätejšej sviatosti oltárnej. Okolo kostola bol cintorín. Kostol má štyri okná a jedny hlavné dvere. Celý kostol je vápnom nalíčený, len nad chórom sa nachádza obraz Poslednej večere. Kostol nie je dostatočne veľký. Má dva oltáre: hlavný, zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov. Je bielou a modrou farbou natrený a ornamenty zlatom pozlátené. Druhý oltár je umiestnený vpravo, a má obraz sv. Anny medzi dvoma sochami - sv. Jozefom a sv. Joachimom, nad ním je obraz sv. Trojice medzi dvoma anjelmi. Oba oltáre sú posvätené. Oltárne kamene nie sú znesvätené, hoci pečiatka na nich je popraskaná. Kedy a kým bol kostol posvätený nepodarilo sa nám zistiť.
Kostol prestál veľkú pohromu v januári 1775, kedy zastihla celú obec veľká povodeň. Voda vnikla aj do kostola až po výšku deväťdesiatpäť centimetrov a zničila kostolné lavice, oltáre, skrine a podlahu. Stavba kostola trvala sedem rokov, od roku 1799 do roku 1806. za ten čas sa vystriedali traja farári: Jozef Stankovič, Ignác Kunst a Štefan Slanička. Pravdepodobne aj táto okolnosť bola príčinou, že stavba kostola sa predĺžila. Podľa záznamov príjmy a výdavky na nový kostol činili 5 855,- zlatých.
Kostol je zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov. „ Kostol madunický v roku 1799 zo štedrosti jeho Excelencie pána grófa Jozefa Erdödyho a veriaceho ľudu, za usilovného pričinenia miestneho farára Jozefa Stankoviča, bol vystavaný z tvrdého materiálu, t.j. z kameňa a pálených tehál a škridlou pokrytý.
Kostol je od čela hranatý, ale pri svätyni oválny. Chór je pevne stavaný. Nachodí sa na ňom prenosný organ s ôsmymi mutáciami, bez iných hudobných nástrojov. Kazateľňa je dosť jednoduchá a nehodí sa k štýlu kostola. Krstiteľnica je umiestnená v ľavej dutine pravého bočného oltára. Sakristia je štvorhranná a pristavená k ľavej strane kostola. Má vchodové dvere z ulice, je v nej skriňa pre kostolné rúcha a spovedelnica.
V kostole nie ú ani obrazy, ani v oltároch relikvie svätých, okrem obrazu svätej Anny, ktorý visí na stene v lodi pri bočnom oltári. Niet tu ani oratórium, ani kaplnky, ani krypty. Lavice sú z mäkkého dreva a je ich dvadsaťdva po oboch stranách kostola. Kostol má jednu vežu, bez hodín, dva zvony, jeden vo váhe deväťdesiat funtov. Ich posvätenie sa nedalo zistiť. Chrám je proti krádeži dostatočne zaistený, ale nebezpečenstvu ohňa je predsa vystavený, nakoľko sa nachádza medzi dvoma radmi domov.
Možno paradox, ale najskôr voda a teraz sa oheň stali osudnými. Dňa 3. mája 1843 za farára Jána Hollého kostol i fara vyhoreli. Po požiari sa veža dala obiť plechom a strecha bola pokrytá škridlou. V roku 1886 bol zadovážený obraz Ružencovej Panny Márie s malým Ježiškom, na plátne maľovaný, umiestnený naproti sakristii. Naproti nad dverami sakristie na stene visí obraz Božského Srdca Ježišovho z roku 1920. tento obraz sa nosí pri procesiách na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
V máji 1898 bol interiér kostola renovovaný. Z príležitosti sto ročného jubilea posvätenia chrámu v roku 1899 bol celý kostol renovovaný zvonku. V roku 1900 boli zadovážené sochy Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Preblahoslavenej Panny Márie. V roku 1903 bola posvätená socha sv. Antona Pauánskeho, venovaná madunickými veriacimi z Ameriky. V roku 1907 tiež madunickí veriaci z Ameriky podporili kúpu sochy Lurdskej Panny Márie. V roku 1909 sa zakúpila socha sv. 6. semtembra 1910 bol postavený nový bočný oltár Božského Srdca Ježišovho. Dňa 11. septembra 1911 sa zaopatril nový organ pneumatického systému, má v manuáli osem mutácií, v pedáli tri. Organ dodala firma Vincent Možný z Bratislavy. Organ posvätil Pavel Jedlička, generálny vikár trnavský, dňa 21. novembra 1911.
Pri postavení nového organu bol v starom organe objavený nápis: „A.R.D. Josephus Sztankovics Parochus, qui Ecclesiam a fundamentis erexit, organum hoc ab Ecclecia Avynos Marotheni, ex collatione parochianovum pro florenis R. 300 cmit, ataque anno 1799 transpositum, codem anno die 8 Juli per Valentinum Arnold, organarium Tyrnaviensem, componicuravit sub organista Martino Dubnik, judice Joanne Ondreak, subjudice Joanne Jessko, qui se in labore ex caesso distingnut - Anno 1823 die 9. junii repasatum organum et folles exinde trauspositi sunt ab omerutam. Stemisatum per Josephum Dohonitz pro tunc ARD parocho Joanne Holly, ludirectone Michele Maraky, judice Joanne Galbicska, notario Joanne Maráky, subjudice Miachele Kollár. Andreas Maurery, organista Marotheusis anno 1797 die 15 Septemboris, dum reparetur organum, inscripsit. Valentinus Arnoldt Tyrnaviensis organum reparavit 1797 15. Septemboris .“
Z týchto záznamov vidieť, že organ starého madunického kostola bol starý, za 300 zlatých zaopatrený z kostola zlatomoraveckého a už 8. Dňa 2. novembra 1911 bola zakúpená socha sv. Imricha. 11. novembra 1926 sa zakúpila nová krížová cesta. Reliéfy jednotlivých zastavení dodala firmy St. Ulrich, Tyrolsko, rámy v barokovom štýle doda Jezef Seilnach z Hlohovca. Stará krížová cesta bola darovaná (maľba na plátne s jednoduchými rámami) bola darovaná farskému kostolu v Opoji pri Trnave. V roku 1929 madunický učiteľ Ignác Kováč zadovážil pre kostol obraz sv.
Kostol Narodenia Panny Márie v Tekovskej Breznici
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie bol postavený na vyvýšenom mieste nad Tekovskou Breznicou v 14. storočí. Kostol bol viackrát obnovovaný, ale 6. apríla 1647 Turci obec napadli a vypálili, zhorel aj obnovený kostol s trámovým stropom. Kostol potom obnovili až v r. Potom stavba bola renovovaná v barokovom slohu v r. 1777. Kostol v r. V rokoch 1912-1913 bola stavba prestavaná a rozšírená novou prístavbou, ktorá rešpektovala pôvodnú architektúru bohostánku. Vtedy vzniklo pôvodné zaklenuté presbytérium. V r. 1993 sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia kostola.
Oltár má po stranách sochy sv. Petra a Pavla a dve plastiky anjelov. Bočné oltáre Božského Srdca Ježišovho a Panne Márie Kráľovnej sú z r. 1914. 14 zastavení krížovej cesty pochádza tiež z r. V kostole sú sochy sv. Antona, Nepoškvrnenej Panny Márie a sv. Jozefa. Malá novšia krstiteľnica má na veku plastiku Krstu Krista Pána. Pôvodný organ sa chóre vyrobil v r. 1903 staviteľ Jozef Kardonyi, ale dnešný organ bol zakúpený z milodarov veriacich v r. Tri z nich vylial R. Manoušek v Brne, veľký zasvätený sv. Jozefovi a zvon-umieráčik bez nápisu. Malý zvon v r.
Neskorobarokový kostol
História a stavebný vývojNeskorobarokový kostol postavený v rokoch 1781 - 1785. Renovovaný bol v roku 1832 a 1899. Vymaľovali ho v roku 1924. Jednoloďový priestor so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Loď v pôdoryse tvaru obdĺžneho pretiahnutého oválu je zaklenutá pruskou klenbou. Nad vstupom sa nachádza murovaný chór s konvexne-konkávnym parapetom. Výmaľba je od J. Ádáma z Rožňavy. Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená pilastrami. Okolo veže sú vykrojené barokové štíty. Na štítové atiky veže dosadá klasicistická prilbová strecha.
Hlavný oltár je klasicistický z roku 1786 s predstavanou menzou s tabernákulom a na stene s maľovanou iluzívnou klasicistickou architektúrou, uprostred ktorej je zavesený obraz Narodenia Panny Márie z roku 1807. Kazateľnica je klasicistická s vázou a rozetami. Kamenná krstiteľnica je klasicistická z konca 18. storočia. Bočný oltár s menzou, ktorá je adaptovaná z rokokového krbu z druhej polovice 18. storočia, preneseného zo zbúraného kaštieľa.
V kanonických vizitáciách opáta Juraja Slegera z roku 1674 a Ordodyho z roku 1688 sa spomína, že farský kostol v Brezničke leží v ruinách už dlhú dobu. Je známe, že kráľ Matej dobyl husitami obsadené pevnosti a hrady, v roku 1460 i hrad Ozdín, ako tiež pevnosť Cicvár pri Brezničke. Katolícky kostol sa nachádzal na úpätí hradného vrchu, delený iba riekou Ipeľ. Z toho sa dá usúdiť, že vojská použili kostol za obranný projekt, ktorý bol spolu s pevnosťou Cicvár pravdepodobne zdemolovaný. Toto sa mohlo stať v roku 1460 alebo v neskorších rokoch, počas tureckých vojnových výpadov v rokoch 1563 - 1593. Na stopy základov prvého kostola v obci sa naráža pri kopaní hrobov, nakoľko na jeho mieste je v súčasnosti katolícky cintorín. Kostol stál na druhej strane návršia ako stojí terajší. Stál smerom k vrchu Cicvár, smerom k mlynu.
Historik Mocsáry Antal vo svojom diele uvádza: „Nemes Nogradvarme gyenek Törteneti, statieztikai és geografikai ismertetese“ str. 149 - 150 píše, citujúc historika Mateja Belusa: „Notitia Hungariae historico geografica“ o breznickom prvom kostole. Kostol bol gotický a bez veže. Mal zvonicu s veľkým zvonom. Veriaci zvon zo strachu pred Turkami zakopali do rieky Ipeľ. Miesto, kde zvon zakopali, ostalo v tajnosti. Po čase zvon hľadali v Ipli, ale ho nenašli. Zvon pre svoju veľkosť nemal páru v širokom okolí, iba údajne v Banskej Bystrici mali podobne veľký zvon. Mocsáry tiež píše, že kostol bol vojnami zničený, ale neudáva, že počas ktorej vojny úplne.
Dňa 15. júla 1781 boli položené základy farského kostola zo zakladiny náboženského fondu. V roku 1785 bola stavba kostola ukončená. 11. septembra 1785 bol kostol posvätený. Podľa kanonickej vizitácie a Histórie Dómus bol kostol postavený z náboženského fondu za pomoci zemepána Jozefa Okolicsányiho z Brezničky a počas pôsobenia prvého katolíckeho farára obnovenej poreformačnej fary Jána Pechoviča. Patrocínium kostola bolo totožné s dnešným. Bočný oltár v kostole bol zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému, nakoľko po zničení prvého kostola si veriaci postavili kaplnku sv. Jána Nepomuckého k vykonávaniu bohoslužieb. Z úcty a na pamiatku bývalej kaplnky sv. Jána Nepomuckého zvolili si za druhého patróna novopostaveného kostola sv. Jána Nepomuckého. Jemu zasvätili bočný oltár. Z dvoch strán veže kostola sú kamenné sochy sv. Petra a Pavla apoštolov.
V roku 1797 farár Ján Szentesi zadovážil zvon na vežu a zasvätil ho k úcte Najsvätejšieho Mena Ježiš a Mária. Zvon sa zachoval. Má nápis v latinskom jazyku, čo znamená slovensky: „Od východu slnka až na západ je chvályhodné meno Pánovo.“ Zvon bol umiestnený na vežu 6. apríla 1798. V roku 1803 si veriaci zadovážili ďalší zvon, za pôsobenia farára Ignáca Chovančeka. Zvon bol zasvätený úcte Všetkých svätých. V roku 1806 bol kostol vymaľovaný biblickými obrazmi. Na strope nad hlavným oltárom bol obraz Mojžiša pri horiacom kre. Nad chrámovou loďou bol obraz podobenstva Rozsievača. Nad vchodom do chrámu bol obraz Krista ako vyháňa kupcov z chrámu. Na chrámovom oblúku deliacom svätyňu od lode bol nápis znázorňujúci rok a zároveň citát: „Horlivosť tohto ľudu mňa tak vyzdobila r.
Kostol bol renovovaný v roku 1891 (1899?). Nová výmaľba bola prevedená umelcom Júliusom Adamom z Rožňavy roku 1924 za pôsobenie farára Ernesta Šteffku. Nad hlavným oltárom na strope je obraz “Posledná večera”. V chrámovej lodi na strope sú obrazy “Zvestovanie Pána a korunovanie Panny Márie”. Na chrámovom oblúku je nápis: „Nos cum prole pia, benedicat Virgo Maria“ (So svojim Synáčkom požehnaj nás Panna Mária). Za pôsobenia farára Jána Belčányho po roku 1946 bol horlivosťou veriacich kostol vyzdobený novými sochami svätých a novým oltárom Božieho Srdca. Za pôsobenia farára Ernesta Štefku bol zakúpený nový organ, ktorý v roku 1958 bol upravený na elektrický pohon. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 424/0. [9]Súčasný stav a využitieStav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.PrístupStojí v juhovýchodnej časti obce. Pri kostole sa nachádza cintorín.