Kostol Sedembolestnej Panny Márie vo Vatikáne a jeho význam pre Slovensko

Úcta k Sedembolestnej Panne Márií u Slovákov sa začala prijatím kresťanstva od vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda. Ľud k jej úcte staval kaplnky a chrámy. Podobne aj pri Šaštíne, blízko zámku visel na strome obraz Sedembolestnej.

Slováci už oddávna prechovávali úctu a dôveru k Božej Matke Sedembolestnej. Do mariánskej úcty sa premieta aj to večne ženské, čo je osobitne typické pre Slovanov a zvlášť Slovákov. Slovenské dejiny sú plné utrpenia a zápasov, víťazných prehier a prehraných víťazstiev. Zo silnej mariánskej úcty sa u Slovákov vykryštalizovala úcta k Sedembolestnej.

Prvé chrámy zasvätené Panne Márii sa začali objavovať na našom území po roku 1250, po odchode Tatárov. Približne tri desaťročia predtým vznikla vo Florencii rehoľa servítov, ktorá sa venovala úcte Sedembolestnej Panny Márie a táto úcta prenikla aj na naše územie. V druhej polovici 16. storočia sa zachovala zmienka o približne 45 kostol a kaplnkách zasvätených Sedembolestnej Panne Márii.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie pripadá na 15. septembra. Na Slovensku je to deň pracovného pokoja. V iných krajinách je známy pod názvom: Bolestná Panna Mária. Prvé stopy o sviatku badať v 15. storočí. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1412, keď sa o ňom hovorilo na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom. Pre celú katolícku cirkev bol sviatok ustanovený pápežom Benediktom XIII.

V roku 1927 slovenskí veriaci s biskupmi podali žiadosť do Ríma o povolenia, aby do Loretánskych litánií bola pridaná prosba: „Matka Sedembolestná, oroduj za nás". Kongregácia obradov túto žiadosť 8.

Pápež Pius XI. následne 22. apríla 1927 vydal dekrét Celebre apud gentem Slovacum (Slávna u slovenského národa), na základe ktorého sa Sedembolestná Panna Mária stala patrónkou Slovenska. Slovenskí veriaci sa o pápežskom dekréte dozvedeli 22. mája 1927, pred 90 rokmi, v Šaštíne. Traja biskupi a okolo 40-tisíc pútnikov sa oficiálne dozvedeli, že pápež Pius XI. (1857-1939) vatikánskym dekrétom Celebre apud Slovachiae gentem z 22. apríla 1927 vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska.

Po celom Slovensku sa v kostoloch a na púťach spieva veľmi známa pieseň: „Sedembolestná Panna Mária, tebe slovenská spieva krajina“. K nej sa naši veriaci obracajú aj v osobných modlitbách najmä v ťažkých životných chvíľach.

História Šaštína ako pútnického miesta siaha do 16. storočia, keď v roku 1564 Angelika Bakičová, manželka grófa Imricha Czobora, majiteľa šaštínskeho panstva, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej Panny Márie ako symbol poďakovania a sľub za vyslyšanie prosieb v súvislosti s rodinnými trápeniami.

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI.(1897-1978) apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil Chrám Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne za baziliku minor. O dva roky neskôr ustanovil Pavel VI. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie pripadá na 15. september.

Národnou Svätyňou sa pre Patrónku Slovenska stal chrám v Šaštíne. Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú pápež Pavol VI. vyhlásil v roku 1966 za hlavnú Patrónku Slovenska, si Slovensko a Katolícka cirkev pripomínajú 15. septembra.

Súčasťou mozaiky je nielen Sedembolestná Panna Mária, ale aj slovenský štátny znak. Za mozaikou stojí gréckokatolícky kňaz Kamil Dráb. Ako priblížil, mala by nielen zaujať, ale aj priniesť pozitívne emócie. Jej téma je podľa jeho slov veľmi jednoduchá.

„Je veľmi blízka Slovensku, a zároveň je silným nositeľom duchovných hodnôt. Hovoríme o mozaike Panny Márie Sedembolestnej, patrónky Slovenska. Tehlička tvorila súčasť múru, ktorým bola zamurovaná Svätá brána od roku 2015, kedy bol ostatný Jubilejný rok. Na začiatku tohto aktuálneho jubilejného roka pápež František musel pri otváraní takpovediac dať pokyn, aby bola odmurovaná a rozobratá.

Umiestnenie mozaiky neďaleko pápežského sídla považuje Zvolenský za veľký dar. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober skonštatoval, že inštalácia diela predstavuje hrdosť, ktorú národ potrebuje.

Kardinál Jozef Tomko spracoval pre Slovenskú redakciu Vatikánskeho rozhlasu príhovor s názvom "Sedembolestná v našej kultúrnej histórii". V ňom uvádza: "Nám Slovákom je Panna Mária azda najbližšia ako Sedembolestná, lebo pod tým názvom si ju uctievame ako Patrónku slovenského národa."

Naši krajania, ktorí sa vysťahovali do iných krajín si zachovali vieru a úctu k Sedembolestnej Patrónke Slovenska. V Spojených štátoch severoamerických jej slovenskí františkáni zasvätili kláštor a pútnické miesto vo Valparaise; okrem viacerých obrazov a sôch, Sedembolestnej je zasvätená aj slovenská kaplnka v národnej svätyni vo Washingtone. Na nádvorí nazaretskej baziliky Zvestovania vo Svätej zemi sa od roku 1970 nachádza pekná mozaika Patrónky Slovenska. Slovenskí misionári šírili úctu k Sedembolestnej v iných krajinách: Otec Juraj Vojenčiak postavil kaplnku Sedembolestnej na ostrove Flores, pri Indonézii, a slovenskí saleziáni sa postarali o postavenie kostola zasväteného v japonskom meste Usa.

Tradícia úcty k Bolestnej Matke sa takto tiahne celými našimi dejinami, ako o tom svedčia gotické a barokové sochy, oltáre, kalvárie, modlitebné bratstvá, do 250 kostolov a kaplniek zasvätených Sedembolestnej po celom Slovensku.

Prečo Sedembolestná?

Číslo sedem je v biblickej reči symbolickým číslom a znamená plnosť. Vymenúva sa 7 najznámejších bolestí Panny Márie:

1. Proroctvo Simeona, ktorý jej 40 dní po narodení Ježiša predpovedal ťažkú budúcnosť jej Syna a to, že jej dušu „prenikne meč“.
2. Útek s dieťaťom do Egypta pred Herodesom, ktorý dal v strachu pred novým kráľom vyvraždiť v Betleheme chlapcov mladších ako 2 roky
3. Strata 12- ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme
4. Keď Ježiša zajali a odsúdili
5. Keď Ježiš zomieral na kríži
6. Keď Ježiša zložili z kríža
7. Uloženie Ježiša do hrobu

Sprvu sa však uctievalo päť Máriiných bolestí, tak ako päť Kristových rán. No keďže utrpenie Panny Márie bolo naplnené, začalo sa používať v spojení s jej bolesťou číslo sedem, ktoré v biblii znamená plnosť. Ide teda skôr o zobrazenie veľkosti utrpenia tejto ženy, než o sedem konkrétnych bolestí.

Aj tak sa však našiel výpočet, ktorý tieto bolesti popísal. Spočiatku boli spojené iba s koncom pozemského života Ježiša Krista:

• Zajatie a bičovanie Ježiša
• Predvedenie Ježiša pred súd
• Jeho odsúdenie na smrť
• Pribitie na kríž
• Smrť Ježiša
• Sňatie z kríža
• Uloženie Ježišovho tela do hrobu

Neskôr sa tento výpočet trochu zmenil a sedem bolestí Svätej Matky bolo nasledovných:

• Simeonovo proroctvo na 40. deň po narodení syna, že Ježiš bude mať ťažkú budúcnosť a jej vlastnú dušu prenikne meč
• Útek do Egypta pred Herodesovým vraždením neviniatok
• Strata 12-ročného Ježiša v jeruzalemskom chráme
• Zajatie a odsúdenie Ježiša Krista
• Jeho smrť na kríži
• Šiestu strašnú bolesť prežívala, keď po zložení z kríža držala mŕtve telo svojho syna v náručí (známy obraz Piety)
• Uloženie Ježiša do hrobu

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté najdôležitejšie udalosti a dátumy spojené s úctou k Sedembolestnej Panne Márii:

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie #vatikan