Kostol sv. Michala Archanjela je dôležitou sakrálnou stavbou s bohatou históriou, ktorá sa viaže k rôznym obciam a mestám na Slovensku. V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť niektorých kostolov zasvätených tomuto svätcovi, vrátane plánov na výstavbu nového kostola v Banskej Bystrici.
Panoramatický pohľad na Banskú Bystricu.
Nový kostol sv. Michala Archanjela na Fončorde v Banskej Bystrici
V Banskej Bystrici sa plánuje výstavba nového rímskokatolíckeho kostola na sídlisku Fončorda. Hoci sa pôvodne predpokladalo, že s výstavbou sa začne v septembri minulého roka, začiatok prác sa presunul na leto tohto roka. Ako uviedol farár farnosti Ján Buzák, oddialenie spôsobilo posunutie celej stavby oproti pôvodnému projektu, pretože kostol by mohol spôsobiť neprehľadnosť blízkej križovatky. Kostol má byť zasvätený patrónovi mesta, svätému Michalovi Archanjelovi, a bude slúžiť na stretávanie sa a liturgické obrady najmä pre obyvateľov sídliska.
Farnosť Fončorda založila fundáciu na financovanie stavby, pričom členom sa stane každý, kto prispeje sumou najmenej 10 tisíc korún. K dnešnému dňu sú na účte fundácie vyše tri milióny korún. Farár J. Buzák verí, že vďaka podpore veriacich sa podarí vyzbierať sumu, ktorá pokryje kompletné náklady odhadované na 13 miliónov Sk. Nový chrám by mal mať kapacitu 250 miest na sedenie a 350 na státie. Jeho dominantou bude asi tridsať metrov vysoká veža ukončená symbolom zvona. Kostol sv. Michala Archanjela sa stane po takmer 300 rokoch prvou a zároveň jedinou sakrálnou stavbou na sídlisku Fončorda.
Kostol sv. Michala Archanjela v Budči
Kostol sv. Michala Archanjela v Budči má bohatú a spletitú históriu, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvá zmienka o obci Budča je v záznamoch z roku 1225 ako Bucha, obec cudzincov. Už v roku 1239 stál v obci gotický kostol. Kráľovná Beatrica - Blažena, vdova po uhorskom kráľovi Ondrejovi II. dala stavať kostol v roku 1239 v gotickom slohu. Z neho sa zachovala len svätyňa (časť pred oltárom), ku ktorej bola neskoršie pristavená kostolná loď.
Súčasný pohľad na kostol sv. Michala Archanjela v Budči.
Obdobie reformácie a tureckých vpádov
Od roku 1530 do roku 1709 patril budčianskym evanjelikom. Do kostola v Budči chodili aj evanjelickí veriaci z Turovej. Obec bola na sklonku 16. a počas 17. storočia plienená Turkami a trpela aj počas stavovských povstaní. Turci vypálili Budču a okolité dediny po prvý raz v roku 1591. Po druhý raz v roku 1599, vtedy odvliekli do zajatia aj niekoľkých obyvateľov. V roku 1626 ľahla Budča popolom. Podpaľačmi boli opäť Turci. 1648 odvliekli z obce do zajatia viacerých občanov a občianky. Turci udreli na dedinu aj koncom septembra 1649. Vtedy odvliekli do zajatia z Budča, Kováčovej a Hájnik až 336 ľudí.
Turecké vpády, vypaľovania a neustále povstania uhorských veľmožov (Gabriel Bethlén, Imrich Thököli, Rákoczy) prinútili našich predkov utiahnuť sa do hôr, kde si založili tzv. starú Budču, inak novú osadu. Bola na severozápadnej časti budčianskeho chotára. Táto časť sa medzi ľudom volala Kopanice. Z nej sa sťahovali postupne od roku 1710 do roku 1819. V tomto roku sa ukončil návrat do pôvodnej, teda terajšej dediny. Stopy ich vtedajšieho osídlenia sú badateľné aj dnes.
Obnova farnosti a novodobá história
1663 je počiatočným rokom rekatolizácie a budčianski katolíci boli cirkevne zaradení do farnosti v Tŕní. Rímsko-katolícka farnosť sa v Budči obnovila až v roku 1807. Zotrvali v nej 111 rokov. V XVIII. storočí prímenie Zólyom Búcs-Zvolenská Budča. Po roku 1918 sa volá Buča a od roku 1928 Budča. Kostol renovovali v roku 1926. Postavili v ňom neogotický hlavný oltár s obrazom sv. Michala Archanjela. V roku 1900 postihla obec aj kostol živelná pohroma. Občania boli na jarmoku vo Zvolene. Drevené domy, pokryté slamou, rýchlo pohltil oheň. Počas niekoľkých hodín zhorela celá obec, okrem troch domov na vŕšku Franborok pod Košiarom.
Budčianski evanjelici v roku 1802 si opätovne zriadili svoju školu. Svoj vlastný stánok - vežu si postavili budčianski evanjelici v roku 1939. V roku 1995 vežu obnovili, pretože bola poškodená počas bojov v marci 1945. V obci bol notársky úrad. Do notariátu patrili obce: Budča, Turová, Budička, Kašova Lehôtka, Železná Breznica, Hronská Breznica, Kozelník a Kováčová.
V obci bol poštový úrad. Pôvodne bol umiestnený v dome vedľa kaštieľa. Obec mala železničnú zastávku, ktorú občas nazývali „megálov“. Jediný obchod bol v murovanej budove, nachádzajúcej sa na mieste terajšieho hostinca a bývalej predajne Jednota.
1919 starostovi patril aj chov obecných býkov a kanca, ktoré boli umiestnené v dome číslo 150 (dom za pamätníkom), pôrodná baba, obecný doručovateľ, nočný strážnik, atď. 1930 založené potravné družstvo a neskôr aj úverové družstvo, členovia dostávali dividendy - podiely zo zisku. 1933 prestavba štátnej cesty Stráž - Hronská Breznica (po Šiance). 1934 čiastočná regulácia potoka Turová až v roku 1937 sa dostal do obce telefón 1940 sa elektrifikovala obec 1944 do SNP nastúpili vojaci, aj nevojaci, ktorí sa stali partizánmi. Budčania podporovali povstalcov, pomáhali pri výkopoch. 14. mája 1947 začali búrať konzum - obchod, krčmu, pivnicu. Už 19. decembra 1947 sa slávnostne otvoril nový obchod, pohostinstvo a úradovne Úverového družstva.
Povojnový vývoj a modernizácia obce
1950 JRD bolo založené 1964/65 otvorenie školy 1966 ŠM 1967 zasiahla obec a priľahlé okolie povodeň. 1968 Budčania dostali vodu z Pohronského vodovodu. 1968 sa na Košiari usadili sovietski vojaci. Zotrvali v Budči 21 rokov. 1970 sa začala výstavba veľkokrmní ošípaných na pozemkoch, ktoré boli pôvodne vykúpené na výstavbu papierenského kombinátu. Zástavba v ošipárni pojala až 20 000 ks. 1970 začala výstavba tridsiatich domov v lokalite Močiare aj s inžinierskymi sieťami. 1972 bola daná do užívania 6-bytová jednotka na Školskej ulicii 1977 budova miestneho národného výboru. 1978 sa začal stavať nový obchod Jednoty na ulici Ľ. Štúra a bol daný do užívania aj druhý učebňový pavilón základnej školy. 1980 slávnostne otvorili nové moderné zdravotné stredisko. Dodnes je v ňom ordinácia praktického lekára, ženského lekára a zubného lekára a aj lekáreň.
Kostol sv. Michala Archanjela v Hornej Mičinej
V rokoch 2016 až 2024 prebiehali reštaurátorské práce na hlavnom barokovom Oltári sv. Michala Archanjela z rímskokatolíckeho Kostola sv. Michala Archanjela v obci Horná Mičiná. Kostol je ranogotický a bol postavený v druhej polovici 13. storočia. Na prelome 17. a 18. storočia bol interiér barokizovaný, v kostole bol umiestnený nový barokový mobiliár. S touto barokizáciou súvisí aj umiestnenie nového hlavného oltára.
Oltár bol zhotovený v roku 1700 neznámou sochárskou a rezbárskou dielňou zo stredoslovenského okruhu a neznámym maliarom. Výška oltára je 6,94 m, šírka 4,66 m a hĺbka 1,41 m. Približne v strede oltárnej architektúry, medzi oltárnym obrazom Navštívenia Panny Márie sv. Alžbety, známym aj ako Stretnutie Panny Márie so sv. Alžbetou, a oltárnym obrazom Sv. Trojica v nadstavci, je osadený erb rodiny Benických, ktorí v minulosti vlastnili okrem iného aj Hornú Mičinú. Podľa osadenia erbu na oltári bola rodina (alebo jej člen) donátorom (darcom) nového barokového oltára.
Reštaurovanie hlavného oltára v Hornej Mičinej (2016-2024).
Priebeh reštaurovania
Už pred realizáciou reštaurátorského výskumu bolo zrejmé, že drevná hmota bola napadnutá aktívnym drevokazným hmyzom, ktorý narušil jej štruktúru a pevnosť. Toto narušenie bolo možné vidieť na jednotlivých častiach vo forme malých výletových otvorov a výtrusov. Na dobu reštaurovania boli drevená oltárna architektúra, svätostánok, oltárne sochy a obrazy demontované a dočasne premiestnené do Oblastného reštaurátorského ateliéru Bratislava. Vo svätyni kostola zostal murovaný kamenný obetný stôl.
Reštaurovanie bolo vykonané kolektívom reštaurátorov pod vedením zodpovednej reštaurátorky Zuzany Chovanovej. Prvou fázou reštaurovania bola realizácia nedeštruktívneho a deštruktívneho reštaurátorského výskumu. Na základe výsledkov reštaurátorského výskumu, ktorým bolo potvrdené plošné zachovanie primárnej farebnej vrstvy, navrhla zodpovedná reštaurátorka reštaurovať primárnu farebnú vrstvu.
Metodológia a zaujímavosti reštaurovania
Reštaurovanie vychádzalo zo základného metodologického postupu reštaurovania - zásady zachovania originálu a reverzibilnosti sekundárnych zásahov a realizovalo sa konzervačnými a rekonštrukčnými spôsobmi, zameranými na obnovu výtvarných a umelecko-remeselných hodnôt národnej kultúrnej pamiatky.
Pri samotnom reštaurovaní boli zistené zaujímavé skutočnosti. Okolo tordovaných stĺpov sa ovíja stonka vinnej révy, z ktorej vyrastajú listy a plody. Pri plošnom odstraňovaní sekundárnych náterov bolo zistené, že na tieto stonky okolo stĺpov boli použité skutočné zdrevnatené stonky z vinnej révy - neboli vyrobené z iného dreva. Neskôr boli počas sekundárnych úprav niektoré časti nahradené. Pôvodné historické zdrevnatené stonky viniča boli pri reštaurovaní zachované. Dvierka na svätostánku mali otáčavý alebo karuselový systém - to znamená, že plocha dvierok je konvexná a systém otvárania je posuvný po oblom obvode pôdorysu svätostánku. Tento systém bol pri reštaurovaní zachovaný.
V priebehu reštaurovania sa konali kontrolné dni, ktorých sa okrem metodika Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zúčastňoval aj farár Dušan Mesík a ním pozvaní členovia farnosti. Farníci tak mali možnosť sledovať priebeh jednotlivých reštaurátorských prác s odborným výkladom reštaurátorov.
Kostol sv. Michala Archanjela v Sedliackej Dubovej
Obec Sedliacka Dubová na Orave je známa svojimi dvoma kultúrnymi pamiatkami - neogotickým rímskokatolíckym kostolom sv. Michala archanjela z roku 1880 a stredovekým kostolíkom sv. Damiána a Kozmu zo 14. storočia. V tesnej blízkosti zrúcaniny kostolíka sa však začala výstavba, čo sa viacerým miestnym i návštevníkom nezdá v poriadku.
Obec Dubová na Orave, ktorá má asi 500 obyvateľov, nemá povinnosť mať územný plán, pretože túto povinnosť majú iba obce s viac ako 2 000 obyvateľmi.
Rekonštrukcia kostola sv. Michala Archanjela v Turí
Ladislav Tomáň, ktorý je v obci starostom dvadsaťsedem rokov si uvedomuje, že chýbajúci územný plán je pre obec problém. komasácia, čo bol proces pozemkových úprav, ktorý uľahčil výstavbu v obci. Tento proces trval viac než desať rokov a skončil sa v roku 2011. Počas komasácie sa usporiadali vlastnícke vzťahy, aby si jednotlivci mohli získať svoje pozemky v celosti a stavať na nich. Okrem toho vznikli obecné cesty a inžinierske siete, čo umožnilo rozvoj obce. Podľa Tomáňa tento krok pomohol Dubovej vyhnúť sa problémom so zastavaním a určením stavebných zón.
Po ukončení komasácie sa v Dubovej spustil stavebný boom. Aktuálne sa už začína prejavovať nedostatok stavebných plôch na rovine, a preto vznikajú nové domy aj vo svahoch. Jedným z takýchto domov je stavba pod miestnym kostolíkom, hovorí. Majiteľ tohto domu sa zložil aj na cestu do kopca, ktorá vedie k jeho domu a ďalším pozemkom.
Pamiatkari posudzovali prebiehajúcu výstavbu rodinného domu iba z pohľadu ochrany archeologického dedičstva, nie z pohľadu architektúry.
Ochranné pásmo podľa pamiatkového zákona vyhlasuje Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v Bratislave. Len veľmi málo pamiatok má takéto pásmo, pretože nie je možné vyhlásiť ho pre všetky. Navyše, proces jeho vyhlásenia je administratívne zložitý a trvá dlho. Zdroj: Archív obce Sedliacka Dubová
Chýbajúce územné plány v obciach a mestách sú veľkým problémom pre ochranu pamiatok. Zdroj: Archív obce Sedliacka Dubová.
Bungalov ruší výhľad
Dom pod kostolíkom vyvolal diskusie, keďže čiastočne zmenil vizuálny charakter miesta. Stavebné povolenie podľa Tomáňovych slov však bolo vydané v súlade so všetkými predpismi vrátane obmedzení určených pamiatkovým úradom. Zdôrazňuje, že hoci dom výhľad na kostolík nezakryl, jeho celkový dojem narušil.
Aj Dudáš si myslí, že bungalov narušil prostredie. Z pohľadu ochrany pamiatky a jej prezentácie je táto výstavba veľmi nevhodná a rušivá. Povoliť výstavbu rodinných domov na tomto mieste bolo necitlivé a nešťastné, hovorí.
Chýbajúce územné plány v obciach a mestách sú veľkým problémom pre ochranu pamiatok.
Peniaze a legislatíva ako prekážky
Zriadenie územného plánu by obec stálo približne 300 000 eur, čo je viac ako jej ročný rozpočet. Podľa Tomáňa podpora financovania územných plánov od štátu nepostačuje a riešenie vidí aj získaní peňazí cez európske fondy.
Obci sa podarilo v uplynulých rokoch získať granty na analýzy a prieskumy potrebné k obnove kostolíka - raz vo výške 23 000 eur a druhýkrát 10 000 eur. Kostolík udržiava aj skupina dobrovoľníkov združených pod názvom Dubová Colonorum.
Podľa informácií pamiatkového úradu obec Sedliacka Dubová po poslednom pracovnom stretnutí v októbri minulého roku uvažuje o tom, že požiada Pamiatkový úrad SR v Bratislave o vyhlásenie ochranného pásma okolo kostola, čo potvrdil aj starosta.
Archeologické nálezisko
V širšom okolí tejto lokality sa nachádza aj archeologické nálezisko, ktoré zasahuje až do zástavby rodinných domov na ulici, postavenej v 80. rokoch 20. storočia.
V takýchto prípadoch Krajský pamiatkový úrad v Žiline postupuje podľa bežnej praxe. Vydávame rozhodnutie, ktoré ukladá vlastníkovi alebo stavebníkovi povinnosť zabezpečiť pamiatkový archeologický výskum v rozsahu plánovaných stavebných prác, vrátane inžinierskych sietí.
Podľa jeho slov, po vykonaní archeologického výskumu môže vlastník alebo stavebník pokračovať v stavbe. Vzhľadom na archeologický význam miesta, každá ďalšia výstavba bude musieť pred začiatkom prác prejsť archeologickým výskumom.
História kostolíka
Kostol v Sedliackej Dubovej vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1334 a 1397, pričom v roku 1397 už stál na kopci nad dedinou. V 16. storočí prešiel renesančnou prestavbou, počas ktorej bola postavená štvorpodlažná veža, ktorá je dodnes najzachovalejšou časťou kostola. V roku 1735 bola vykonaná radikálna baroková prestavba, pri ktorej bol zbúraný pôvodný kostol, a nový kostol bol dokončený v rokoch 1750-1754. Po výstavbe nového neogotického kostola v rokoch 1880-1886 bol starý kostol opustený a postupne zničený prírodnými živlami.
Kostol sv. Michala Archanjela v Dobrej Nive
Rímsko- katolícky kostol, postavený v rokoch 1242 až 1254. Je to jedna z mála zachovaných románskych bazilík na Slovensku. Ako predloha jej slúžila bazilika v Krupine-jednom z najstarších slovenských miest. Dobrá Niva mala tiež udelené mestské výsady. Udelil jej ich kráľ Belo IV. v roku 1254. Bazilika má štvorcové presbytérium a vežu. Na južnej strane sa zachovala malá apsidola. Kostol je postavený na návrší na okraji obce. Počas tureckých vojen bol opevnený (1625). V roku 1844 bola zbúraná vrchná časť pevnostného múru, ktorý sa dodnes zachoval už len ako súčasť múrov budovy sypárne.
Kostol sv. Michala Archanjela v Dobrej Nive.
V priebehu 17. storočia dostali lode novú klenbu (1656). Pôvodnú plochú nahradila nižšia krížová klenba. Nová klenba si vynútila pristavanie vonkajších oporných pilierov po obvode lode. V 18. storočí (asi pred 1737) bol kostol zbarokizovaný, najmä v interiéri. V rámci stavebných úprav kostola boli taktiež zväčšené všetky okná. Pred jednoduchým románskym portálom bola postavená predsieň. Gotický oltár z roku 1519 bol odstránený v roku 1726 (dnes sa nachádza v Budapešti) a v nasledujúcom roku nahradený novým. V roku 1797 obec vyhorela, pričom požiar vážne poškodil aj kostol, vrátane vnútorného vybavenia. Oheň zničil aj strechu veže, pričom sa roztavili aj dva menšie zvony. Veža bola nad prvým oknom zaklenutá. Dočasné zastrešenie vymenili až v roku 1816. V roku 1841 boli do veže premiestnené zvony z drevenej zvonice.
V rámci opráv po druhej svetovej vojne bolo na kraji južnej bočnej lode obnovené pôvodné románske okno a odkryté časti zachovaných nástenných malieb z obdobia gotiky. Medzi zaujímavosti patrí krypta, zachovaná krstiteľnica a zamurovaný náhrobný kameň s reliéfom kríža zo 14. storočia.
Kostol sv. Michala Archanjela v Iži
Pri poznávaní Podunajska sa oplatí zastaviť sa v obci Iža, ktorá zaujme rímskym kastelom Kelemantia, nachádzajúcim sa na ľavom brehu Dunaja. Dunaj pri Komárne tvoril v rímskych časoch prirodzenú severnú hranicu Rímskej ríše. Chránil ju pevnostný systém Limes Romanus. Jeho súčasťou bol aj vojenský tábor Brigetium stojaci oprotu dnešnému Komárnu. Iža je významných archeologickým náleziskom.
V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Michala Archanjela zo 16. storočia. V obci sa nachádzajú aj ďalšie kostoly: kalvínsky kostol z roku 1871 s pamätnými tabuľami obetiam I. a II. svetovej vojny a evanjelický kostol z roku 2012.
Kostol sv. Michala Archanjela v Iži.
Kostol v Slovanoch
V roku 2015 farnosť Kláštor pod Znievom započala komplexnú rekonštrukciu kostola v Slovanoch, ktorá sa zamerala na obnovu krovu a strechy veže kostola, výmenu okien, realizáciu novej podlahy a jej komplexného odvlhčenia. Presne po 85 rokoch bolo nutné kompletne reštaurovať aj značne poškodenú výmaľbu kostola, na čo sa podujali Mgr. art. Miroslav Slúka a Pavol Santa v priebehu roka 2020. Okrem výmeny omietok v spodných úrovniach kostola sa zamerali najmä na kompletné očistenie výmaľby, upevnenie a konsolidáciu maľby a vytmelenie poškodení.
Po komplexnom reštaurovaní stien a klenieb bude farnosť pokračovať v obnove kostola aj v nasledujúcich rokoch, aby sa sa táto neogotická stavba mohla zaskvieť v ucelenom výraze, ktorý mala v 30. rokoch 20. storočia.
Kostol v Kremnici
V rímskokatolíckom kostole sv. Kostol tvorí jednoloďová stavba s polygonálnou svätyňou a západnou predstavanou vežou, ktorá bola postavená z darov veriacich v roku 1896 na základe návrhu staviteľa Stanislava Zachara. Kostol kompletne vymaľovali v rámci jeho väčšej obnovy v roku 1935 kostolní maliari z Banskej Štiavnice Ľudevít Schramek a syn. Zruční majstri vytvorili ucelený koncept s neoslohovým tvaroslovím, ktorý korešpondoval s charakterom samotnej architektúry. Steny vymaľovali jednoduchými geometrickými motívmi, ktoré vytvorili iluzívny sokel, architektonické lemovanie všetkých otvorov a architektonických článkom. Na zvislé steny doplnili jednoduchými šablónovými vzormi, na klenby a víťazný oblúk figurálne motívy. V lodi sa nachádzajú výjavy tróniacej madony s nápisom Ave Mária a zobrazenie Svätej Trojice s textom Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému. Víťaznému oblúku dominuje Baránok Boží, ktorého adorujú dvaja anjeli. Autori výmaľby sa v priebehu 30. rokov 20. storočia pohybovali na území Turca a vymaľovali aj kostoly v Kláštore pod Znievom, Turčianskom Ďuri či Turčeku. Pôsobili však aj v okolí Banskej Bystrice a Zvolena.
tags: #kostol #sv #michala #archanjela #bb