Hľadanie v cirkevných archívoch a otázky okolo nemanželských detí

Pri skúmaní rodinnej histórie a pátraní po predkoch je často potrebné hľadať informácie v cirkevných archívoch. Tieto archívy obsahujú cenné záznamy o narodeniach, sobášoch a úmrtiach, ktoré môžu pomôcť pri zostavovaní rodokmeňa.

Pri hľadaní v cirkevných matrikách je dôležité uvedomiť si niekoľko vecí. V starých cirkevných matrikách sa väčšinou nenachádza dátum narodenia, ale dátum krstu. Tieto matriky neslúžili na evidenciu obyvateľov, ale ako doklad toho, či sa daná osoba stala členom cirkevného spoločenstva. Potom sú tam ešte mená rodičov a krstných rodičov. V prípade sobášnych matrík sú tam uvedení svedkovia. Pri úmrtiach v starších matrikách nie je uvedený dátum smrti, ale dátum pohrebu. Až neskôr, v priebehu 19. storočia, sa začali zapisovať presnejšie dátumy.

Mladšie záznamy od roku 1906 sú na matričných úradoch. Záznamy z obdobia 1895 až 1906 by sme mali nájsť na pracoviskách štátnych archívov. Najjednoduchšie, ako zistiť, v ktorom archíve sa nachádza matrika nejakej obce, je zavolať na obecný úrad. Pri starších záznamoch si treba uvedomiť, že nie každá obec mala svoju farnosť. Veľmi dobrým pomocníkom je v tomto prípade publikácia Jany Sarmányovej-Kalesnej Cirkevné matriky na Slovensku zo 16. - 19. storočia.

Dôležitá je asi jazyková zdatnosť. Ale nemusíte vedieť ani po maďarsky, ani po latinsky. Na to, aby ste vedeli prečítať z matriky tie základné údaje, potrebujete vedieť päťdesiat až sto slov. Terminológia a štruktúra viet sa stále opakujú. Preto každému, kto s pátraním chce začať, hovoríme, nech začne čítať najskôr mladšie matriky z konca 19. storočia. Postupne, ako sa bude v tom čítaní zlepšovať, bude vedieť prečítať aj staršie dokumenty. Väčšinou sa viete dostať do prelomu 17. a 18. storočia, ale veľa závisí aj od šťastia.

Pri pátraní v cirkevných archívoch sa môžeme stretnúť aj s citlivými informáciami, ako napríklad záznamy o nemanželských deťoch. Táto informácia bola v matrikách povinná, ale pri nemanželských deťoch kňaz nesmel meno otca uviesť ani vtedy, keď celá dedina vedela, kto ním je. Mohol napísať iba to, že dieťa je nemanželské, a uviesť meno matky.

V súvislosti s nemanželskými deťmi sa vynára aj otázka, ako cirkev vnímala ich status v prípade, ak bol sobáš rodičov anulovaný. Ak cirkevný súd rodičom anuluje manželstvo, ako je to s deťmi? Budú to nemanželské deti? Veď vlastne manželstvo nikdy nevzniklo.

Podstata otázky sa týka legitimity detí v prípade manželstva, ktoré bolo vyhlásené za nulitné. Rozsudok, ktorým sa manželstvo vyhlási za nulitné, je vykonateľný a má svoje účinky v tom, že sa mení stav stránok, ktoré ho uzavreli. Stav detí, ktoré sa narodili v putatívnom manželstve, sa však nemení. Naďalej sa pokladajú za zákonné, teda za legitímne, narodené v manželstve.

V matrikách je pri každom zázname uvedená príslušnosť k cirkvi. Pokiaľ ide napríklad o povolania, tak to už je zložitejšie. Ak kňazi boli snaživí, tak zapisovali aj ďalšie informácie, často práve povolania. Keď pri úmrtí nejakej ženy nájdete zápis, že išlo o mimoriadne zbožnú ženu, tak už je to typ informácie, z ktorej si viete urobiť nejaký obraz. Prípadne keď pri niečom úmrtí kňaz dopísal, že to bol obecný opilec.

Ďalším užitočným zdrojom informácií o predkoch je vysťahovalectvo. Takmer všetci, ktorí odchádzali do Spojených štátov, tam išli cez Ellis Island v New Yorku, kde bola imigračná stanica. A museli vyplniť formuláre, ktoré sú dodnes archivované. Z nich sa môžeme dozvedieť, aký bol dotyčný vysoký, akú mal farbu vlasov, či vedel písať, koho zanechal na starom kontinente a za kým ide alebo kde sa chystá pracovať v Amerike. Tiež to, koľko má peňazí. Dozvieme sa aj ďalšie dve z pohľadu nášho regiónu kuriózne informácie, ktoré tento dotazník vyžadoval. A to, či uplatňuje polygamiu a či je anarchista. Dokumenty z Ellis Island sú dostupné na internete, dá sa v nich hľadať, ale treba byť pri tom opatrný.

Pokiaľ ide o dejiny 20. storočia, veľmi veľa užitočnej práce urobil Ústav pamäti národa. Či už ide o osoby sledované alebo spolupracujúce so Štátnou bezpečnosťou v komunistickom období, prípadne o zoznamy arizátorov z obdobia druhej svetovej vojny. Dá sa tam dopátrať k zaujímavým informáciám. Taktiež rôzne súpisy obyvateľstva či urbáre.

Veľa zaujímavých informácií môžete nájsť aj v Rakúskom vojenskom archíve. K dispozícii je aj množstvo databáz padlých vojakov. Ak sa ľudia pustia do skúmania histórie svojej rodiny, často to robia s pohnútkou nájsť niečo vznešené, na čo by mohli byť hrdí.

V každej rodine sa nájde nejaký kostlivec v skrini. Pre niekoho je to zbabelosť v boji, pre iného nemanželské dieťa. Na takéto veci človek pri pátraní skutočne narazí. Nikto nemal predkov len samých hrdinov alebo svätcov. Dôležité je uvedomiť si, že každý človek nesie osobnú zodpovednosť len za vlastné činy. Ak váš predok niečo dosiahol, bola to jeho zásluha, nie vaša. Ak váš predok, naopak, vykonal niečo zlé, môže vás to mrzieť. No v konečnom dôsledku to bol jeho čin, nie váš. V každom prípade, je dobré veci nezametať pod koberec a nefalšovať históriu, ani tú rodinnú.

Ľudia často s očakávaniami držia pri zemi a s pokorou sú vďační za každého kováča, každého sedliaka, ktorého sa podarí vypátrať. Rodinná história je niečo viac ako len mená a dátumy. Je to o ukotvení. Keď je človek starší, má už trebárs deti, začne sa zamýšľať, akými cestami sa asi vyberú, spojí si to s vlastnými rodičmi, so starými rodičmi... Je to o tom, odkiaľ pochádzame a kam kráčame.

Pri pátraní po rodinnej histórii je dôležité začať doma a pýtať sa rodičov, starých rodičov, kto má šťastie, tak aj prastarých rodičov. Na základe ich informácií potom treba začať pátrať v matrikách. Spomienky žijúcich príbuzných sú nesmierne dôležité. Rodinná história totiž nie je iba graf, ale aj príbehy a spomienky. Keď človek zomrie, spolu s ním navždy zmiznú všetky jeho spomienky, ak ich niekto niekde nezaznamenal.

Rodinná história je niečo viac ako len mená a dátumy. Čo ak má niekto záujem doplniť základné fakty o narodení, sobáši a úmrtí aj nejakými ďalšími informáciami, ktoré by mu dokázali priblížiť predka? Úplne najjednoduchšie je zistiť vierovyznanie, pretože matriky si viedli jednotlivé cirkvi a pri každom zázname je uvedená príslušnosť k cirkvi.

Marek Tettinger je spoluautor knihy Ako si zostaviť rodokmeň (Ikar, 2017), ktorú napísal spolu s Jurajom Snopekom. Genealógii sa začal venovať pred desiatimi rokmi. V tom čase som začal písať aj čosi ako návod - ako by ľudia pri pátraní po minulosti svojej rodiny mali postupovať. Založil som stránku geni.sk, kde sme uverejňovali základné rady, ako majú ľudia začať.

Digitalizované sú najmä matriky, ktoré má k dispozícii štát. Väčšina z nich je dostupná na webe. Štát však pre to neurobil skoro nič. Boli to mormóni, ktorí sa rodinnej histórii veľmi venujú z náboženských dôvodov a prišli s ponukou, že digitalizujú naše matriky výmenou za informácie v nich obsiahnuté. Robia to v mnohých krajinách sveta.

Na papier by som to už nerobil. Je to veľmi nepraktické. V programoch, ktoré dnes existujú, sa už dá veľmi pohodlne robiť. Je tiež možné dopĺňať základnú štruktúru rodokmeňa o rôzne ďalšie informácie, fotografie, dokumenty. A na tomto základe sa dá napísať bádateľská správa či rodinná kronika.

Na jednej strane je to záľuba. Niekto ide hrať futbal, iný sedí v archíve a študuje staré spisy.

Celibát nie je niečo, čo sa písalo čierne na bielom v Biblii a bolo tu od počiatkov kresťanstva. Všetko vyplývalo zo skutočnosti, že ak sa ženíte a množíte, mávate spravidla aj potomkov, ktorým chcete niečo odkázať. Či už ide o hodnosti a prebendy alebo o pozemky a trebárs aj celé dediny. Cirkev mala čím ďalej, tým väčšie majetky, ktoré duchovní spravovali, ale nepatrili im.

V súčasnosti možno nájsť v kníhkupectvách rôzne knihy o „starých Slovákoch“, ktorí tu žili azda už v staroveku. Pritom aj príbeh vašej rodiny ukazuje, že sme tu v strednej Európe dosť pomiešaní a sotva niekto má v rodokmeni predkov iba jednej národnosti. Z môjho pohľadu je to o ukotvení v tomto priestore a tiež o kultúre. Aj keď hovorím, že som Slovák, asi by som sa nehlásil k „starým Slovákom“ alebo k bájkam, o ktorých hovoríte. Lebo tie knihy, ktoré ste spomenuli, sú z môjho pohľadu mytológia. Fakty spájajú s domnienkami, s pocitmi, všeličo si často prekrútia tak, ako sa im hodí. My v rodinnej histórii hovoríme len o faktoch.

Dnes už sa dajú spraviť aj genetické testy, na základe ktorých sa dá identifikovať v hrubých črtách aj pôvod jednotlivca. Aj ja som si podobný test dal spraviť,...

Veríme, že tento článok vám pomohol získať prehľad o hľadaní v cirkevných archívoch a o otázkach, ktoré s tým súvisia.

Prehľad dostupnosti matrík:

tags: #nemanzelske #dieta #zaznam #cirkev