Ružomberok, mesto obklopené pohoriami Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské vrchy, je centrom dolného Liptova. Mesto, niekedy nazývané aj Rosenberg, je asi najčastejšie spájané s fabrikou na výrobu papiera. Mestom preteká rieka Váh, do ktorej sa vlieva rieka Revúca.
Námestie Andreja Hlinku bolo tým mestom Rosenberg, ktoré obývali nemeckí novousadlíci a pričinili sa o to, aby dostali mestské výsady. Tie boli udelené mestu v roku 1318 z poverenia magistra Donča, zvolenského župana. Toto námestie je asi najzaujímavejším miestom, nakoľko sa tu nachádza množstvo zaujímavých pamiatok a budov.
Jednou z nich je aj Kostol svätého Ondreja. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a súčasnosť.
História a architektúra Kostola svätého Ondreja
Gotický rímskokatolícky Kostol svätého Ondreja z prelomu 13. a 14. storočia sa nachádza v rohovej časti Námestia Andreja Hlinku. Ide o pôvodne ranogotickú stavbu s renesančnou prestavbou v 16. storočí a následnými barokovými úpravami. V minulosti bol kostol centrom opevneného sakrálneho areálu.
Najväčšou dominantou kostola je zvon Andrej, ktorý bol uliaty v roku 1506. Ide o najstarší zvon na Liptove. Obdivuhodná je aj napr. gotická kamenná krstiteľnica či okenné vitráže, ktoré sú dielom umelca Ľudovíta Fullu. Okrem neho sú autormi rôznych obrazov v kostole aj E. Massány a A. Belopotocký.
Kostol má priznaný štatút národnej kultúrnej pamiatky.
V roku 1905 sa stal Andrej Hlinka farárom v Kostole sv. Ondreja, kde slúžil až do svojej smrti do roku 1938.
Priamo pod kostolom sv. Ondreja sa nachádza Mauzóleum Andreja Hlinku alebo Pamätník Andreja Hlinku. V roku 2007 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon o zásluhách Andreja Hlinku, podľa ktorého sa mauzóleum považuje za pietne miesto. Telo Andreja Hlinku sa v ňom nenachádza.
Označované je i ako Pamätník Andreja Hlinku. Delí sa na dve časti: kaplnka s centrálnym vstupom a hrobka. V roku 1944 bolo mauzóleum bombardované a o rok neskôr boli Hlinkove pozostatky premiestnené na miesto, ktoré dodnes nie je známe. Od roku 2007 je mauzóleum považované za pietne miesto. Múzeum je prístupné pre verejnosť štandardne počas letných prázdnin. O jeho otvorenie môžete požiadať na mestskom úrade - budova hneď vedľa.
Neďaleko kostola sa nachádza aj mestská radnica, historická neobaroková budova, ktorá vznikla v rokoch 1895-1898, a bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a v ktorej dnes sídli Mestský úrad Ružomberok.
Po Mariánskej ulici popod Kostol svätého Ondreja a Mauzóleum Andreja Hlinku prejde denne veľa Ružomberčanov aj návštevníkov mesta. Pri pohľade na tento monumentálny komplex si každý pozorovateľ musí všimnúť aj nápadný zamrežovaný otvor v kamennom múre. Je vytesaný do skaly, má len niekoľko metrov štvorcových a momentálne sa v ňom nenachádza nič len odpadky.
Snažili sme sa o tejto diere niečo zistiť, napríklad, na čo slúžila pôvodne. Pýtali sme sa historikov, architektov aj jaskyniarov.
Súčasnosť a význam kostola
Čas svätej omše sa blíži, čo ukazujú aj zaplnené lavice v Kostole sv. Ondreja. Veriacim sa v kázni prihovára dekan ružomberskej farnosti Dušan Škrabek, ktorý vyzdvihuje charitatívne danosti sv. Vincenta de Paul.
Zatiaľ čo sa po omši zastavím v sakristii, pred relikviárom sa už tvorí dlhý rad. „Vnímam to, ako veľkú milosť, pretože nie každá farnosť má také šťastie, že príjme relikvie,“ povie mi dekan. Miroslava z Liptovských Sliačov potvrdí, že relikviu si prišlo uctiť aj veľa ľudí z okresu. „Pozorovala som a videla som aj ľudí z okolitých obcí. Relikviu prevážajú v sklenenej schránke.
„Sme veľmi šťastní, že aj nám sa dostalo tej milosti, že mohol sv. Vincent prísť do Ružomberka. Je tu veľa dobrých ľudí, ale aj tak treba posilniť myšlienku pomáhania druhým,“ opísala Mária Kleinová z Ružomberka, ktorá sa svätej omše zúčastnila aj so svojou matkou.
Je nedeľa, pár minút pred jednou popoludní. Na Námestí Andreja Hlinku už stojí hŕstka ľudí. „Relikvie už každú chvíľu dorazia. Zrazu spoza budovy Mestského úradu vybehne modré auto. Všetkým oznamuje svoj príchod hlasným trúbením. Zaparkuje presne pred vchodom do Farského kostola sv. Špeciálne upravené auto na prevoz relikvií sv. Vincenta. Pri otázke koľko má už za sebou kilometrov odpovedá, že vyše 5-tisíc.
„Je toho veľa. „Putuje so mnou vždy nejaká z rehoľných sestier, ktoré sa na etapy obmieňajú,“ vysvetľuje Vít Moravčík. Tentokrát mu spoločnosť robí sestra Ulrika Mrekajová z Kongregácie Milosrdných sestier sv. Sestra Ulrika Mrekajová z komunity sestier Satmárok, ktorá putovala spoločne s relikviou. Hneď ako relikvie v sklenom relikviári uložia pred oltár Farského kostola, sestra Ulrika vyťahuje z auta propagačné materiály o sv. Vincentovi.
Hovorí, že tento francúzsky svätec je patrónom ich rehole. V jednej z brožúrok píšu, že „myšlienku putovného relikviára sv. Vincenta realizovali rehoľníci z Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul z Mexika.“ Relikvia je vlastne kosť svätca umiestnená na hrudi sochy svätého Vincenta. Jeho telo v životnej veľkosti je vyrobené z polyuretánovej peny, pokryté živicou, aby sa zabezpečila ľahkosť a jednoduchá manipulácia. Socha sv. Vincenta pred oltárom vo Farskom kostole sv. Ondreja.
Relikvie putujú Slovenskom od septembra s dvojtýždňovou prestávkou, keď začiatkom novembra navštívili aj susednú Českú republiku. „Vo farnostiach sa ten program k relikviám vždy líši. Najčastejšie to však býva svätá omša a samotné uctievanie relikvií. Potom aj nejaký film alebo prezentácia o sv.
„V Topoľčanoch nám chceli sv. Vincenta pochovať. Ako pohrebnú službu nás brali už aj v Lučenci. Relikviu si prišlo uctiť v nedeľu popoludní len do Farského kostola cez 200 ľudí.
Relikvie budú putovať po Slovensku ešte tento týždeň. V nedeľu bude s nimi v Bratislave rozlúčková svätá omša, po ktorej poputujú naspäť do talianskeho Ríma. Tam má Misijná spoločnosť sv. Šofér Vít Moravčík prešiel s relikviou už takmer celé Slovensko.
Sv. Vincent je zakladateľ Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul - lazaristov. Ich poslaním sú misie, čiže ohlasovanie evanjelia a vyučovanie katechizmu. Francúzsky svätec založil aj ženský rehoľný rád Spoločnosť Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul. Sestry satmárky sa starali o celý program k relikviám. Jedna z nich rozdáva kartičky sv. Vincenta.
Kongregácia milosrdných sestier sv. Vincenta - satmárok pôsobí v Ružomberku už od roku 1885, keď tu začali vyučovať na katolíckej ľudovej škole. Neskôr sestry na pár rokov Ružomberok opustili, keďže tu začali vyučovať Školské sestry sv. Od roku 1939 sídlila v Ružomberku provinciálna predstavená slovenskej provincie.
Stavebné úpravy kaplnky v Baničnom začali ešte v polovici januára. Do kaplnky by sa malo teraz zmestiť o 200 až 300 veriacich viac, takže počas nedieľ a sviatkov už nebudú musieť ľudia postávať pred preplneným chrámom. Dekan Dušan Škrabek nad projektom rekonštrukcie farského kostola. Po skončení veľkonočných sviatkov, ktoré tento rok pripadajú na polovicu apríla, by mal stavebný ruch nastať aj vo farskom kostole. Presnejšie v jeho severnej časti, kde sa nachádza kaplnka Božieho hrobu.
„Na pravej strane bude vybudovaná jedna spovedná miestnosť a sociálne zariadenie, do ktorého sa bude vstupovať zo sakristie. Na ľavej strane pribudnú štyri spovedné miestnosti. Dekan nevylučuje, že v blízkej budúcnosti aspoň čiastočnou rekonštrukciou prejde aj Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Klačne.
Titulná fotografia - Vizualizácia prestavby bočnej časti farského kostola.
Ďalšie atrakcie v okolí
Ružomberok na Liptove je sídlom významných pamätihodností i športových centier. Nachádza sa tu slávny Vlkolínec i Liptovské múzeum. Prvky histórie nájdete v uličkách, no stačí si obuť tenisky a môžete vyraziť na krásne turistické trasy po okolí. Na svoje si prídu deti v MINI ZOO i dospelí v saunovom svete.
Liptovské múzeum je jedno z najväčších regionálnych múzeí na Slovensku. Osobitne sa zameriava na históriu výroby papiera na Slovensku a na osobnosť Andreja Hlinku. Návštevníci sa ale môžu dozvedieť zaujímavosti o živej, neživej prírode i o významných archeologických nálezoch. Múzeum nájdete v reprezentatívnej budove, zbierkový fond tvorí 180 000 predmetov.
Medzi stále expozície patria napríklad expozície geológie, paleontológie, botaniky, zoológie i expozícia o živote a diele Andreja Hlinku, či expozícia o dejinách výroby papiera. Okrem stálych expozícií múzeum oranizuje i krátkodobé výstavy alebo rôzne vzdelávacie podujatia nielen pre žiakov.
Nájdete ho priamo pod Kostolom sv. Ondreja. Označované je i ako Pamätník Andreja Hlinku.
Galéria je súčasťou Slovenskej národnej galérie, nájdete tu výtvarné práce, ktoré SNG daroval Ľudovít Fulla. Obsahuje 548 diel - malieb, kresieb a grafík. Stála expozícia pozostáva z kľúčových diel autora, obohatená je i o dávnejšie nevystavované diela alebo o menej známe diela. Zaujímavosťou je, že tu nájdete aj texty Ľ. Fullu, ktorými svoju tvorbu komentoval. Pozrieť si môžete ateliér a pracovňu majstra. Galéria bola do svojho otvorenia domovom Fullu. Časť je súčasťou expozície, spálňa, kuchyňa a chodba slúžia ako výstavná sieň.
V Skautskom múzeu si môžete pozrieť vzácnu zbierku nadnárodných skautských dokumentov, odznakov, krojov, kroník, fotografií, pohľadníc a mnoho iného. Zasvätí vás do dejín skautského hnutia tu i v zahraničí. Nájdete ho na Námestí slobody, súčasťou je i knižnica s audiovizuálnymi materiálmi. Pre verejnosť je múzeum prístupné po telefonickom dohovore.
Známe lyžiarske stredisko je sústredené do dvoch lokalít - Hrabovo a Malinô Brdo. Vstupnou bránou je mestská časť Hrabovo. V stredisku je k dispozícii 12 km tratí, najdlhšia má skoro 4 kilometre a je najdlhšou umelo zasnežovanou zjazdovkou na Slovensku. Priaznivci zimných športov si môžu vychutnať aj bežkovanie, sú tu na to ideálne podmienky. Samozrejme nechýba požičovňa lyžiarskeho výstroja, lyžiarska škola i možnosti občerstvenia.
V stredisku Malinô Brdo na vás čaká adrenalínový Bike Park. Celková dĺžka trás je cca 10 km, k dispozícii je 8 trás rôznych úrovní. Tá najťažšie - downhillová - spĺňa aj medzinárodné kritériá o dĺžke 2200 metrov. Okrem trás pre zjazdové bicyklovanie sú pripravené aj trasy pre jazdu na horských terénnych kolobežkách. Bicykel alebo kolobežku si môžete aj požičať. Na štart sa pohodlne vyveziete lanovkou.
Rozkošná Mini ZOO poteší najmä detičky. Nájdete ju pod vrchom Sidorovo. Potešiť sa môžete malými kozičkami, ovečkami, čínskymi prasiatkami a inými zvieratkami.
Nájdete ju kúsok od centra Ružomberku, je zrekonštruovaná na prírodné kúpalisko s udržiavanými plážami a množstvom vodných atrakcií. Kedysi slúžila ako zásobáreň vody pre bavlnárske fabriky v meste. Dnes si tu užijete kopec zábavy a relaxu. Venovať sa môžete člnkovaniu, kúpaniu alebo rybolovu. Vychutnať si môžete i chôdzu v aquazorbingovej guli.
Kúpele Lúčky nájdete cca 13 kilometrov od Ružomberku. Ich súčasťou je i kúpalisko so saunovým svetom Aqua Vital Park. V obľúbených kúpeľoch sa liečia choroby tráviaceho ústrojenstva, onkologické choroby, choroby dýchacích ciest a mnoho iného. Liečivá voda pochádza z dvoch vrtov. Ich blahodarné účinky si užíva množstvo návštevníkov. Nemenej zaujímavý je ale i Aqua Vital Park. Disponuje dvomi vonkajšími, jedným vnútorným bazénom a saunovým svetom (fínska sauna, Kneippov kúpeľ, rímsky kúpeľ, jacuzzi pod holým nebom a ďalšie).
Známy aquapark, ktorý je v prevádzke celoročne. K dispozícii je 9 bazénov (napríklad aj s vlnobitím) s termálnou alebo priezračnou vodou, s teplotou do 40 stupňov celzia. Nechýbajú rôzne vodné atrakcie, ktoré potešia každé dieťa. Termálna voda je hnedočervenej farby, obsahuje veľké množstvo minerálnych látok, ktoré priaznivo pôsobia na pleť, pohybové aj dýchacie ústrojenstvo.
Nádherná lokalita v srdci Národného parku Veľká Fatra. Vďaka svojej kráse patrí medzi obľúbené turistické miesto. Cez celú dolinu tečie potok Čutkovo, obklopený nádhernou prírodnou scenériou. Ak hľadáte iba krátku prechádzku, môžete kráčať okolo Koliby u dobrého pastiera, dobre sa napapať, prejsť sa popri salaši s ovečkami, rybníku alebo Čutkovskej priehrade. Ak vyhľadávate viac turistickú trasu, môžete sa vybrať po turistickom chodníku, ktorý vás dovedie k burácajúcemu vodopádu alebo k tiesňave. Príjemná tura, ktorá je vhodná aj pre deti.
Vodopád nájdete v obci Podsuchá (cca 7 km od Ružomberku). Vďaka svojej výške 55 metrov je najvyšším vodopádom Nízkych Tatier. Vybrať sa k nemu môžete v lete, no v zime má možno o trošku väčšie čaro. Vtedy sa zmení na prekrásny zamrznutý ľadopád, ktorý ako keby vypadol z rozprávky.
Nájdete ho nad obcou Likavka na hradnom brale. Postavený bol v 14. storočí a istý čas slúžil ako väznica a vojenská ubytovňa. Radí sa medzi najvyššie stavby svojho druhu na Slovensku. Jeho architektúra je naozaj impozantná. Vstup do hradu je symbolicky spoplatnený, pre verejnosť je otvorený počas letnej sezóny. Dostanete sa sem z autobusovej zastávky Likavka hrad. Trasa je nenáročná, zvládnete ju aj s deťmi.
Klenot slovenskej ľudovej architektúry, ktorého začiatky sa datujú až do 14. storočia. Vlkolínec je malebná podhorská osada obklopená lesom a pasienkami. Drevená architektúra dodnes zobrazuje klasickú zástavbu zrubových domov. Pozrieť si môžete Roľnícky dom, hasičskú expozíciu i detský sad. Vlkolínec je od roku 1993 zaradený do zoznamu UNESCO. Počet stálych obyvateľov je dnes už bohužiaľ veľmi malý. Z Ružomberka sa sem dostanete i pešo alebo na bicykli po značenej trase.
Liptovské údolia popretkávané riekou Váh sa už od nepamäti vyznačovali nezameniteľným čarom. Jedno z takýchto údolí obkolesené vysokými horami ukrývalo vo svojich útrobách výnimočný vrch, odlišný od všetkých ostatných. Na tomto kopci, ktorý sa volal Ružový, pretože bol celý obrastený kríkmi šípových ruží, dnes stojí historické námestie s radnicou. Práve tu sa podľa povesti odohral romantický, no zároveň tragický príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorý sa ako súčasť histórie zachoval dodnes - v podobe erbu mesta Ružomberok. Príbeh sa začína tam, kde dnes stojí Kostol svätého Ondreja.
Ružomberok alebo vtedajší Rosenberg, ako ho podľa ružami obrasteného vrchu nazvali jeho vtedajší usadlíci, sa vďaka svojej výhodnej polohe stal obľúbeným miestom pre život. „Jedným z nich bol aj driečny mládenec, ktorý sa po čase rozhodol, že sa ožení. Spočiatku sa mu veľmi nedarilo. No veru, po dlhšej dobe si aj on našiel svoju životnú lásku. V deň svojej svadby sa mládenec vybral na poľovačku do neďalekých lesov, aby ulovil zver na svadobnú hostinu. Pri spiatočnej ceste prechádzal popri spomínanom ružovom vŕšku. Pri pohľade na kvetmi obsypané kríky spozoroval pohyb. „V domnienke, že ide o srnku, napol luk so šípom a vystrelil smerom do porastu, odkiaľ pohyb vychádzal. Šíp dievčinu zasiahol priamo do srdca. Slzy žiaľu zroneného mladíka, ktoré kropili mŕtve telo milovanej dievčiny, ju však už oživiť nedokázali. „Predtým, ako dievčinu zasiahol, prestrelil jednu z ruží. Tá dnes tvorí erb mesta Ružomberok,“ dodal. Podľa povesti však mladík aj napriek tomu nezanevrel na červený kvet. Jeho krása mu pripomínala milovanú a tŕne oživovali bolesť z jej straty. Smutný príbeh nepoznačil len mladíka.
Kostol sv. Ondreja predstavuje najstaršiu sakrálnu stavbu v Ružomberku z 13. a 14. storočia. Nachádza sa vedľa mestskej radnice na Námestí Andreja Hlinku.
tags: #kostol #sv #ondreja #ruzomberok #info