Skalka pri Trenčíne, najstaršie pútnické miesto na Slovensku, je spojená so životmi svätých Andreja Svorada a Beňadika, ktorí tu žili okolo roku 1030.
Skalka - Trenčín
V súčasnosti je Skalka diecéznou svätyňou, pričom kostol sv. Andreja Svorada a Beňadika konsekroval a povýšil biskup Viliam Judák. História tohto pútnického miesta sa píše už takmer tisíc rokov, od čias, keď tu reálne žili naši národní svätí Andrej Svorad a Beňadik, muži, ktorí boli vyhlásení za svätých medzi prvými piatimi uhorskými svätcami.
Navštevujeme miesta, ktoré sa spájajú so životom svätých po celej Európe, ale trošku ma mrzí, že zabúdame na to, čo máme doma, nielen na miesta, ale aj na vlastných svätých. Skalka je reálne spojená so životom našich svätých. Chodili po týchto miestach, modlili sa tu, posvätili toto miesto.
Rovnako ako neskôr stovky benediktínskych mníchov a jezuitských rehoľníkov, ktorí na týchto miestach prebývali. Cítiť tu mystiku práve na základe stáročných modlitieb a prítomnosti svätých ľudí.
Pútnický areál Skalka nad Váhom
História a Vývoj Kostola
Terajší kostol bol postavený približne na miestach starého kostola, ktorý v r. 1806 dal zbúrať banskobystrický biskup Gabriel Zerdahelyi. Kostol bol veľmi poškodený vojnovými udalosťami a požiarmi, ktoré postihli mestečko Svätý Kríž v XVII. a XVIII. storočí. Najstaršia písomná zmienka o tomto kostole je z r.1527, kedy sa spomína ako starý.
Plány terajšieho jednoloďového, dvojvežového kostola vypracoval kňaz rehole piaristov Florián Dom. Je postavený v klasickom slohu, ktorý vládol v architektúre na Slovensku približne od polovice XVIII. do polovice XIX. storočia.
Vchod do chrámu je riešený predstavaným portikusom, súčasťou ktorého je tympanón v tvare trojuholníkového štítu. V jeho strede sa nachádza erb biskupa G.Zerdahelyiho od Leopolda Forstra. Medzi vežami je osadený medený kríž a pod ním latinský nápis, ktorý po preložení do slovenčiny znie: „Hľa, kríž pánov, utekajte protivníci.“
V severnej veži je veľký zvon (1660kg), odliaty v r.1948 a venovaný k úcte svätých: Michala archaniela., Floriána a Jána Nepomuckého. Tu sa nachádza aj umieráčik (58kg) z r.1924. V južnej veži sú taktiež dva zvony.
Jeden 750kg (medián-stredný) z r.1924 k úcte Nepoškvrneného počatia Panny Márie a tzv. malý zvon (430kg) z r.1924 k úcte svätého Kríža. Táto veža spolu s krížom sa vypína do výšky 30 m. Kostol bol stavaný v rokoch 1806 až 1813. Náklady na jeho postavenie dosiahli takmer 60.000 florénov.
V r.1812 bol v takom stave, že mohol slúžiť svojmu poslaniu. Preto dňa 14.septembra 1812 na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskup G.Zerdahelyi, zakladateľ a mecén kostola, tento konsekroval a do hlavného oltára uložil relikvie svätých: Fulgencia, Jukundína a Severína. Na pamiatku tejto významnej udalosti bola v terajšej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (pred r.1988 Lurdskej) zabudovaná pamätná tabuľa.
V kaplnke sa nachádza aj obraz biskupa G.Zerdahelyiho a na oltári socha piety. 12 krížov po obvode interiéru kostola svedčí o tejto udalosti. Vo svätyni nad hlavným oltárom je obraz - olejomaľba Povýšenia svätého Kríža od viedenského maliara Františka Schöna z r.1809. Znázorňuje udalosť opätovného postavenia svätého Kríža na Golgote.
V chrámovej lodi sú štyri bočné oltáre zasvätené: svätej Anne, svätému Štefanovi, prvému mučeníkovi, Anjelovi strážcovi a Panne Márii Karmelskej - Škapuliarskej. Nad každým oltárom je olejomaľba s vyobrazením príslušného svätca. Najnovší je obraz Panny Márie Karmelskej - Škapuliarskej z r.1949 od Edmunda Messányiho z Nitry.
Tento známy maliar okrem tohto obrazu namaľoval v r. 1948/49 aj obrazy v klenbách, zreštaurované v r.1987. Bratstvo svätého Škapuliara bolo založené vo Svätom Kríži nad Hronom v r.1725, do ktorého sú od uvedeného roku prijímaní každoročne noví členovia na sviatok Panny Márie Karmelskej a zapisovaní do knihy, ktorá sa vedie už vyše 270 rokov.
Okrem kaplnky Panny Márie Sedembolestnej je v kostole aj kaplnka Panny Márie Lurdskej. Svätyňa kostola je štvorcového tvaru a kostolná loď obdĺžniková. K vonkajšej pravej strane svätyne je pristavená kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a k vonkajšej ľavej strane sakristia, čím kostol v pôdoryse dostáva tvar kríža a vytvára jednoliaty celok.
Pod severnou vežou kostola je krypta banskobystrických biskupov. Svätokrížska farnosť je veľmi stará. Prvý známy farár bol Gerard z Parmy (1254-1264).
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Okolí
V okolí Skalky sa nachádza viacero sakrálnych pamiatok, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii regiónu:
- Kupča - Malá osada na biskupskom majetku v blízkosti svätého Kríža, kde biskup Štefan Moyses dal postaviť pre poľnohospodárskych robotníkov kostol zasvätený svätému Štefanovi (prvému mučeníkovi). Kostol bol ním posvätený v r.1863.
- Skalka (pod Šibeničným vrchom) - Na vŕšku Skalka svätokrížsky farár František Hajnovič po svojom návrate z kuruckého zajatia v Haliči dal v rokoch 1709-1711 postaviť votívnu - ďakovnú kaplnku k úcte Navštívenia Panny Márie. Bola obľúbeným miestom Michala Chrásteka.
- Renesančno - barokový kaštieľ - dal postaviť ostrihomský arcibiskup Peter Pázmáň v r.1631 na staršom stredovekom základe. Po zriadení banskobystrickej diecézy v r.1776 sídlili v ňom niektorí biskupi a niektorí sa v ňom príležitostne zdržiavali.
Lokalita Svätého Kríža a tu vzniklá osada patrila do väčšieho územného celku nazývanom Šušolie. Spoľahlivý údaj o jestvovaní a mýtnice pomenovanej Svätý Kríž je z r.1237. Z osady sa stalo mestečko. Medzníkom bol rok 1246, kedy ostrihomský arcibiskup Štefan Vanča ako zemepán udelil Svätému Krížu privilégium so 16 výsadami a Svätý Kríž nadobudol charakter zemepánskeho mestečka.
Obec Turná pôvodne cirkevne patrila pod katolícku faru vo Veľkých Bierovciach, kde bol kostol zasvätený sv. Jurajovi. Najstaršia zmienka o drevenej kaplnke v Turnej je z roku 1406. V listine sa povoľuje jej zväčšenie, prestavanie z kameňa a tiež, že sa môže okolo nej pochovávať.
Príchodom jezuitov do Trenčína 1645 (Skalka) nastala intenzívna rekatolizácia. V roku 1690 bola pristavená bočná kaplnka. Pôvodne gotický kostol bol generálnou prestavbou zbarokizovaný v r. 1754 - 56 a bola vymurovaná veža a v kostole bola dostavaná klenba. V interiéri bol postavený nový hlavný oltár sv. Martina a bočný oltár sv. Jána Nepomuckého.
Socha svätého Jána Nepomuckého
Úcta k Svätému Jánovi Nepomuckému
Svätý Ján Nepomucký je jedným z najuctievanejších svätcov v strednej Európe. Jeho sviatok si Cirkev pripomína 16. mája. Po celom Rakúsko-Uhorskom mocnárstve, celej Európe, ale i v zámorí sa nachádzajú jeho sochy. Počet sôch sa iba v Európe odhaduje na tridsaťtisíc. Stretávame sa s ním v kaplnkách, divadelné hry, ktorých je ustanoveným patrónom.
V Trenčíne sa nachádza Kostol svätého Jána Nepomuckého v miestnej časti Kubrá, ktorý je dielom známeho architekta Michala Milana Harminca. Na dolnom konci obce Trenčianska Turná stojí pieskovcový podstavec so sochou sv. Jána Nepomuckého. Pod erbom na podstavci je nápis DOMICELA BORSCICZKÝ SUZANNA ANO DNI 1794.
Svätý Ján Nepomucký je patrónom Čiech (spolu so sv. Václavom a sv. Vojtechom), patrónom proti povodniam a utopeniu (vďaka spôsobu jeho smrti), patrónom mlynárov, lodníkov, pltníkov a mostov. Je patrónom spovedníkov. Odev a atribúty sv. Jána Nepomuckého zahŕňajú kňazský odev siahajúci po členky, štólu ako znak spovedníka, svätožiar z piatich hviezd, palmový list a most, ktorý pripomína jeho smrť.
Záver
Kostol svätého Jána Nepomuckého na Skalke je významným pútnickým miestom s bohatou históriou. Jeho spojenie so svätými Andrejom Svoradom a Beňadikom, ako aj s ďalšími sakrálnymi pamiatkami v okolí, robí z tohto miesta dôležitý bod na mape náboženského a kultúrneho dedičstva Slovenska.