Kostol Sedembolestnej Panny Márie: História a Význam

Šaštín je v dejinách Slovenska staroslávny a jeho história siaha až do doby príchodu svätého Cyrila a Metoda. Bola tu dôležitá pevnosť na križovatke obchodných ciest.

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Počiatky a Vývoj Šaštína

Meno hradu a osady pochádza zo slova “Šášie” a “Tín” - čo znamená: hrad zo zoťatých stromov. Bol postavený pri riečke Myjava, v bažinatom teréne. Hrad bol sídlom župných vladikov a archidiakonátu - zástupcov biskupa. Šaštínsky archidiakonát spravoval diakonáty od Moravského Jána až po Čachtice. Tak Šaštín bol vždy sídlom dekana aj archidekana, ktorý sídlil na hrade. V ňom bol asi aj prvý kostol - hradná kaplnka. Prvá písomná zmienka je z r. 1204, kedy Imrich II. daroval rodu Győr majetok menom “Sassin”. Neskôr získal majetok Imrich Czobor I. Jeho syn Imrich Czobor II. sa tu usadil natrvalo. Z hradu boli vysielané hliadky, stráže.

Zrod Pútnického Miesta

Významné je, že stavba sa viaže k úcte Sedembolestnej Panny Márie, ktorej milostivá soška je na hlavnom chrámovom oltári. Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márie je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky. Spolu s obyvateľmi Šaštína a okolitých osád prichádzala prosiť, aby Sedembolestná ochránila tento kraj pred Turkami. V roku 1744 bol v Šaštíne dokončený chrám Sedembolestnej Panny Márie, ktorý je dnes národnou svätyňou a stal sa jedným z najvýznamnejších a najväčších mariánskych pútnických miest na Slovensku.

Výstavba a Architektúra Baziliky

V roku 1736 sa začali práce na výkopoch a na spevnení pôdy. Plán stavby vychádzal z projektu pavlinského kňaza P. Mateja Vépiho. Pôvodný rozsiahlejší plán sa však pre finančné nedostatky neuskutočnil. V roku 1756 bol interiér chrámu z väčšej časti dohotovený a začalo sa s výmaľbou svätyne a chrámovej lode, ktorú zhotovil maliar Jozef J. Chamant. V roku 1765 boli v pôvodných vežiach umiestnené zvony. Opravy hlavného priečelia sa uskutočnili v r.1813, opravy striech v rokoch 1851-52. V roku 1987 začali rozsiahle práce na bazilike.

Exteriér Baziliky

Západné - hlavné priečelie baziliky má stavebne zvýraznenú strednú časť s hlavným portálom. Viacetážové priečelie má v prízemí vstupný portál so štyrmi bočnými polstĺpmi a sergementovým frontónom. Pod zuborezom - v celej šírke priečelia je nápis: Sedembolestná Panna Mária, Tebe slovenská spieva krajina. Mohutné priečelie ukončujú dve vysoké veže. Veže sú delené profilovanými rímsami na tri časti. Okná sú polkruhovo zaoblené. Veže sú zakončené laternovými baňkami, nad ktorými sú ozdobné gule so vsadeným krížom. Po stranách hlavného vchodu sú polstĺpy ozdobené pestro vypracovanými hlavicami a barokovými vázami.

Interiér Baziliky

Svätyňa polkruhového uzáveru má strop vo forme štvrť kupoly, ktorá je prerušená tromi oválnymi oknami. Plán oltáru vypracoval Anton Hilebrant. Podľa jeho plánu bol oltár aj postavený v roku 1764 s menzou z červenkastého mramoru. Na tento oltár bola uložená milostivá soška Sedembolestnej. Oltár je jednoduchý a tvorí akoby pozadie s rozvinutou drapériou. Socha Sedembolestnej je 85 cm vysoká a 91 cm široká. Z oboch strán oltárneho stola sú na podstavcoch umiestnené sochy: vľavo sv. Ján apoštol pri nohách s orlom, vpravo Mária Magdaléna s nádobou na olej. Chrámová loď nadväzuje na užšiu svätyňu triumfálnym oblúkom. Pri ľavej päte tohto oblúka sú na podstavci dve nové sochy sv. Cyrila a sv. Metoda. Ku kostolnej lodi sú napojené bočné tri a tri kaplnky, pri sakristiách bočné východy a na západnej strane podvežia s chórom.

Pod pásom zuborezu sú zlátené nápisy, z ktorých nás upútajú slová z piesne “Patrónke Slovenska” : My, Slováci, Teba, Matka, čo patrónku vzývame, tvoje preveliké bôle často v srdci mávame. Kazateľnica - je umiestnená na pilastroch pravej strany chrámu. Je bohato vyrezávaná a zdobená.

Interiér Baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne

Výmaľba Chrámu

Rozsiahle práce na výmaľbe chrámu urobil cisársky dvorný maliar francúzskeho pôvodu Ján Jozef Chamant. Jeho maľby dokazujú majstrovské dielo. Na klenbe svätyne vymaľoval stĺpové siene s mramorovými balkónmi. Ďalšie klenby vymaľoval oslávením Panny Márie. Na klenbe Chrámovej lode je let anjelov nesúcich Veronikinu šatku s mučenou tvárou Ježiša. Po pätách klenbových pásov sú formované a vyplnené medailóny a rôzne ozdoby, medzi nimi aj obrazy štyroch cirkevných otcov: sv. Ambróza, sv. Hieronyma, sv. Augustína a sv. Gregora.

Organ a Oltáre

Na chóre bol povodne dvojmanuálový organ s 23 registrami, ktorý dala postaviť Mária Terézia v roku 1771. Nový organ, jeden z najväčších u nás vôbec, bol inštalovaný v roku 1950. Je 5 manuálový s 9 registrami.

• PRVÝ OLTÁR - zobrazuje Jána Bosca, zakladateľa saleziánov. Nad postavou svätca je Panna Mária Pomocnica kresťanov a okolo chlapci.
• DRUHÝ OLTÁR - je zasvätený sv. Pavlovi, pustovníkovi. V popredí ženská postava drží korunku. Maľba je pravdepodobne dielom J. L. Krackera.
• TRETIA KAPLNKA - s oltárom sv. Anny. Autorom je J. L. Kracker.
• DRUHÁ KAPLNKA - je v nej oltárna maľba sv. Jána Nepomuckého, ktorého anjeli nesú do neba. V dolnej časti je podpis: J. L. Kracker Pins. A. TRETIA KAPLNKA je zasvätená sv. anjelom strážcom.

Priestory medzi sakristiami a bočnými kaplnkami po oboch stranách chrámu vypĺňajú bočné vstupné priestory. Severný vyúsťuje k trojbokej kaplnke, južný do kláštornej chodby. Po celej južnej dĺžke baziliky, medzi bazilikou a kláštorom je dlhá chodba, z ktorej vedú otvory do kláštora, baziliky a sakristie. V závere chodby je umiestnený na stene pekný masívny kríž. Na murive kostola je mramorový náhrobník Imricha Czobora. Pôvodne bol tento epitaf vo farskom kostole Povýšenia sv. kríža.

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie

Pre Slovákov to nie je len deň pracovného pokoja, ale aj sviatok, ktorý sa na našom území slávi zrejme už od roku 1245. Práve vtedy bol totiž u nás zasvätený prvý kostol Sedembolestnej Panne Márii, ktorá je patrónkou Slovenska a 15. septembra je štátnym sviatkom. Zaujímavé je, že len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Tradične sa v tomto čase koná celonárodná mariánska národná púť v Šaštíne, v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1423 z Nemecka, kde sa spomínal na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom ako odprosenie za svätokrádeže spáchané husitmi. V roku 1727 zaviedol úctu k Sedembolestnej pápež Benedikt XIII. Pre celú Rímskokatolícku cirkev. Pius X. v roku 1913 ustanovil jeho slávenie na 15. septembra.

Kult Sedembolestnej šírili v Uhorsku najmä františkáni. Podľa niektorých názorov najstarší kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii pochádza z roku 1245 a nachádza sa v Trstíne-Hájičku. Iné zdroje ale hovoria, že tento titul by mal patriť františkánskemu kostolu a kláštoru v Skalici (1467). Kult Sedembolestnej u nás zosilnel aj v súvislosti s tureckou hrozbou. Prudký nárast kostolov zasvätených Sedembolestnej na území Slovenska sa začal v 18. storočí, v 20. storočí dosiahol ich počet 130. Významné je však uctievanie Sedembolestnej aj u zahraničných Slovákov.

Bazilika Minor

Dňa 23. novembra 1964 pápež Pavol VI. apoštolským listom Quam pulchram potvrdil starobylosť kultu Panny Márie Sedembolestnej ako hlavnej patrónky Slovenska a vyhlásil šaštínsky chrám Sedembolestnej za Baziliku Minor. Ten istý pápež v roku 1966 vyhlásil Pannu Máriu Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska a záujem návštevníkov o toto miesto sa ešte viac zintenzívnil. Každoročne navštívia Šaštín počas národnej púte tisícky pútnikov. V Jubilejnom roku 2014 Sedembolestnej Panny Márie prišlo dokonca približne 50 000 pútnikov.

Sedembolestná Panna Mária - Mater Dolorosa

Sedembolestná Panna Mária alebo po latinsky aj Mater Dolorosa je titul Panny Márie, ktorý jej prináleží ako matke Božieho Syna Ježiša Krista a vzťahuje na bolesti, ktoré musela počas svojho života vytrpieť. Pôvod tejto špeciálnej úcty je na kresťanskom Východe. Na Západe sa kult vyvinul z úcty k piatim bolestiam (ranám) Ježiša Krista. Mariánsky kult výrazne vzrástol v stredoveku. Od 11. storočia sa množili maľby Márie stojacej pod krížom i počet kostolov postavených na uctenie jej bolestí. Veľkým prínosom v oblasti úcty k Máriiným bolestiam bolo rytierstvo. V 12. storočí sa nimi zaoberala početná asketická literatúra.

Šaštín - Národné Pútnické Miesto

Na Slovensku je kult Sedembolestnej Panny Márie spojený najmä s mestom Šaštín. V kaplnke v priestoroch šaštínskej baziliky sa nachádza socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nechala ju vytvoriť veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie grófka Angelika Coborová-Bakičová. V roku 1924 priestory prevzala do správy rehoľa saleziánov, ktorá na jeho mieste vybudovala pútnické miesto. Bazilika v Šaštíne je dnes národnou svätyňou a zrejme aj najvýznamnejším a najväčším mariánskym pútnickým miestom na Slovensku. Každoročne sa na miesto koná viacero púti, z nich najväčšia sa koná na sviatok Sedembolestnej 15. septembra.

Úcta k Sedembolestnej

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny Márie je šaštínsky chrám, kde sa osobitne uctieva Sedembolestná. Úcta k siedmim bolestiam Panny Márie má svoj pôvod na kresťanskom Východe u cirkevného otca sv. Efréma Sýrskeho. Pápež Ján Pavol II. počas svojej druhej apoštolskej cesty na Slovensku v roku 1995 navštívil aj národnú svätyňu v Šaštíne, kde korunoval zázračnú sochu Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska.

Sedem Bolestí Panny Márie

1. Keď počula Simeonovo proroctvo o meči, ktorý aj jej prebodne srdce.
2. Keď utekala do Egypta, keď Herodes vraždil neviniatka.
3. Keď hľadala strateného Ježiša v Jeruzaleme.
4. Keď Ježiša zajali a odsúdili.
5. Keď Ježiš zomieral na kríži.
6. Keď Ježiša zložili z kríža.
7. Keď Ježiša pochovávali.

Významné Dátumy v Histórii Šaštína

Šaštín patrí medzi najstaršie obce na Slovensku, prvá zmienka o jeho existencii pochádza z r. 1218. Obec od konca 15. storočia patrila bohatým zemepánom Czoborovcom a presne k tomuto obdobiu sa viaže aj vznik samotného pútnického miesta v Šaštíne.

Imrich Czobor, a Angelika Bakičová mali v manželstve vážnu krízu. Angelika nebola spokojná s bohémskym životom svojho muža a ten ju počas spoločnej cesty vyhodil z koča. Ona na ceste padla na kolená k stromu, na ktorom bol obraz Sedembolestnej a prosila Pannu Máriu o pomoc. Sľúbila, že ak sa jej manžel polepší, postará sa, aby nejaký umelec vyhotovil krásnu sochu Sedembolestnej Matky. Jej modlitba bola vyslyšaná a Angelika teda dala z hruškového dreva vyrezať sochu. Ľudia sa, samozrejme, o tom, čo sa tu stalo, dozvedeli a tiež sa prichádzali k soche pomodliť. Zázrakov pribúdalo a biskup Imrich Eszterházy musel dokonca ustanoviť odbornú komisiu na prešetrenie zázračných uzdravení, ktoré sa mali spájať so sochou. Komisia ich našla až 726.

tags: #kostol #sedembolestnej #panny #marie