Nádhernou a jedinečnou dominantou mestskej časti Nitra - Dražovce je bezpochyby Dražovský kostolík, nazývaný tiež Kostol svätého Michala Archanjela z 12. storočia.
Dražovský kostolík sa nachádza na jednom z výbežkov Tríbečského pohoria.
Dražovský kostolík je najstarším románskym kostolom na Slovensku.
Kostolík stojí vysoko na jednom z výbežkov Tríbečského pohoria.
Za priaznivého počasia si užijete krásny výhľad na okolité rozľahlé polia, mesto Nitra, či malé dedinky črtajúce sa v diaľavách.
Dražovský kostolík je počas celého roka zatvorený, výnimkou sú vopred ohlásené návštevy, ojedinelé svadby či omša, ktorá sa tu koná vždy raz do roka, a to 29. septembra.
Dostanete sa sem jednoducho MHD z Nitry i autom.
Následne na vás čaká už len mierne stúpanie cestičkou na menšiu zelenú lúku.
Jeho siluetu mohli obyvatelia nájsť na slovenskej 50-korunovej bankovke vydanej v roku 1993, čo svedčí o jeho výnimočnom postavení v kultúrnom dedičstve krajiny.
História kostola
Odkedy sa kostol stal budovou?! | Daniel Bubenzer
Prvotný kostolík mal podobu jednolodia s podkovovitou apsidou a loďou užšou oproti dnešnej stavbe o cca 10 - 15 cm. Zachovali sa z neho základy a jeden, miestami dva riadky nadzákladového muriva. Stavba mala maltovú dlážku. Rozdiel medzi výškou dnešnej podlahy v kostolíku a podlahou pôvodnej stavby z 11. storočia je 90 cm. Datovanie sa opiera okrem iného aj o nález mince kráľa Ondreja I.
Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby.
Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva.
Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál.
Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie.
Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes.
Zo staršej etapy sa zachovali obvodové múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy.
Chýbajúce časti boli doplnené už za použitia tehál - ide o hornú časť múrov lode s troma oknami, nadstavbu múrov apsidy a jej klenbu - konchu.
Ozdobný prvok v podobe strieškového vlysu na apside i použitie tehlového muriva by mohli súvisieť so stavebnou dielňou pri benediktínskom kláštore v Diakovciach, čo naznačuje datovanie tejto obnovy niekedy do obdobia druhej štvrtiny 13. storočia.
Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa.
Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené.
Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom.
Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia.
Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy.
Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia).
Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára.
V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna.
Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr.
Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí.
Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia).
Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál.
V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova.
Pri výskume nároží lode boli na veľkých travertínových kvádroch v nárožiach objavené zvyšky malty, ktorá by podľa zloženia mohla pochádzať až z 9. storočia.
Z tejto druhej stavby sa okrem hmoty kostola zachovalo aj východné okno apsidy a nika štvoruholníkového tvaru v severnej stene apsidy.
Na apside sa zachovala časť výzdoby v podobe strieškového vlysu vytvoreného opakovaním motívu Ұ, rovnakého ako v Diakovciach a Križovanoch nad Dudváhom.
Západná empora je riešená, na Slovensku pomerne nezvyčajne, v podobe súvislej steny, ktorá sa do lode otvára troma oblúkmi na prízemí i poschodí.
Výskum ukázal, že pôvodne bolo poschodie riešené odlišne.
Murovaný oblúk bol len v strednej časti, a to nielen v smere do lode, ale aj po bokoch, zrejme analogicky ako v prípade kostolíka v Juri nad Hronom.
Stredný oblúk na poschodí empory má charakteristický tvar hríba.
Bočné oblúky na poschodí by potom boli doplnené neskôr.
Zmenou prešlo aj spodné podlažie, kde boli bočné oblúky rozšírené až ku stenám lode.
Archeologický výskum odkryl južnú dvojpriestorovú prístavbu kostolíka, ktorej vznik sa datuje na prelom 12. a 13. storočia a podľa všetkého súvisí s faktom, že kostolík vtedy vlastnili mnísi zo Zoborského kláštora.
Hlavná časť prístavby bola takmer rovnako dlhá ako loď a z východnej strany sa k nej pripájal menší priestor obdĺžnikového pôdorysu, čím celá prístavba dosiahla približne takú istú dĺžku ako samotný kostolík.
Zanikla niekedy na prelome 14. a 15. storočia.
V okolí kostolíka odkryli celkovo 392 hrobov z 11. až 17. storočia.
Legendy o kostole
Počuli ste už o legende o Kostole sv. Michala Archanjela? Do akej miery je legenda pravdivá?
Legenda vraví, že kostolík dal postaviť sv. Štefan a keď raz navštívil kráľ Zoborský kláštor, ku ktorému patrili aj Dražovce, uvidel vrch a vykríkol, že to miesto stvoril Boh, aby mu tam na jeho slávu postavili kostolík. A tak dal dvoranom za úlohu postaviť kostol.
Avšak keď sa začala výstavba, začali sa diať podivné veci.
„Keď Dražovčania začali dolovať vo vrchu ukrytý kameň, ako keby im čakany niekto “zabosoroval“. Keď zaťali čakanom do skaly, spod kameňa začala tiecť krv na znak toho, že miesto nebom ustanovené ľudská vypočítavosť narušila,“ uvádza Nitra.
Vrava o kostolíku sa začala rýchlo šíriť a stal sa tak pútnickým miestom.
Jedného dňa, na sv. Michala tam kostolník upratoval a zjavila sa mu pred oltárnym obrazom žiariaca postava so zlatými vlasmi a malým dieťaťom.
Kostolník sa hneď rozbehol do dediny a ohlasoval, že sa stal zázrak, že sa mu v kostolíku zjavila postava Panny Márie spolu s malým Ježiškom na jej ramene.
Zjavenie Panny Márie v kostolíku.
V dedine mu málokto uveril, no tieto výjavy sa odvtedy neustále opakovali a ľudia nevedeli pochopiť, prečo sa to deje.
Miestny pastier mal však pre to vysvetlenie.
V jedno letné popoludnie pásol miestny pastier stádo v dedine, keď zrazu zaznel prvý akord kostolného zvona, započul zvláštnu hudbu, ktorá vychádzala z kostolíka.
Pastier išiel za zvukom a keď vošiel dnu, vidiel tam žiariacu postavu Panny Márie, ktorá smutno ukazovala rukou na rozpadajúcu sa klenbu a na ošarpané steny kostolíka.
Žiariaca postava sa rozplynula v momente, keď zaznel posledný úder zvona.
Pastier sa ihneď rozbehol do dediny a kričal, že sa znova stal zázrak a vyrozprával im, čo práve uvidel.
Dedinčania tak pochopili, prečo sa dejú tieto zjavenia.
Prešlo už niekoľko storočí od výstavby kostolíka a pomaly začal chátrať.
O kostolík nebolo dobre postarané, bolo vidno hnijúcu strechu, padajúcu klenbu a opadanú omietku.
Kostolík pomaly chátral.
Nakoľko kostolík bol pomerne ďaleko a stál na vrchu kopca, dedinčania ho navštevovali len raz do roka, na deň sv. Michala.
A tak po poslednom zjavení sa ľudia začali starať o kostolík, zrenovoval sa a odvtedy sa nediali žiadne zjavenia, ktoré by museli upozorniť na zábudlivosť dedinčanov.
Ak sa pýtate do akej miery je legenda pravdivá, máme pre vás odpoveď.
„Pravdou je, že v dražovskom kostolíku sa Panna Mária nikdy nezjavila a táto legenda je iba plodom bujnej fantázie niekdajšieho ľudu Dražoviec. Pravdou je iba to, že základy kostolíka sú z obdobia, kedy žil sv. Štefan,“ vysvetľuje Nitra.
Dostupnosť a okolie
Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry.
Z mesta tam premáva linka MHD č. 2 a 4 (niektoré spoje).
Stavba stojí na voľne dostupnom mieste.
- V Dražovciach nájdeme asi najmalebnejšie zasadenie kostolíka do krajiny na Slovensku.
- Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre-Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv.
- V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák (†) príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti (1. časť, 2.
- Úžasnú atmosféru miesta využili viackrát aj filmári. Pri kostolíku sa tak natáčali niektoré scény známeho historického filmu F.
- Výnimočnú polohu kostolíka využili pre natáčanie svojich videoklipov napr.
- Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe, v akej mohol vyzerať koncom 12. storočia. Je však diskutabilné, či už vtedy bola apsida zdobená charakteristickým vlysom.
- Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Sokolníky, Mechenice i v samotnej Nitre (predrománske kostoly v hradnom areáli a na Martinskom vrchu, románske stavby na hradnom vrchu, Martinskom vrchu a v Párovciach).
Stavba je v pomerne dobrom stave.
Obnova kostola však nebola vykonaná v celkom vyhovujúcej kvalite.
V dôsledku svojej polohy mimo obce býva aj terčom útokov vandalov.
Patrí Rímskokatolíckej cirkvi.
Bohoslužby: slúžia sa len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna sv. Michala.
Trasa vedie po zelenej turistickej značke. Výstup trvá zhruba 10 minút.
Mnohí návštevníci si však trasu skracujú a parkujú o niečo vyššie uprostred lesa pri závore.
Miest na parkovanie tu je však limitovaný a dokáže tu byť vcelku chaos, najmä ak je voľný deň a pekné počasie.
Zaujímavým tipom na výlet je trasa k Dražovskému kostolíku od Liečebného ústavu cez Meškov Vrch, Pliešku a miestne vinice, ktoré sa nad Dražovcami rozprestierajú.
Dá sa tu spraviť veľmi pekný okruh.
Dražovský kostolík je ľahko dostupný. Prísť sem z obce Dražovce zvládne každý, vrátane starších ľudí a menších detí.
Najmä ak si výstup skrátite parkovaním v lese neďaleko kostola.
Okolie kostola predstavuje trávnatú lúku, takže tu môžete nechať pobehovať deti.
Okolie Dražovského kostolíka ponúka viacero vyhliadkových miest s viac ako polkruhovými výhľadmi.
Nedovidieť akurát na sever, kde vo výhľadoch bráni les, nachádzajúci sa kúsok za kostolom.
Najlepšie výhľady sú z okrajov skalného zrázu.
Výhľady sú prevažne na rovinatý terén Podunajskej pahorkatiny.
Dobre vidno severozápadnú časť Nitry.
Nie je však problém dovidieť i ďalej do mesta.
Je však dobré si pribaliť ďalekohľad.
Tak isto si možno severozápadným smerom všimnúť kontúry pohoria Považský Inovec.
Ak máte šťastie na počasie a čistý vzduch, vidieť až do Malých Karpát.
Orientácia miesta prevažne na juh spôsobuje počas sparných dní nepríjemný opar, ktoré výhľady mierne znepríjemňujú.
Dražovský kosotlík je ľahko dostupný z Dražoviec, kde na jej konci bolo vybudované menšie parkovisko pre návštevníkov kostola.
Ďalšie kostoly svätého Michala Archanjela na Slovensku
Okrem Dražovského kostolíka, existuje na Slovensku mnoho ďalších kostolov zasvätených svätému Michalovi Archanjelovi. Tieto kostoly sú často dôležitými centrami duchovného života v ich obciach a mestách. Tu je niekoľko príkladov:
- Malé Kosihy, k.: sv. Michala Archanjela (13. st.)
- Košická Nová Ves: k.: sv. Michala Archanjela
- Čechynce: k.: sv. Michala Archanjela
- Ďubákovo: k.: sv. Michala Archanjela
- Nová Bošáca: k.: sv. Michala Archanjela
- Nové Sady: k.: sv.