V pokračovaní seriálu venovaného stredovekým kostolíkom na našom území predstavíme kostol Svätého Kríža v Hamuliakove. Najvýznamnejšou cirkevnou pamiatkou najzápadnejšej časti Žitného ostrova je rímskokatolícky Kostol sv. Kríža z 13. storočia.
Kostol sv. Kríža je najvýznamnejšou pamiatkou obce. Je situovaný pri bývalom bočnom dunajskom ramene. Štýlovo sa jedná o najčistejší románsky kostol na hornom Žitnom ostrove. Kostol sv. Kríža je najvýznamnejšou pamiatkou Hamuliakova.
Zaraďujeme ho do osobitnej skupiny tehlových románskych stavieb na Slovensku. Táto skupina je charakteristická používaním tehly ako stavebného mateiálu. Tehla v architektúre bývalého Uhorska sa používala všade tam, kde bol nedostatok tradičného stavebného materiálu, ako lomový kameň, či drevo. Rímsko-katolícky kostol patrí medzi významné románske stavby. Jeho stavbe boli použité tehly. Nachádzame len v oblastiach, ktoré trpia nedostatkom kameňa a dreva. Tomu pri stavbe využili tehly.
Kostol predstavujeme vďaka spolupráci s nadšencami z Apsida.sk, ktorí v posledných rokoch vykonali veľký kus záslužnej práce pri mapovaní zachovaných stredovekých objektov.
História a Vývoj
Výstavba objektu je pôvodne datovaná do polovice 13. storočia. Do tohto obdobia začleňovali výstavbu kostola v súčasnej skladbe, zloženého zo svätyne, obdlžníkovej lode a predstavanej veže. Posledné výskumy však poukazujú na staršie základy, konkrétne pred polovicou 13. storočia. Výskumy zistili pôvodnú polygonálnu centrálu. V polovici 13. Dnešná hmotovo-priestorová skladba je výsledkom viacerých stavebných etáp v románskom období a v období baroka v 19. storočí. Je z 13. storočia, našla sa tu tehla z roku 1222.
Vznik: prvá polovica 13. Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna - osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasneho jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia a kvôli problémom so statikou aj oporné piliere. Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa dokonca uvažovalo o zbúraní veže, ktorá už bola naklonená. Zodpovedné úrady to však pre veľkú historickú hodnotu kostolíka nepovolili. V 70. rokoch minulého storočia sa v kostole uskutočnil výskum, ktorého výsledky sa stali podkladom pre projekt pamiatkovej obnovy v rokoch 1979 - 1981. V rámci nej bola pôvodná pristavaná sakristia nahradená novou kruhového pôdorysu (tvarovo odkazuje na pôvodnú rotundu), ktorá je s presbytériom kostola spojená presklenou chodbičkou.
Prvotnou stavbou na mieste dnešného kostola bola polygonálna - osemuholníková rotunda, ktorej vznik sa kladie do obdobia okolo roku 1220. Na svoju dobu šlo o výnimočný reprezentatívny objekt nie celkom známeho účelu. Už po približne 40 rokoch (cca r. 1260) sa situácia v dedine zmenila a rotunda bola rozšírená do podoby súčasneho jednoloďového kostolíka so západnou vežou. Rotunda sa po odbúraní západných stien stala svätyňou novej stavby. Ďalšie prestavby nasledovali v baroku a neskôr v 19. storočí. Vtedy bola k severnej strane presbytéria pristavaná obdĺžniková sakristia a kvôli problémom so statikou aj oporné piliere.
V 70. rokoch minulého storočia sa v kostole uskutočnil výskum, ktorého výsledky sa stali podkladom pre projekt pamiatkovej obnovy v rokoch 1979 - 1981. V rámci nej bola pôvodná pristavaná sakristia nahradená novou kruhového pôdorysu (tvarovo odkazuje na pôvodnú rotundu), ktorá je s presbytériom kostola spojená presklenou chodbičkou.
V rámci obnovy v severnej strane presbyteria pristavali novú sakristiu centrálneho pôdorysu. Sakristia je so svätyňou spojená presklenou chodbičkou a svojim novotvarom pripomína prvotnú centrálu.
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, pod farnosť Šamorín. Po rekonštrukcii v 70. rokoch je v pomerne dobrom stave, fasády sú však už dosť zašlé, predovšetkým na veži.
Omša 10.12.2025 - 17:30 hod.
Architektonické prvky a zaujímavosti
Hlavný vstup do kostola je z južnej strany. Dnešná obec je situovaná za kostolom (na severnej strane), to svedčí o tom, že pôvodná obec Hamuliakovo bola situovaná južnejšie od tej dnešnej.
Trojstupňová štruktúra stavby je zreteľne viditeľná. Na východnej strane sa nachádza šesťhranná svätyňa, obdĺžniková loď a na západnej strane ihlanová veža.
Presbytérium, najstaršia zachovalá časť dnešného kostola je zalenutá pôvodnou románskou valenou klenbou. K lodi sa v západnej časti aditívne radí predtsavaná románska veža obdlžníkového pôdorysu. Pôvodný vstup do veže z juhu v roku 1934 zamurovali a sprístupnili ju zo západu. Veža má v hornej časti 3 poschodia pôvodných románskych okien. Veža je na troch úrovniach delená dvojitými oknami.
V 19. storočí bola k severnej strane presbytéria pristavená obdlžníková sakristia, z južnej strany lode predsienka a z dôvodu statistických porúch boli k presbytériu pristavané stupňovité oporné piliere (predsienku a ako aj oporné piliere pri nedávnej obnove kostola odstránili). Tehlová fasáda kostola je omietnutá. Vonkajšiu stenu presbytéria člení trojica úzkych románskych okien ukončených polkruhovým oblúkom a špaletou. Bočné strany kostola majú tri románske okná.
Kostol bol postavený z tehál. Charakteristickou črtou kostola je šikmá veža, ktorá je vychýlená približne o 76 cm. Dôvodom vychýlenia boli časté záplavy. Jedna časť veže stojí na štrku a druhá na ílovitej pôde.
Veža kostola je vychýlená na sever. Obec viackrát postilhli povodne, zrejme sa pôda premočila a zosúvala sa, čím sa aj veža nerovnomerne klesala. Pravdepodobne to je príčinou jej vychýlenia. Veža kostolíka je nachýlená o približne 70 cm na sever, pravdepodobne v dôsledku piesočnatého podkladu a podmáčania základov pri povodniach v minulosti. Nájdeme na nej združené okná hneď v troch úrovniach, čo je na Slovensku unikát. Veža je zachytená na známke vydanej 2.
Začiatkom 30. rokov minulého storočia sa dokonca uvažovalo o zbúraní veže, ktorá už bola naklonená. Zodpovedné úrady to však pre veľkú historickú hodnotu kostolíka nepovolili.
Ústupkový románsky portál je po stranách lemovaný vežičkami s ihlanovitým ukončením, typickým pre viacero kostolíkov na Žitnom ostrove.
Hornú časť fasád pôvodnej rotundy zdobí zuborez, pod ktorým sa zachoval aj románsky oblúčikový vlys, u nás takisto ojedinelého obkročného typu (podobný bol nedávno objavený v Jelke).
O reprezentatívnosti kostola okrem výzdoby svedčí aj nezvyčajne vysoký priestor lode i svätyne.
Fresková výzdoba
Maliarska fresková výzdoba kostola pochádza z 2. polovice 14. storočia. Ide ogotické nástenné maľby s motívom laicizácie - zľudovenia starých cirkevných symbolov. Maľby pokrývajú celé presbytérium, víťazný oblúk a sčasti aj loď. Tu maliarska výzdoba, fresky, z druhej polovice 14 storočia.
V interiéry sa zachovali nástenné maľby z 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symboly evanjelistov na klenbe. V hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov. V páse pod nimi sa maľby zachovali už len fragmentárne.
V interiéri sa zachovali nástenné maľby z konca 13. storočia. Vo svätyni nájdeme zobrazenie Ježiša Krista v mandorle a symbolov evanjelistov na klenbe, v hornej časti stien sa nachádzajú postavy apoštolov aj so zvyškami nápisových pások.
Klenba vo svätyni predstavuje zaujímavé riešenie napojenia klasickej valenej klenby na polygonálne obvodové múry.
Na vnútornej strane víťazného oblúka sa nachádzajú polopostavy prorokov doplnené ozdobnými páskami s rastlinnými motívmi a pod nimi maľba zrejme biskupa s modliacimi sa postavami donátorov pri jeho nohách (na ľavej strane), resp.
Na východnej stene lode po stranách víťazného oblúka sa nachádzajú výjavy Bičovanie Krista, sv. Katarína a zrejme Krista Trpiteľa.
Na severnej stene lode sa zachovali zvyšky ladislavskej legendy. Tá je na západnom Slovensku pomerne zriedkavá a v tomto prípade je nezvyčajné aj jej vyhotovenie. Rozvrhnutá je totiž (zrejme z priestorových dôvodov) do dvoch pásov nad sebou, pričom v nižšej úrovni sa dajú rozoznať zvyšky jazdeckej scény a nasledujúci peší zápas sv. Ladislava a Kumána je umiestnený v hornom páse. Zaujímavým prvkom je tiež veľká sekera, ktorú drží sv. Ladislav v jazdeckej scéne miesto typickejšej kopije. Nezvyčajné je tiež umiestnenie Ladivy pomáhajúcej sv. Ladislavovi v pešom súboji na ľavú a nie pravú stranu zápasiacej dvojice. Maľbu datujú odborníci do prvej polovice 14. storočia.
V západnej časti lode sa nachádza jednoduchá empora nesená dvoma hranolovými piliermi, ktorá je prístupná z priestoru veže a osvetľuje ho jedno štrbinové okno. Na západnej stene lode v priestore empory sa nachádza maľba Krista ukrižovaného na tzv.
Pamiatková obnova
V sedemdesiatych rokoch z dôvodu havarijného stavu objektu sa realizovala pamiatková obnova kostola, ktorá vychádza z princípu slohovej rekonštrukcie. Oslabená tak získala opäť trochu šťavy.
Románsky kostolík Sv. Kríža v Hamuliakove si po pamiatkovej obnove zachoval ľudské, reálne proporcie, ktoré boli typické pre sakrálnu architektúru románskeho obdobia. Vyvážená hmotová skladba kostola a jeho vnútorné priestory pôsobia vzácne a harmonicky a radia tento kostolík Sv.
Dostupnosť
Kostolík sa nachádza cca 4 km západne od Šamorína. Z Bratislavy (cca 19 km) je okrem autobusovej dopravy a automobilov ľahko prístupný aj pre cyklistov, keďže leží neďaleko hrádze VD Gabčíkovo. Kostolík je možné si pozrieť zvnútra po predchádzajúcej dohode.
Bohoslužby sa konajú v sobotu o 17.00 v slovenčine a v nedeľu o 08.00 v maďarčine. Bohoslužby: v nedeľu o 9.30 hod. v maďarčine a o 11.00 hod. v slovenčine.
Ďalšie pamiatky v obci
Pamätníky obetiam Svetových vojen. Prvá aj druhá zo Svetových vojen zasiahli obyvateľov. Prvá 21 obeťami a druhá 20 obeťami. Všetkých občanov v obci. Vystavali pamätníky.
Socha sv. Donát patrón obce - chrániaci pred prírodnými katastrofami, socha postavená v roku 1770. Stojí pri dome č. 17, postavená v roku 1903. Malá štíhla stavba zakončená trojuholníkovým murovaným štítom. Má štyri výklenky, z ktorých sú dve slepé.Vo výklenkoch sú ľudové kamenné polychrómované sochy Panny Márie kráľovnej sveta s dieťaťom a Sv.
Lákadlo dal postaviť Dr. Róbert Czichert. Neustále menil majiteľov. Po II. niekoľko rokov neskôr ho zbúrali. V 50. rokoch 20 storočia. Škoda. Mohlo byť o zaujímavosť viac.
Jednalo sa o kúriu Bagolyvár (soví hrad) - mohutná stavba bola zbúraná v 50. Po roku 1845 bol v kaštieli zriadený kultúrny dom, okolo 1955 bol kaštieľ zbytočne zbúraný. Viaceré nádherné kúrie a panské domy boli zbúrané kúria Földesovcov, Takácsovcov, Sághyovcov, Szmrtnikovcov alebo kúria lesného inžiniera Jozefa Nagya.
Použité zdroje
- Pohaničová, J. - Bašo, M.: Kostol sv. Kríža. In: Hamuliakovo. Kostol sv. Kríža. Malá vlastivedná knižnica č.
- Moravčíková H. (zost.): Architektúra na Slovensku. Stručné dejiny.
- Zsigmond, T.: Hamuliakovo - Gútor.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Togner, M.: Stredoveká nástenná maľba na Slovensku.
- Gerát, I.: Svätí bojovníci v stredoveku. Úvahy o obrazových legendách sv. Juraja a sv. Ladislava na Slovensku.
- Oriško, Š.: Románske umenie na Slovensku - maliarstvo a sochárstvo. In: Kol: Umenie Slovenska v historických a kultúrnych súvislostiach. Stredovek.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
- Podolinský, Š.: Románske kostoly.
tags: #kostol #sv #kriza #hamuliakovo