Kostol sv. Kataríny - Katarínka: História a záchrana zrúcaniny

V tichých, rozsiahlych lesoch Malých Karpát, leží skrytý poklad - ruiny Kostola a Kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej, známe ako Katarínka. Zrúcaniny sa nachádzajú v strednej časti Malých Karpát v prírodnej rezervácii Katarína, asi 3 km západne od obce Dechtice. Kostol a kláštor svätej Kataríny (hovorovo tiež Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a kostolnej veže zo 17. storočia.

Katarínka je príjemným miestom na prechádzky, v lete tu môžete na lúke stráviť príjemný oddychový deň, v zime zasa v pokoji nasať všetku tú krásu a načerpať energiu. Nechýbajú lavičky či ohnisko.

Prístup k nim je možný značkovaným modrým chodníkom z obce Naháč asi 2 km severne. Cesta peši z Dechtíc na Katarínku trvá 1 hod. 20 min. Je možnosť príjazdu autom po hranicu lesa. Cesta peši z Dobrej Vody na Katarínku po modrej turistickej značke trvá 1 hod.

História Katarínky siaha až do 15. storočia, keď tu boli objavené základy gotickej kaplnky. Kláštor sv. Kataríny založili na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom.

Kláštor františkánskeho rádu bol založený v roku 1618 na mieste, kde sa podľa legendy zjavovala svätá Katarína Alexandrijská mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Kláštorný komplex je postavený v ranobarokovom štýle s neskorogotickými prvkami. Jeho staviteľom bol Talian Pietro Spazzo.

V 17. storočí bol počas tureckých vpádov ako aj cisárskymi vojskami niekoľkokrát poškodený, ale vždy ho opravili. V 17. storočí kláštor niekoľkokrát poškodili turecké vpády či cisárske vojská, no vždy bol opätovne zrekonštruovaný. V sedemnástom storočí bola niekoľkokrát poškodená počas stavovských povstaní či tureckých vpádov, no vždy bola opravená a život v nej pulzoval ďalej.

Barokový kláštorný komplex postupne rozširovali a zveľadovali, v 18. storočí patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí ľudu z ďalekého okolia.

Čo však nedokázali vojská, to sa podarilo politike - v roku 1782 naháčsky farár Juraj Fándly podal sťažnosť, že väčšina jeho veriacich radšej navštevuje kostol sv. Kataríny pri kláštore, než vlastný farský kostol v Naháči. Svoje rozhorčenie vyjadril aj v známom diele z roku 1789: Dúwerná zmlúva mezi mníchom a diáblom. O štyri roky neskôr, v júli 1786 bol kláštor spolu so stovkami ďalších dekrétom cisára Jozefa II. zrušený.

V dôsledku jozefínskych reforiem bol v júli 1786 kláštor zrušený. Mnísi museli toto miesto opustiť, inventár prevzali okolité kláštory. Kláštor bol prevzatý do štátnej správy. Rehoľníci museli toto miesto opustiť, inventár odviezli a zničený a kláštor začal pustnúť.

Kláštor leží mimo hlavných ciest i významných turistických chodníkov, čo na jednej strane pomohlo k jeho zachovaniu v celkom dobrom stave, keď ešte aj po stáročiach chátrania stoja múry i veža kostola, avšak na druhej strane zostal ukrytý pred turistami. Návštevníka na tomto mieste očarí krása, ale aj zvláštna magická atmosféra v tichu lesa.

Nakoniec možno povedať, dobre urobil Jozef II. Slovensko vďaka nemu získalo malebnú rozvalinu v krásnom prostredí Malých Karpát.

Dnes možno vidieť ešte dobre zachované ruiny s vežou a zvyšky jedného krídla kláštornej budovy.

Záchrana Katarínky

Pre ruiny Katarínky bol zlomový rok 1995, kedy ich objavili mladí nadšenci. Miesto sa im zapáčilo tak, že sa rozhodli organizovať tábory na ich záchranu.

Aby sa zabránilo ďalšiemu pustnutiu Katarínky vznikol projekt Katarínka. S cieľom zabrániť ďalšiemu pustnutiu a rúcaniu Katarínky vznikol projekt Katarínka, ktorý formou letných mládežníckych táborov v stredovekom duchu pracuje na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora. Mladí ľudia od 17 rokov počas letných táborov pracujú v stredovekom duchu na zakonzervovaní a rekonštrukcii pozostatkov niekdajšieho kostola a kláštora.

V roku 1995 sa záchrany zvyškov pamiatky ujali nadšenci, ktorí vytvorili Rád sv. Kataríny - tzv. Katarínkovcov. Následne začali organizovať pravidelné letné tábory spojené s konzervačnými prácami na ruine. Samotnou históriou záchrany s množstvom zaujímavostí a fotografií z tohto miesta vás prevedú informačné tabule v okolí kostola.

Areál kostola, kláštora ako aj blízke okolie bolo vyčistené dobrovoľníkmi a objekty sú konzervované v stave akom boli objavené pred niekoľkými rokmi. Vďaka tejto práci sa dnes nemusíte toľko obávať, že prídete počas návštevy ruín k úrazu napr. Netreba sa obávať ani padajúceho kamenia z vysokých múrov. Celý objekt je totiž zakonzervovaný.

Základnou myšlienkou záchrany kostola bolo nemeniť podobu v akej bol objekt objavený v roku 1995. Záchranné práce sa zamerali na jeho konzerváciu. Ruina mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť turisti v priestoroch zrúcaniny.

V súčasnosti je oblasť Katarínka (kostol s kláštorom) príjemným a veľmi pekne upraveným miestom, kde si môžete spraviť pekný výlet. Vidieť, že sa o túto historickú pozostalosť niekto stará, takže určite nečakajte nejakú druhotriednu schátranú budovu.

V okolí kostola boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko.

Medzi novšiu atrakciu v blízkom okolí patrí aj novobudovaná úzkokoľajná lesná železnička. Nie je to pôvodná, ktorá tu v minulosti premávala.

Aktivity na záchranu Katarínky

• 1995: Mladí nadšenci objavili zarastené ruiny Katarínky a rozhodli sa organizovať tábory na záchranu tohto vzácneho kultúrneho dedičstva.
• Súčasnosť: Projekt záchrany Katarínky získal viaceré ocenenia vďaka pôvodným metódam konzervácie. Pri konzervácii bola totiž snaha o využitie pôvodných stavebných postupov, vtedajšej malty a pod.

Začali sa organizovať pravidelné letné tábory, ktoré fungujú počas celých letných prázdnin. Katarínkovci sa na jednotlivých táboroch v stredovekom štýle snažia kombinovať prácu so zábavou, ktorá k letným prázdninám jednoznačne patrí. Môžete si skúsiť život v lesoch bez mobilov, či bežného komfortu domácnosti, ako je napr. posteľ, vodovod, plynový sporák atď. Vymeniť ich môžete za pokoj v prírode a priateľstvo ľudí, pracujúcich spoločne na záchrane tejto pamiatky.

V tesnom susedstve kláštora, pri horárni, je vybudovaná expozícia, venovaná malokarpatskej lesnej úzkorozchodnej železnici (1898 - 1960), ktorej trasa Smolenice - Dobrá Voda viedla neďaleko kláštora. Súčasťou expozície je aj krátke koľajisko s dobovými vozidlami a bohaté informačné panely.

Lesnú železničku Katarínka nájdete len pár minút od kostola sv. Kataríny, pri miestnej horárni. V minulosti sa tu nachádzala železnica grófa Pálffyho. Vybudovali ju koncom 19. storočia a pôsobila šesť desaťročí. Pôvodná trať mala 70 kilometrov. V druhej polovici 20. storočia zanikla, dnes sa však opätovne preberá k životu. Jej časť totiž obnovili dobrovoľníci zo Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska. Obnovená trať nekopíruje pôvodnú trasu, nachádza sa v blízkosti kláštora sv. Kataríny. Aj v tomto prípade sú to dobrovoľníci, ktorí tu postavili novú úzkorozchodnú železnicu. Jej súčasťou je niekoľko vozňov a zreštaurovaná, plne funkčná dieslová lokomotíva.

Iná zaujímavá vec sa začala v blízkosti kostola sv. Kataríny diať okolo roku 1998. Alebo povedzme, že už v roku 1898. Na konci 19. storočia bolo sprevádzkované železničné spojenie Trnava - Jablonica - Kúty. So zastávkou Nádas - Szomolányi (teda dnešné Smolenice). Pre Jozefa Pálffyho, vlastníka chemickej továrne na spracovanie dreva suchou cestou to bol signál pre modernizáciou lesného hospodárstva. Do roku 1903 dobudoval lesnú železnicu s rozchodom 600 mm medzi obcami Majdán - Smolenice - Dobrá Voda. Pôvodná dĺžka trate sa z pôvodných 32 km veľmi rýchlo vyšplhala až na 70 km a okrem parných rušňov, nákladných vagónov, pribudli aj osobné vagóny na prepravu výletníkov.

Prevádzka trate so všetkými dopravnými prostriedkami vydržala až do roku 1968. Do otvorenia závodu Chemolak Smolenice, ktorý zaviedol nové technológie výroby, ktorý už nepotreboval pre svoju výrobu drevené uhlie a orientoval sa na výrobu náterových hmôt. Lesná železnička stratila svoje opodstatnenie a pomaly sa začala strácať. Skôr jej pozostatky využili obyvatelia z blízkeho okolia. V spomenutom roku 1998, otec a syn, Róbert a Ivan Ružekovci, dostali od Ing. Zemana zo Smoleníc štyri trojmetrové koľajnice z pôvodnej železnice. Tým sa doplnila ich materiálovo-technická základňa, alebo skôr zbierka nálezov z pôvodnej lesnej železnice. Nápad vybudovať niekoľkometrovú ukážku lesnej železnice na nádvorí bývalej grófskej hájovne v blízkosti zrúcaniny františkánskeho kláštora Svätej Kataríny v katastrálnom území Dechtíc dostal konkrétnu podobu. V krátkom čase vybudovali základ trate, zatiaľ len v dĺžke niekoľko deiatok metrov. Na trať umiestnili dva zrekonštruované vagóny - jeden pomvágel nájdený v rybníku v Dechticiach a jeden vozík z gatra upravený na plošinový vagón. Z lokality Pod Prašcom priviezli k hájovni posledný zachovaný stĺp telefonickej linky, ktorá spájala polesie s hájovňami pri trati. Plán výstavby počíta s dobudovaním uzatvorené okruhu prebiehajúceho po svahoch tunajších kopcov. Plán, ktorý určite zaberie niekoľko rokov usilovnej dobrovoľníckej práce. V každom prípade je možné už teraz povedať, že železnička a jej exponáty neočakávaným a kúzelným spôsobom doplnili okolie Katarínky.

Prístup ku Katarínke

Na Katarínku je možné dostať sa z viacerých smerov, no najpraktickejší je prístup z obcí Naháč a Dechtice. Oblasť Katarínky je aj veľmi dobre prístupná - problém nebudú mať ani starší ľudia, či malé deti. V okolí je navyše mnoho zaujímavých lokalít, takže ak sa rozhodnete spraviť si celodenný výlet v tejto oblasti Malých Karpát, môžete pobehať celé okolie vrátane Katarínky a nebudete pritom ani priveľmi zachádzať.

• Z obce Naháč: Pôjdete pekným lesným chodníčkom, ktorý vás vyvedie priamo k ruine, pričom posledných pár metrov je v strmšom kopci. Trasa teda nie je ideálna pre kočík. Trasu by ste mali zvládnuť za približne hodinu.
• Z obce Dechtice: Po žltej značke. Trasa je o niečo dlhšia, zaberie približne hodinku a pol. V Dechticiach si môžete pred cestou načerpať čerstvú vodu z pekne upraveného prameňa priamo na miestnom námestíčku.
• Z obce Dobrá Voda: Vedie na Katarínku modrá značená trasa.

Taktiež je možný prístup po poľnej ceste medzi Naháčom a Dechticami. Odbočka z hlavnej cesty je zhruba v polovici vzdialenosti medzi týmito obcami. Neskôr sa mení cesta na lesnú a autom, pokiaľ máte povolenie na vjazd do lesa, je možné prísť až k ruine samotnej. V opačnom prípade je nutné auto odstaviť na parkovisku pred vstupom do lesa. Odtiaľto je to na Katarínku už len príjemná prechádzka lesom, ktorú zvládnu aj deti, dokonca aj tie v kočíku.

Mapa prístupu ku Katarínke.

Zaujímavosti v okolí

• Lesná železnica Katarínka: Neďaleko kláštora nadšenci budujú úzkorozchodnú železnicu.
• Dobrovodský hrad: Neďaleko leží tiež Dobrovodský hrad.
• Kaštieľ v Dolnej Krupej: Spája sa s rodinou Brunsvikovcov, pre ktorých bol postavený, ale aj s grófkou Chotekovou, ktorá tu vytvorila známe rozárium.
• Kúpele Piešťany: Prejdite sa určite aj po kúpeľnom parku s leknovými jazierkami a pávmi.

Podujatia na Katarínke

Na Katarínke každoročné prebieha viacero zaujímavých podujatí:

• Bielonedeľná púť - obnovenie tradícií historických pútí.
• Deň otvorených dverí - akcia je organizovaná každý rok, na sviatok svätých Cyrila a Metoda.
• Noc hradov a zrúcanín a Noc kostolov - odneste si autentický zážitok pri svetle sviečok a petrolejok.

Dôležité udalosti v histórii Katarínky

Katarínka z vtáčej perspektívy.

tags: #kostol #sv #katariny #zrucanina