Skalica, mesto s bohatou históriou, ktorá siaha až do 13. storočia, je známa svojou vinohradníckou tradíciou a architektonickým vývojom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý prešiel zložitým vývojom od románskej rotundy po súčasnú trojloďovú stavbu.
Tento článok sa zameriava na históriu a architektonický vývoj Kostola Povýšenia svätého Kríža v Skalici, pričom zdôrazňuje jeho význam ako kultúrnej pamiatky a miesta s bohatou históriou.
História Rotundy
Rotundu postavili niekedy v prvej polovici 13. storočia podľa všetkého stavitelia z dielne pri kláštore v Diakovciach. Patrocínium sv. Kríž dalo meno aj celej obci (prvá písomná zmienka z roku 1296 - possesio Kerechur), ktorej slúžil ako farský kostol.
V období gotiky boli zväčšené okná po stranách južného portálu, aby sa zlepšilo presvetlenie priestoru. Počas Tökölyho povstania v rokoch 1678 - 1687 rotundu obsadili povstalci a premenili ju na stajňu pre kone.
V období baroka, v rokoch 1760 až 1780, bola rotunda začlenená do nového kostola ako jeho presbytérium. Išlo o jednoloďovú stavbu so západnou predstavanou vežou a dvoma postrannými kaplnkami, vytvárajúcimi transept - priečnu loď. Nová stavba bola prepojená s rotundou vybúraním muriva na západnej strane.
V lodi rotundy boli vytvorené dve barokové okná a stredoveké prvky - okná a vlys - boli zamurované. Rovnako tak víťazný oblúk, keďže z pôvodnej svätyne sa stal sakristia. V tejto dobe bol aj upravené patrocínium kostola. V roku 1937 bol barokový kostol zbúraný, aby uvoľnil miesto pre väčší.
Pôvodne s ním mala byť zbúraná aj rotunda. Až na zásah Štátneho referátu na ochranu pamiatok na Slovensku k tomu nedošlo. Románsku rotundu tak zakomponovali do novej trojloďovej stavby ako bočnú kaplnku. Pri tej príležitosti bola aj obnovená. V roku 1967 sa začal umelecko-historický výskum, po ktorom boli odkryté pôvodné stredoveké prvky.
Rotunda predstavuje veľmi pekný príklad románskej tehlovej architektúry aj vďaka harmonickým proporciám, ktoré neboli narušené neskoršími prístavbami či nadstavbami.
Stavba dokladá postupné prenikanie gotických prvkov do románskeho slohu. Celková dispozícia je ešte románska, loď je však už zaklenutá šesťdielnou rebrovou klenbou s kruhovým svorníkom v strede typickou už pre gotiku. Apsida je zaklenutá tradičnou konchou.
Výskum však potvrdil, že gotická rebrová klenba v lodi je pôvodná, nie dodatočne osadená. Rotunda patrí medzi menšie stavby svojho druhu, s priemerom lode 540 cm a apsidy 340 cm. Múry sú hrubé jeden meter.
Fasády lode i apsidy sú pod strechou zdobené tzv. strieškovým vlysom z tehál v tvare opakujúceho sa motívu Ұ, ktorý nájdeme aj v Diakovciach či Dražovciach. Apsida je osvetlená pôvodnými románskymi oknami malých rozmerov.
Loď rotundy bola osvetlená dvoma gotickými oknami po stranách južného portálu, z ktorých to západné je kvôli prístavbe moderného kostola zamurované a viditeľné len zvnútra. V lodi sú hneď tri rovnaké románske sedílie so stredovým stĺpikom.
Archeologický výskum objavil v lodi zvyšky západnej tribúny, čo je pri rotundách na Slovensku veľmi ojedinelé. Pôvodný je aj víťazný oblúk, ktorý napriek menším rozmerom pôsobí monumentálne.
V apside, v malej nike na severnej strane slúžiacej ako pastofórium, bol v roku 1967 objavený čierny letopočet 1246 napísaný arabskými číslicami.
Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Majcichov, Gáň, Šintava a viacero sakrálnych stavieb z tohto obdobia sa zachovalo aj v neďalekej Trnave.
Pri rotunde sa pochovávalo od 12. storočia, v roku 1762 po zrušení cintorína okolo Kostola sv. Michala Archanjela v strede mesta (v dôsledku zákonov Jozefa II.) tu vznikol katolícky cintorín.
Symbolicky ho dotvárajú lipy, najstaršia skalická lipa stojí na spoločnom priestranstve. Lipy oddávna obklopovala úcta, vysádzali ich v alejach, v strede obcí, na námestiach, pri kostoloch, cintorínoch, rázcestiach, rozhraniach chotárov a božích mukách.
Často býva označovaná ako strom Slovanov, ktorí ju pokladali za symbol zmierenia a vzájomnosti. Ľudia sa pod lipou cítili dobre a sadili ju na miestach, kde sa zhromažďovali, aby napomáhala pokoju, láske a mieru.
| Obdobie | Udalosť |
|---|---|
| 13. storočie | Postavenie rotundy |
| 1678-1687 | Obsadenie rotundy povstalcami |
| 1760-1780 | Začlenenie rotundy do nového kostola |
| 1937 | Zbúranie barokového kostola |
| 1967 | Umelecko-historický výskum |
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Skalici je nielen architektonickým skvostom, ale aj svedkom bohatej histórie mesta a regiónu. Jeho vývoj od románskej rotundy po súčasnú podobu odráža meniace sa architektonické štýly a spoločenské podmienky. Návšteva tohto kostola je cestou do minulosti a príležitosťou objaviť krásu a bohatstvo slovenského kultúrneho dedičstva.
Ak máte doma starších príbuzných, ktorí si určite pamätajú viac, bude rád, ak im v tejto práci pomôžete, a tak aj spoločne objavíte korene a niekdajší život nášho farského spoločenstva.