Na potulkách Rajeckou dolinou môžete natrafiť na rôzne turistické zaujímavosti, ale na takú, akou je zrúcanina gotického Kostola svätej Heleny, nenájdete len tak hocikde. Či už ste milovníkom cyklistiky, alebo zaujímavých pikošiek z histórie, určite si tu nájdete to svoje. Kostol sv. Heleny v Stránskom, nachádzajúci sa neďaleko Rajeckých Teplíc, patrí k najstarším sakrálnym stavbám v žilinskom regióne.
Nad obcou Stránske, priamo v areáli miestneho cintorína, vás upúta zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny pochádzajúca zo 14. storočia. Táto malebná zrúcanina, ktorá sa týči nad obcou v areáli miestneho cintorína, priťahuje turistov a milovníkov histórie. Stavba v podobe malebnej zrúcaniny z prelomu 13. a 14. storočia je obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie, ktorí prechádzajú Rajeckou dolinou.
Zrúcanina je dobre viditeľná už od cesty a prístup k nej je do mierneho, veľmi krátkeho kopca. Je dominantou cintorína. Nad obcou Stránske v Žilinskej kotline stojí v areáli cintorína zrúcanina gotického Kostola sv. Heleny. Zrúcanina Kostola sv. Heleny sa rozkladá v nižšej časti cintorína v obkolesení hrobov. Okolo ruiny prechádza chodník, ktorý uľahčuje pohyb naprieč cintorínom.
Ruina Kostola sv. Heleny je prístupná bez obmedzení a poplatkov po celý rok. Ruinu sme navštívili viackrát a brána na cintorín, či už spodná, alebo horná, bola vždy otvorená. Ruinu si viete bez problémov pozrieť zo všetkých strán, prípadne vojsť dovnútra. Ruina kostola je veľmi fotogenická. Ak si vyjdete do vyššej časti cintorína, tak ruina spolu s okolitými hrobmi a malofatranskými kopcami v pozadí vytvárajú veľmi pekné vizuálne zážitky. Určite potešia nejedného fotografa.
História kostola
Písomné zmienky o presnom roku jeho výstavby sa nezachovali, je však isté, že kostol stál v poslednej tretine 16. storočia uprostred cintorína v severozápadnej časti vtedajšej samostatnej obce. V minulosti bola jeho súčasťou aj drevená ohrada s kostnicou. Podľa šéfa združenia Jána Gašpierika postavili jednoloďový kostol s predstavanou vežou v druhej tretine 14. storočia. Je však možné, že išlo len o prestavbu už stojaceho objektu. Postavili ho možno už koncom 13. storočia ako jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou.
V písomných prameňoch sa obec i kostolík spomínajú v roku 1368, kedy mal miestny zemepán Dominik Balog, syn Otta dostať od ostrihomského arcibiskupa Tomáša povolenie postaviť v Stránskom kostol. V roku 1368 Dominik Balog požiadal o povolenie postaviť kostol v Stránskom, lebo jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava. „Pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca,“ zdôvodnil vo svojej žiadosti.
Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostal jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať. Rajecký farár súhlasil so stavbou kostola pod podmienkou, že od miestneho šľachtica dostane jednu kobylu, žriebä, kravu a jedno teľa.
Sakrálna stavba však počas svojej existencia prešla viacerými úpravami. Renesančne bol upravený koncom 17. storočia, pričom obnovený kostolík slávnostne posvätil 10. mája 1694 nitriansky biskup Leopold Kolonič. V období renesancie boli realizované úpravy interiéru a kvôli statickým poruchám kostola boli zosilnené konštrukcie pristavaním oporných pilierov v exteriéri. Statické opatrenia boli realizované aj na konci 17. storočia, pričom boli vtedy zamurované aj dve okná vo svätyni. Starobylý kostol sa nachádza na hornom konci obce, po pravej strane cesty smerom na križovatku s Kuneradom, Konskou a Rajeckými Teplicami.
Pôvodne išlo o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, západnou vežou a severnou sakristiou. Jednoloďový kostol s predstavanou vežou s pôvodným patrocíniom sv. Heleny v Stránskom patrí k najstarším sakrálnym stavbám v žilinskom regióne. Išlo o skromnú jednoloďovú stavbu so západnou vežou a severnou sakristiou.
Kostol sv. Heleny mal skromné zariadenie a väčšina interiérových detailov bola vyhotovená z dreva. Oltárny stôl dôsledne vypracovaný z dreva, umelecky vyrezávaná kazateľnica či pokladnička spolu s mosadznou nádobou na svätenú vodu - to je len niekoľko príkladov skromného zariadenia v interiéri kostola sv. Heleny. Murovaná veža s nízkou šindľovou strechou, podobnou hlavnej streche kostolíka, priliehala ku hlavnému múru. Obsahovala dva zvony, z nich väčší, odliaty vo Varíne z 18. storočia, vážil približne 250 kg a bol zasvätený sv. Zásadná zmena prichádza 15. januára 1858, kedy seizmické otrasy dovtedy nevídaných rozmerov s epicentrom pri vrchole Minčol v Lúčanskej Malej Fatre drasticky zničili tento vzácny kostolík. Kostolík poškodilo 15. januára 1858 silné zemetrasenie do takej miery, že nemohol byť ďalej využívaný. Narušená stabilita, značne poškodený plášť a strecha znamenali odsúdenie kostola na uzatvorenie (1877) a následné chátranie. V roku 1877 bol preto kostol uzavretý. Keďže sa v nasledujúcich rokoch nenašlo dosť peňazí na jeho opravu, v roku 1877 bol úradne zatvorený. Kostol sv. Heleny dlhé roky chátral, až sa z neho do súčasnosti zachovali len pozostatky, z ktorých najvýraznejší je pozostatok veže. Kostolík bol v roku 1858 značne poškodený zemetrasením, čo spôsobilo, že sa v kostole prestali slúžiť omše.
Zrúcanina je typická svojou naklonenou vežou s prasklinou, čo je následok zemetrasenia, ktoré kostol postihlo v roku 1858. Ruina je typická svojou naklonenou vežou s prasklinou, čo je následok zemetrasenia, ktoré kostol postihlo v roku 1858. Dominantnou črtou kostola je jeho naklonená veža s viditeľnou prasklinou. Narušenú statiku veže spevnili naposledy v roku 1992, ďalšie práce však komplikoval nedostatok financií a nevysporiadané vlastnícke pomery s pozemkom. Pozostatok veže bol v roku 1992 spevnený z dôvodu ochrany a aspoň čiastočnej konzervácie.
Zachované sochy preniesli do chrámu v susednej obci Konská a tri zvony zavesili vo zvonici pri škole. Sochy boli v minulosti prevezené do farského kostola v Konskej. Zvony sa počas 1. svetovej vojny použili na zbrojársku výrobu.
Kostol sv. Heleny v Stránskom
Súčasný stav a obnova
V roku 1963 bola ruina Kostola sv. Heleny vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Deštrukcia spôsobená statickými poruchami terénu a samotnej stavby pokračovala aj v 20. storočí. Odvtedy, len na malú výnimku, keď v roku 1992 boli základy veže spevnené betónovou zálievkou, chátral, a to až do roku 2013, kedy sa do jeho záchrany pustili dobrovoľníci, a to naozaj v poslednej chvíli.
Interiér kostola sa stal čiernou skládkou odpadu na miestnom cintoríne a zarástol náletovou zeleňou. Objekt bol v havarijnom stavebno-technickom stave, hrozili mu veľké úbytky a zrútenie značných objemov muriva. Postupom času kostol sv. Heleny pustol a vyslúžil si tak prívlastok „opustená Helena“. Interiér pamiatky sa stal čiernou skládkou odpadu, zarástol náletovou zeleňou, bol v havarijnom stave a hrozilo zrútenie značných objemov muriva.
V roku 2012 sa začali o ruinu starať aktivisti z novovytvoreného občianskeho združenia Obnova Slovenskej Zeme, keď ju vyčistili od odpadkov a náletovej vegetácie. Gotický kostolík v Stránskom je pod ochrannou rukou občianskeho združenia Obnova slovenskej zeme od roku 2013. Zrúcanina Kostola svätej Heleny však naďalej chátrala, až kým sa jeho záchrany neujalo občianske združenie Obnova Slovenskej Zeme. V roku 2013 si od obce Stránske prenajali celú lokalitu. V súčasnosti sa o kostol stará správca pamiatky - Občianske združenie Obnova Slovenskej Zeme, ktoré usiluje o jeho záchranu.
Pod archeologickým dozorom očistili kostol od stavebného odpadu, odstránili náletovú vegetáciu, upravili okolie pamiatky, odstránili návažku a suť, ktorá nepriaznivo vplývala na statiku objektu. Pracovalo sa aj na statických poruchách a trhlinách v severnej stene lode kostola, ale aj na úprave okolia, terénu a odtoku vody od pamiatky. Členovia združenia majú za sebou ďalší pracovný rok a podarilo sa im zabezpečiť a zakonzervovať niekoľko častí kostola.
Podľa doterajších laserových meraní je veža nateraz bez ďalšieho pohybu a jej nakláňanie zatiaľ nepokračuje, no sú to zatiaľ krátkodobé merania, ktoré budeme musieť opakovať. V tomto roku sa zatiaľ do jej konzervácie nepustíme, na taký vážny zásah momentálne nemáme dostatok finančných prostriedkov. Peniaze na záchranu získava združenie najmä cez dotačný program Ministerstva kultúry SR Obnovme si svoj dom, cez ktorý sa im v roku 2018 podarilo zamestnať aj šesť ľudí, z toho štyria boli obyvatelia Stránskeho. S obnovou pomáha podľa možností aj samotná obec.
Kostolík obnovujeme vďaka spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To nám veľmi pomohlo, pretože dobrovoľné činnosti sa dajú robiť zadarmo - kopať, odvážať. Ale stavebný materiál a lešenie je potrebné zakúpiť. Vďaka nim sa to udialo a je to tu zastabilizované.
Kostol svätej Heleny v obci Stránske je obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie, ktorí prechádzajú Rajeckou dolinou.
Prístup ku Kostolu
Ruina Kostola sv. Heleny sa nachádza na cintoríne, na okraji obce Stránske. Obec sa rozprestiera juhovýchodne od Rajeckých Teplíc a Žiliny na rozhraní Rajeckej kotliny a Lúčanskej Malej Fatry. Prísť sem z Rajeckých Teplíc je pomerne rýchle.
Ak prichádzate autom, tak parkovať je možné v centre obce alebo v blízkosti miestneho cintorína, kde sa kostol nachádza. Je na to vyhradené menšie parkovisko poniže cintorína. K ruine kostola z Rajeckých Teplíc vedie niekoľko cyklotrás, ktoré ďalej prechádzajú Rajeckou dolinou. Na bicykli sa tu dostanete vcelku rýchlo. Za zhruba 40 - 60 minút sem viete prísť pešo z centra Rajeckých Teplíc po poľnej ceste, ktorá sa napája na ulicu M.R. Štefánika a 1. Ku Kostolu sv. Heleny samozrejme viete prísť aj verejnou dopravou. Do Stránskeho premávajú autobusy zo Žiliny a Rajca.
Turistické a cyklo trasy v okolí
Okolie zrúcaniny kostola v Stránkom a vôbec celá Rajecká dolina ponúkajú bohaté možností pre nadšencov turistiky aj cykloturistiky.
- Cesta 14: Turistická trasa v dĺžke 4 km vhodná pre peších aj pre cyklistov. Začína pri zrúcanine Kostola sv. Heleny a končí v Rajeckých Tepliciach za hotelom Diplomat.
- Cyklotrasa Rajeckou dolinou má skoro 38 km. Je zokruhovaná, môžete teda na ňu nasadnúť v ktoromkoľvek bode na trase.
Najlepší prístup je zo Žiliny, ktorá je od Rajeckých Teplíc vzdialená 14 km. Obec Stránske sa nachádza len 2,5 km od Rajeckých Teplíc. Autom ste tam za chvíľu.
Mapa cyklotrasy Rajeckou dolinou
Patróni kostolov vo farnosti
Kostoly podľa katolíckej tradície pri vysviacke boli zasvätené, a tak zverené pod ochranu niektorému duchovnému patrónovi. V obci Stránske je patrónkou kostola svätá Helena.
Medzi patrónov kostolov vo farnosti patria:
- Božské Srdce Ježišovo (Rajecké Teplice)
- Nanebovzatá Panna Mária (Rajecké Teplice)
- Všetci svätí (Kamenná Poruba)
- Svätí Cyril a Metod (Poluvsie)
- Svätá Katarína Alexandrijská (Konská)
- Svätá Helena (Stránske)
- Povýšenie Kríža (Kunerad)
Každoročne v septembri organizuje obec Stránske Hody na počesť patrónky kostola - svätej Heleny.