Mesto Považská Bystrica sa nachádza v Trenčianskom kraji. Obklopené je troma pohoriami - Strážovskými vrchmi, Súľovskými vrchmi a Javorníkmi. V meste Považská Bystrica žije cca 39 000 obyvateľov. Územie mesta Považská Bystrica sa rozprestiera na rozlohe 89,49 km².
Panoráma Považskej Bystrice.
História Považskej Bystrice
Stopy najstaršieho osídlenia predstavuje niekoľko úlomkov kanelovanej keramiky bádenskej kultúry z neskorej doby kamennej starých asi 4500 rokov. V mestskej časti Dedovec odhalil archeologický výskum viac ako 30 sídliskových objektov veľkej slovanskej osady z 8. až 10. stor. n. l. V písomných dokumentoch sa obec prvýkrát objavuje až v r. 1330, keď sa spomína cesta vedúca na Bystricu.
História Považskej Bystrice je úzko spätá s Bystrickým hradom. Hrad sa písomne spomína až v r. 1316, to však taktiež nevylučuje jeho existenciu aj o pol storočie skôr. Nachádzal sa na strategickej ceste vedúcej zo S na J, pozdĺž toku rieky Váh. Spolu s hradmi Vršatec, Košeca, Lednica tvoril pevnostný systém stredného Považia.
V r. 1432 mesto vypálili bratrícke vojská, pričom boli zničené všetky obecné listiny. Preto v r. 1435 kráľ Žigmund Luxemburský na žiadosť občanov mesta vydaním novej výsadnej listiny obnovil mestské výsady. V r. 1439 dala kráľovná Alžbeta kvôli finančným problémom hrady Bystrica, Trenčín, Súča, Vršatec, Lednica, Ilava, Strečno a Starhrad do zálohy za 15000 zlatých svojmu príbuznému slovinskému bánovi Ulrichovi Celjskému.
Obdobie vlastníctva hradu rodom Podmanických je azda najvýznamnejším a najslávnejším obdobím v dejinách hradu Bystrica. Ladislavov syn Ján Podmanický dal v Bystrici postaviť gotický kostol. Prvú úradnú listinu "Articuli Podmanickyani", napísanú v slovenčine, vydal 2. januára 1506.
Považská Bystrica bola čulým remeselníckym strediskom. V r. 1775 tu jestvovalo do 120 remeselníckych dielní, najvýznamnejší boli popri hrnčiaroch súkenníci a obuvníci. V roku 1928 získala Zbrojovka majoritný podiel vo firme a neskôr, v r. 1935, došlo k úplnej fúzii oboch firiem a vznikol jediný závod - Československá zbrojovka, účastinná spoločnosť Brno, závod Považská Bystrica. Roku 1937 bola dokončená stavba štátnej ľudovej školy a rozostavaná nová rím. kat. ľudová škola, o rok neskôr sa začalo s pomocou závodu vyučovať na priemyselnej škole strojníckej, v tom čase druhej na Slovensku.
V októbri 1945 závod znárodnili a v r. 1947 bol vytvorený samostatný podnik s názvom Považské strojárne. Výrobný program sa orientoval na mierovú výrobu, začali sa vyrábať chladničky a motocykle Manet, neskôr kanvy na mlieko, trolejové laná, elektrovodiče, vlnovce. V r. 1946 bol priznaný Považskej Bystrici charakter mesta, v r. 1948 sa stala okresným mestom. Jednou z hlavných investícií, ktorá výrazne zasiahla do života mesta a zmenila jeho tvár, je pokračujúca výstavba diaľnice Bratislava - Žilina.
Kostol sv. Juraja v Zemianskom Kvášove
Zemiansky Kvašov je najmenšia mestská časť mesta Považská Bystrica. K mestu bola pričlenená v roku 1971. Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol sv. Juraja. Každoročne sa tu konajú obľúbené Jurajovské hody, nazývané Klepeto.
Kostol sv. Juraja v Zemianskom Kvášove.
Farnosť Považská Bystrica
Prvá písomná zmienka o považskobystrickej farnosti je v pápežských desiatkových účtoch z roku 1310. Istý údaj o jestvovaní farnosti je z roku 1369, čo však nevylučuje jej skoršiu existenciu. Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove.
Do farnosti patria sídliská resp. Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.
Vo farnosti sa nachádza ešte kostolík sv. Juraja v Zemianskom Kvášove. V roku 1991 bola vo farnosti zriadená cirkevná Základná škola sv. V roku 1990 bol farnosti vrátený Katolícky dom, ktorý dovtedy od zoštátnenia slúžil ako dom pionierov.
Kostol Navštívenia Panny Márie
História Kostola Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považského hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. K zásadnej prestavbe kostola na trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode.
Súčasný kostol má dĺžku 47 m a šírku 32 m. V presbytériu je starý drevený neogotický oltár, zobrazujúci tajomstvo návštevy Panny Márie u Alžbety. Po bokoch svätostánku sa nachádzajú reliéfy anjelov, výjav z obetovania Izáka a veľkňaz Melchizedech; v strede nad svätostánkom je socha Panny Márie a Alžbety, po bokoch sv. Štefan Prvomučeník s kameňmi a sv.
Na ľavej strane tohto starého presbytéria sa nachádza gotické výklenkové pastofórium s mriežkou z 15. stor. a kamenné renesančné zo 16. stor.; Napravo od oltára sa nachádza gotická nika, ktorá pravdepodobne slúžila na odkladanie bohoslužobných predmetov. Zvláštnou ozdobou starého kostola bol zachovaný alabastrový reliéf, pochádzajúci pravdepodobne z hradnej kaplnky, zobrazujúci hrad a mesto a grófske rodiny Balassovcov a Méreiovcov (nachádza sa na pravej strane presbytéria).
Na triumfálnom oblúku gotického presbytéria sú konsekračné kríže z 15. stor. V zadnej časti ľavej bočnej lode, pod vežou pôvodného kostola, sa nachádza mariánska kaplnka so sochou Lurdskej Panny Márie a obrazom sv. Pod starým kostolom bolo päť krýpt - tri pre rodinu Balassovcov, štvrtá rodiny Sapáriovcov a piata pre občanov.
V novšej veži sú umiestnené 4 zvony: najväčší Najsvätejšej Trojice z r. 1922, uliaty v Trenčíne; potom sv. Jozef z r. 1921, liaty v Chomutove; Anjel Strážca taktiež z r. 1921, liaty v Chomutove; najmenší - umieráčik pochádza z r. 1798, bol preliaty v r.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Považskej Bystrici
V Považskej Bystrici a jej okolí sa nachádza viacero ďalších sakrálnych pamiatok:
- Kaplnka svätého Jozefa stojí na skale pri cintoríne medzi Hatným a Dolnou Marikovou. Neskorobaroková kaplnka postavená v roku 1802.
- Kaplnka Navštívenia Panny Márie z konca 18.storočia. Stojí na začiatku obce vľavo. Je to jednoloďová barokovo-klasicistická stavba zaklenutá valenou klenbou a lunetami.
- Kalvária v Považskej Bystrici bola postavená v rokoch 1805-1807 nad starým cintorínom na vŕšku kedysi nazývanom Háj. Krížová cesta končí na kopci, kde je postavená klasicistická Kaplnka sv. Márie Magdalény.
- Kamenná klasicistická prícestná socha sv. Jána Nepomuckého v Považskej Teplej v časti Zálužie vznikla v roku 1815.
- Kaplnka sv. V roku 1728 dal postaviť gróf Peter Sapáry na kopci nad mestom Považská Bystrica barokovú kaplnku zasvätenú sv. Helene.
Pri získavaní informácií som vtedy oslovil miestneho správcu farnosti Wiesława Krzyszychu z rehole saletínov. Keď sa po páde totality rozhodlo o opravení zničenej barokovej Kaplnky sv. V auguste 1991 bola obnovená kaplnka posvätená a pravidelne sa v nej začali sláviť sväté omše.
Na Rozkvete sústreďujú svoju pozornosť aj na sociálne slabších. V roku 2014 založili farskú charitu, ktorá sa rozličnými spôsobmi snaží pomáhať. Napríklad zbierkou školských pomôcok pre rodiny v núdzi, vianočným dobročinným bazárom či domom pre bezdomovcov, v ktorom v zimnom období prinášajú ľuďom bez domova teplé jedlo.
Členovia školy boli jadrom vzniku laických saletínov, čo je zoskupenie ľudí, ktorých oslovilo posolstvo zmierenia Panny Márie Lasaletskej. Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola. S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov.
Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie. Zároveň má radosť z nového kostola, ktorý je kapacitne oveľa väčší.